Svadba

Čo vám budem....Proste viete ako to chodí, mladí sa rozhodli, že sa zoberú, tak po všetkých tých obháňačkách a vybavovačkách sa blížil deň "D". Hostí veru požehnane, a prísaham, že samí výkvet krásy a ušľachtilosti, nádherná róba a skoro dokonalý móres...Čím väčšia "sešlosť" tým pravdepodobnejší predpoklad niečoho zaujímavého :-)

Po všetkých tých ceremóniách, ktoré sa patria a musia byť prišlo k vytúženému zaujatiu miest v jednej z mnohých sál nemenovaného hotela uprostred čarovnej krajiny v bezprostrednej blízkosti najvyšších štítov Slovenska. A naozaj dochádzalo k rôznym zaujímavým situáciam, česť človeku, ktorý má za úlohu toto všetko zvládnuť a zabezpečiť aby bolo všetko "ako má byť" pri toľkom počte ľudí. Myslím, že sa počet blížil k stovke....Samozrejme že poväčšine sa najprv každý okukával, málokto sa poznal, veď nevesta z jedného konca a ženích z druhého konca našej malej krajiny. Ale ako to už býva, po prekonaní prvopočiatočného ostychu a po posilnení sa pár glgami kvalitného drinku začalo všetko smerovať k fantastickému večeru. A....bolo tak! Starejší perfektne zvládal všetky úlohy a "povinnosti" a myslím že sa mu aj dobre pracovalo s masou ľudí predovšetkým maldšej generácie. Tí postarší sa naladil
i na rovnaké vlnové dĺžky a zaujali skupinkové diskusné fóra, neskôr sa odviazali a veru bolo čo obdivovať, také tanečné kreácie sa nevidia ani v Lets dance :-)

Mňa však najviac zaujala video produkcia, resp. fotografka, ktorá naozaj žiarila, či už svojou róbou, ale najmä šarmom a zvodnosťou, ktoré z nej len tak sršali! A to sa nerobí, že sa tomu človek nezačne venovať bližšie a nesnaží sa získať priazeň, kedže bolo zjavné, že by nestála o pozornosť, aj keď práce mala nadhlavu. Po pár mini diskusných intermezzo sme využili voľnu chvíľu a zavítali k jednému z barov, človek mal veru čo robiť aby si zapamätal, pri ktorom z nich nechal naposledy svoj pohárik. A neostalo len pri jednom, aj keď to zdráhanie a robenie tvári samozrejme tomu predchádzalo . Myslím že pri ďalšom kole to už išlo ľahšie....a naozaj si nepamätám koľko ich vlastne bolo spolu :) Po polnočnom programe sa už zábava valila ozaj na plné obrátky, atmosféra a nálada kulminovali a veru aj pár šťastlivcov asi skončilo so zábavou skôr, ako samy predpokladali. To však nebol náš prípad so zvodnou foto
grafkou, sám netuším ako, dal som sa pod vplyvom promile a sladkého naliehania prehovoriť na vskutku záhadnú a nepredvídanú akciu - fotenie. Nie také obyčajné, ale také to šteklivejšie. A jasné že človeku rôzne veci napadnú, aj tie hriešne..a asi tie aj prevalcovali všