Štvrtý deň ráno sme sa pomaly balili pred penziónom. Kolegovia boli ešte stále polomŕtvi – ospalí, mĺkvi, s kyslými tvárami a ťažkými hlavami. My dve sme vyzerali sviežo, ale vnútri to vo mne vrelo ako nikdy.
Nastúpili sme do auta: ja za volantom, Marta vedľa mňa na spolujazdci, vzadu Peter a Zuzka. Hneď ako sme vyrazili, cítila som to – to ťažké, dusivé napätie medzi nami. Sedeli sme vedľa seba, ruky na kolenách, oči upreté na cestu alebo von oknom, a pritom som na nič iné nemohla myslieť.
Myslela som na jej prsty hlboko vo mne v lese. Na jej jazyk, ktorý ma pomaly lízal až do sladkého orgazmu. Na to, ako som ju včera držala za zadok a tlačila si jej tvár medzi nohy. Na chuť jej štiav, na to, ako sa jej telo jemne triaslo, keď prišla. Bola som mokrá už len z tých spomienok. Stehná som mala stisnuté, prsty som zvierala na volante tak silno, až mi zbledli.
Ale nedotkli sme sa. Ani raz.
Lebo som manželka. Lebo mám dvoch malých detí doma, ktoré na mňa čakajú. Lebo som jej šéfka a ona je moja asistentka. Lebo vzadu spia dvaja kolegovia, ktorí by mohli kedykoľvek otvoriť oči. Lebo keby sa niečo stalo, všetko by sa rozpadlo – práca, rodina, reputácia.
Takže sme sedeli vedľa seba ako dve normálne kolegyne. Hovorili sme o banalitách – o tom, ako bol víkend „užitočný“, o počasí, o tom, kto sa najviac opil. Občas som sa na ňu pozrela a ona na mňa. Ten pohľad trval len zlomok sekundy, ale bol plný všetkého, čo sme si nemohli dovoliť. Jej oči boli tmavé, hladné. Moje určite rovnaké.
Peter zaspal už po dvadsiatich minútach. Zuzka driemala o chvíľu neskôr s hlavou opretou o okno. V aute bolo ticho, len hukot motora a moje vlastné myšlienky, ktoré mi bušili v hlave. Napätie bolo tak husté, že sa dalo krájať. Cítila som, ako mi medzi nohami horí, ako mi nohavičky nasiakajú. Marta sedela vedľa mňa s rukami v lone, nohy mierne rozkročené, a ja som vedela, že aj ona na to myslí rovnako intenzívne.
Keď sme zastavili pred Petrovým domom a vysadili ho, napätie ešte stúplo. Teraz už len tri. Zuzka stále driemala vzadu. Marta sa na mňa pozrela dlhšie. Jej pohľad bol priamočiarý – „chcem ťa“. Ja som sa len zahryzla do pery a pozrela sa späť na cestu.
Keď sme vysadili aj Zuzku ako poslednú a zostali sme v aute samy, ticho viselo medzi nami ešte pár sekúnd.
Potom som na najbližšej odbočke z hlavnej cesty zatočila doľava, na úzku asfaltku, ktorá viedla k malému lesíku pri okraji mesta. Marta nič nepovedala, len sa na mňa pozrela s tým tmavým, hladným pohľadom a položila mi ruku na stehno – tentokrát bez toho, aby sa skrývala.
Zaparkovala som auto hlbšie v lese, kde ho z cesty nebolo vidieť. Vypnula som motor. Okamžite sme sa na seba vrhli bozkami – pomalými, hlbokými, akoby sme chceli vypiť jedna druhú. Jej pery boli mäkké, jazyk sa mi jemne prepletal s mojím, ruky mi hladkali tvár, krk, vlasy. Ja som jej držala hlavu a bozkávala ju tak, akoby som sa chcela stratit v jej ústach.
„Nemôžem dlho… musím ísť domov,“ zašepkala som jej medzi bozkami, ale pritom som ju už ťahala na zadné sedadlo.
Presunuli sme sa tam. Sedadlá sme sklopili, ako sa dalo. Marta ma položila na chrbát, stiahla mi šortky aj nohavičky len tak dolu po stehná – nie celkom, len aby mala prístup. Potom sa naklonila a začala ma jemne lízať.
Žiadne prudké pohyby. Len pomalé, dlhé ťahy jej teplého jazyka po mojej mokrej štrbine. Olizovala ma od zadku až po klitoris, pomaly krúžila okolo neho, sacím pohybom ho jemne vtiahla do úst a zase pustila. Ja som mala jednu ruku v jej vlasoch, druhou som sa držala za opierku sedadla a snažila sa nedýchať príliš hlasno.
„Áno… takto… pomaly,“ vydýchla som.
Jej jazyk bol hebký, teplý, presný. Lízała ma dlho, nežne, akoby mala všetok čas sveta. Keď cítila, že sa blížim, pridala len veľmi jemné pohyby – jazykom mi krúžila po klitorise v malých krúžkoch a dva prsty mi pomaly, veľmi plytko vnikali dovnútra a zase von. Neponáhľala sa. Nechcela ma donútiť squirtovať. Chcela len, aby som sa cítila dobre.
Prišla som ticho – dlhý, sladký, teplý orgazmus, ktorý sa mi rozlieval celým telom. Kundina sa mi jemne sťahovala okolo jej prstov, šťava mi pomaly stiekla po zadku. Marta ma vylízala do poslednej kvapky, pomaly a láskyplne, až kým som sa celá netriasla od citlivosti.
Potom som ju otočila na chrbát. Stiahla som jej šortky a nohavičky rovnako – len dolu po stehná. Roztiahla som jej nohy a začala som ju lízať rovnako jemne. Dlhými, pomalými ťahmi jazyka som jej prechádzala po opuchnutých pyskoch, okolo klitorisu, jemne som ho olizovala a sacím pohybom vtiahla do úst. Jej ruky mi hladkali vlasy, boky sa jej jemne dvíhali proti môjmu jazyku.
„Bože… áno… presne tak,“ zašepkala a jej hlas sa trochu zachvel.
Lízala som ju pomaly, nežne, až kým neprišla – tichý, dlhý orgazmus, pri ktorom sa jej stehná jemne triasli okolo mojej hlavy a teplá šťava mi stiekla po brade. Vylízala som ju celú, pomaly, kým sa jej dych neutíšil.
Potom sme sa len tak ležali na zadných sedadlách, objímané, bozkávajúce sa pomaly a jemne. Žiadne veľké slová. Len bozky na pery, na krk, na tvár. Jej prsty mi prechádzali po chrbte pod tričkom, moje po jej stehnách.
Po chvíli som sa pozrela na hodinky.
„Musím ísť… deti… manžel…“
Marta prikývla, pobozkala ma ešte raz – dlho, hlboko, nežne.
„Viem. Ale toto… toto bolo krásne.“
Vrátili sme sa na predné sedadlá, upravili si oblečenie, opravili si vlasy. Keď som ju vysadila pred jej blokom, naklonila sa ešte raz do auta:
„Ak niekedy… len tak… vieš, kde ma nájdeš.“
Usmiala som sa smutne a pritom stále plná tepla a túžby.
„Viem.“
Potom som vyrazila domov. Celú cestu som mala v ústach jej chuť, na koži jej vôňu a v hlave tie jemné, pomalé bozky a lízanie v lese.
Keď som prišla domov, manžel ma privítal objatím a deti mi skočili okolo krku. Usmievala som sa, rozprávala som sa normálne… ale vnútri som stále cítila ten sladký, zakázaný dotyk jej jazyka.
