Trest

Pokračovanie poviedky Kocka - https://www.amateri.com/sk/poviedky/8867/kocka-sutazna
upozorňujem na zmenu žánru. Bude to drsnejšie.

Pavla schytala jednu zľava a druhú hneď z prava až sa ocitla na zemi. Učiteľka Katka stála úplne červená od hnevu. Najprv sa nadýchla, ale skôr než spustila, zavrela dvere.
"Vy flandry. Čo si myslíte, že robíte? Ja vám dám." Chytila Pavlu za vlasy a vytiahla na kolená. My sme ustúpili čo najďalej. Učiteľka si sadla na posteľ. Prehodila si Pavlu cez kolená a jednu ruku je vykrútila za chrbtom. Potom ju poriadne preplieskala po zadku až jej úplne horel. Zhodila Pavlu na zem a ukázala na Mišu.
"Ty, s tým diablovým ohonom. Poď sem." Miša sa celá triasla pri okne. "Nechci, aby som tam za tebou musela ísť." Miša sa od strachu nedokázala pohnúť. Učiteľka vstala a schmatla Mišu za ruku. Stiahla ju do stredu izby. Pokúsila sa jej strhnúť umelý penis, ale ten držal. Učiteľka začala nervačiť a použila viac sily miesto jednoduchej zručnosti. Umelý penis padol Miše k nohám aj s kúskom kože. Miša zvrieskla, ale to už padala na stôl. Aj ju si učiteľka pridržala vykrútenou rukou a mlátila ju po zadku, aj cez odreté miesto. Kým Pavla ticho znášala výprask, Miša revala na plné ústa.
Dvere sa otvorili a v nich stála celá chodba. V predu dievčatá, ale za nimi aj chlapci. Ja s Erikou, nahé, sme sa snažili schovať svoju nahotu plachtou a vankúšom. Pavla sa schúlila na zemi do klbka.
"Prestaňte! Stop!" Začali kričať naši spolužiaci. Učiteľka ich ignorovala a ďalej nakladala Miše. Dopredu sa pretlačili ďalší učitelia. Učiteľ Karol chytil Katku a zabránil jej v ďalšom výprasku. Učiteľka Lenka privrela dvere a pokúšala sa rozpustiť dav. Katka sa snažila vymaniť zo zovretia.
"Sodoma Gomora. Musím vyhnať toho diabla." Karol po nás pozrel a uvidel umelý penis pri Mišiných nohách. Tá teraz čupela a držala sa za zadok. Karol niečo pošeptal Katke do ucha a tým ju trochu ukľudnil. Potom ju vyviedol von z izby. Pred dverami ešte stále bola celá trieda. Karol niečo pošeptal aj Lenke a tá vošla dnu. Zavrela dvere a bolo počuť Karola ako zvýšeným hlasom rozkazoval okamžitý návrat do izieb a večierku.
Lenka bola o niečo mladšia od Katky. Mala takú detskú tvár a vždy sa usmievala. Toto bolo prvý krát čo bola vážna. Najprv sa pristavila u Pavly a pomohla jej na nohy. Prezrela jej červený zadok a povedala, že to bude dobré. Potom prezrela Mišu a tam už tiekla krv. "Máte tu lekárničku?" Zakrútili sme hlavami. "Oblečte sa. Teba vezmem k nám na ošetrenie." Miša začala znova vyšilovať. "Tam bude ona."
"Nemusíš sa báť. Katka ti už neublíži." Pomohla Miše sa obliecť do pyžama a požiadala nás aby sme sa ukľudnili a napili sa. Potom chcela vedieť čo sa stalo. Ja som jej povedala, že sme sa len hrali človeče nehnevaj sa a trochu ho okorenili.
"Týmto?" Spýtala sa Lenka a dvomi prstami zdvihla umelý penis akoby to bolo niečo jedovaté. Prikývli sme. Potom si všimla dvanásť hrannej kocky. Zdvihla ju a prezrela so záujmom. Niekto zaklopal a dnu nakukol Karol. Lenka ho požiadala aby doniesol lekárničku. Na chodbe už nik nebol. Keď sa dvere zavreli, Lenka sa k nám obrátila.
"Dievčatá, viem že ste mladé a už skoro dospelé. Ste plné hormónov a emócií. Ale tiež ste všetky žiačky cirkevnej školy a teda sa od vás očakáva, že sa budete správať podľa toho. Uvedomujete si ako vážne ste ohrozili svoje čisté duše?" Pozrela každej z nás do očí. Pavla sa už spamätala z prvého šoku a výprasku.
"To ako vážne? Žijeme na konci dvadsiateho storočia. S týmito svätuškárskymi kydmi na nás nechoďte." Lenka ani nezdvihla obočie. Len sa pozrela po nás ostatných.
"Hovorí za všetky?" Pred Katkou by som mlčala, ale Lenka bola vždy dobrá a milá. Všetky sme prikývli.
"Tak dobre. Za porušenie interných pravidiel školy a pre váš postoj budete musieť byť potrestané. Zajtra žiadne lyžovanie, ani vychádzky. Von pôjdete len na záchod. A to v dobe kedy vám to umožníme. Je mi ľúto, že vás musíme vychovávať my, miesto vašich rodičov." Všetky sme vyskočili.
"To nemôžete!"
"Je mi ľúto. Uvidíme sa ráno." Lenka vstala a podišla k dverám. "Modlite sa a kajajte." Vonku sa stretla s Karolom. "Už to netreba." Zavrela a zamkla. Ostali sme samé. Tú noc sa ťažko zaspávalo. Pavla a Miša nemohli späť na chrbte a mňa s Erikou neustále budili zlé sny.
Ráno ma zobudila potreba ísť na záchod. Vonku som počula ruch spolužiakov, ktorí sa presúvali na toaletu, na raňajky a nakoniec von. Celý ten čas sme búchali na dvere, aby nás pustili sa aspoň vyčúrať. Pred dverami musel štát niektorí z učiteľov, lebo nikto sa ani nepokúsil otvoriť. Hanba nehanba, museli sme potrebu urobiť do misiek od koláčov. A tie sme dali na vonkajší parapet, lebo tu neboli balkóny.
Keď všetko stíchlo, prestali sme búchať na dvere. O hodinu sa dvere otvorili a dnu vošla Katka a Lenka.
"Ostatní išli lyžovať. Sme tu len my aby sme prehrali váš trest." Začala Katka.
"Dúfam, že ste sa v noci modlili. A uvedomili si, čo zlé ste urobili." Pokračovala Lenka.
"Kajúcnici vždy majú nižší trest. Lebo sa už vydali na cestu pokánia." Katka na nás prísne pozerala. Pavlu znova ovládol hnev.
"Až sa vrátime, poviem všetko rodičom." Katka sa usmiala tým najdesivejším úsmevom, aký sme kedy videli.
"S kolegyňou Lenkou sme včera večer obvolali vašich rodičov. Mali možnosť si vybrať. Odvezú si vás a trojka schovania, alebo náš trest a dvojka z chovania. To že ste ešte tu, vám napovie, ako sa rozhodli. Všetci." Neveriacky sme na seba pozreli. Toto by nám rodičia predsa neurobili.
"Takže teraz to bude takto. Dnes máte pôst. Žiadne jedlo. Všetko čo máte teraz odovzdáte. Potom si pôjdete urobiť hygienu a po návrate si vylosujete trest. Keď tak radi používate diablové kocky, pripravili sme pre vás koleso pokánia. Odovzdajte potraviny."
Ešteže sme všetko zjedli. Jednak od hladu a tiež aby bolo kam urobiť potrebu. Lenka začala prehľadávať naše veci, ale nič nenašla. Až nakoniec zbadala nádoby vonku na parapete. Otvorila okno a zobrala obe nádoby dnu.
"Čo to tak smrdí?" Čuchla si Lenka k nádobám až sa jej skrížili oči. Nedala si pozor a obe nádoby jej padli k nohám. Viečka odleteli a ich obsah sa rozlial po podlahe. Lenka bola po kolená od sračiek. Napriek smradu sme sa neubránili smiechu. Lenka očervenela. Vyzerala ako sopka pred výbuchom. Výbuch sa ale nekonal. Z toľkého smradu ju naplo a hodila šabľu rovno na mňa. Síce som sa stačila uhnúť, ale zápach zvratov spustil reťazovú reakciu. Jediná, ako skala, stála učiteľka Katka. Jediná Erika mala toľko duchaprítomnosti, že otvorila okno a svoj žalúdok vyprázdnila von. V izbe to bolo ako v septiku. Katka zobrala Lenku pod pazuchu a pomohla jej von. My sme sa snažili ísť za nimi, ale Katka nám pred nosom zabuchla dvere a zamkla. Ten smrad bol neskutočný. Rýchlo sme sa nahrnuli k otvorenému oknu, ale v mokrých pyžamách sme mrzli. Rýchlo sme si ich vyzliekli a obliekli teplé oblečenie na lyžovačku.
Katka s Lenkou si dali načas. Hodinu sme tam mrzli, kým prišli aj kýblami a handrami. Najprv sme museli všetko zasiahnuté oblečenie a posteľné prádlo dať na kopu a potom vytrieť podlahu. Pri tom sme si zašpinili teplé oblečenie a tak na konci sme museli aj to vyzliecť. To sa nám moc nechcelo, lebo pod ním sme nemali nič. V tej rýchlosti sme nemysleli na spodné prádlo.
"Tak čo, bude to?" Súrila nás Katka. Erika sa vyzliekla ako prvá a odhalila tak dôvod nášho ostychu.
"Už ste boli nahé, tak čo sa teraz okúňate? Okamžite vyzliecť a poklusom do sprchy!"
Nahé sme prebehli po chodbe do kúpeľne. Tam sme sa osprchovali, ale nikto nám nedoniesol uteráky. Lenka nás pozorovala, ale na naše prosby nereagovala. Keď sa osprchovala posledná Miša, vyhnala nás na chodbu. Tam nás poriadne prefúklo, lebo Katka otvorila okná na oboch koncoch.
"Miesto rozcvičky si teraz zabeháte. Desaťkrát dĺžku chodby. Keď niektorá zastane, tak sa všetkým pridá ďalšia dĺžka." Rozbehli sme sa a v pohode dali osem dĺžok. Potom sa Pavla šmykla a spadla.
"Plus jedna dĺžka!" Kričala Katka z druhej strany chodby. Radšej sme sa ani nehádali. Kondičku sme mali aj na dvadsať dĺžok. Prsty mi omŕzali, ale inak som cítila teplo. Rozdelili nás po dvoch a zavreli v prázdnych izbách. Pavlu a Mišu do jednej a mňa s Erikou do druhej. Lenka si zobrala Pavlu a Mišu, nás si zobrala Katka.
"Vaše kamarátky si včera už prešli jedným trestom, a teraz ich vy dve dobehnete. Ktorá to chce mať prvá za sebou?" Obe sme krútili hlavou.
"Sodomiť áno, ale pokánia sa bojíte? Tak poď ty." Ukázala na mňa. Ani som sa nepohla.
"Ak ma donútiš použiť viac násilia než je nutné, budeš niesť následky." Ani to so mnou nepohlo. Ale skôr preto, že som jej nerozumela. Katka prišla ku mne a schmatla ma za vlasy. Trhla mi hlavou dozadu.
"Tak pekná a tak nečistá. Budeme sa spolu modliť." Stiahla ma na kolená a pritiahla k stolu. Klačiac pred stolom mi chytila ruky a natiahla na stole.
"Spoj ruky k modlitbe." Lakťami na stole som zaujala modlitebnú polohu.
"Otčenáš!" Nariadila Katka a ja som spustila.
"Otčenáš, ktorý si na … jaú." Katka na švihla po zadku rákoskou.
"Odznova. Nebudeš prerušovať modlitbu pána svojimi pazvukmi. Keď ju narušíš, pôjdeš od začiatku. Rozumieš?" A hneď pridala ďalšiu ranu. Zaťala som zuby a spustila od začiatku. Rany dopadali pri každom verši. Bolesť rástla každým úderom. Katka bez súcitu ťala do môjho zadočku až som cítila krv, ako mi steká po stehne. Konečne som povedala amen.
"Teraz ty. Ty ostaň kde si. Kľakni si oproti. A začni sa modliť." Erika celá roztrasená si kľakla oproti mne. Katka sa postavila za ňu. Aj ona dostávala ranu pri každom verše. Ku koncu ale Katka zrýchlila. Zjavne sa jej nepáčilo, že dokážeme utlmiť bolesť. Erika to zvládla lepšie ako ja. Čo Katku len viac nahnevalo.
"Postavte sa k posteli." Vstali sme prešli k posteliam. Katka nás postavila proti sebe opreté o poschodové postele.
"Uvedomujete si hriech, ktorý ste včera spáchali?"
"Nič zlé sme neurobili." Bránila sa Erika. Katka sa na ňu zamerala. Chytila jej ruky a zapichla ich zhora dole pod matrac. Tam jej ich zviazala šnúrou. Katka mala silu, ktorú by jej nikto netipoval. Keď bola Erika znehybnená, chytila ju za bradavky a silno ich skrútila. Erika zvrieskla bolesťou a ja som konečne porazila svoju paralízu strachom. Rozhliadla som sa po izbe aby som našla niečo, čo môžem použiť ako zbraň. Nič tu však nebolo. Len postele, stôl a stoličky. Urobila som krok ku stoličke, ale Katka si ma všimla. Tá musí mať oči aj vzadu.
"Kam si myslíš, že ideš?" Zjavne si myslela, že chcem ujsť. "Tu budeš!" Chytila ma znovu za vlasy a stiahla naspäť. Chytila mi jednu ruku a skúsila mi ich dať rovnako ako Erike. Kým som mala jednu ruku voľnú, celou silou som ju udrela do tváre. Katka urobila krok bokom. Nie pre silu môjho útoku, ale z prekvapenia, že som sa vôbec opovážila.
"Toto oľutuješ. Až s tebou skončím, tak …." Náraz nôh do chrbta ju odmrštil priamo do postele. Jej hlava narazila na železný bok hornej prične až to zazvonilo. Katka sa zrútila na podlahu v bezvedomí. Erika ostala visieť na rukách a lapala po dychu. Ťažko sa jej dýchalo. Rýchlo som jej pomohla a potom sme ostali v objatí. Slzy sa nám obom spustili ako vodopády.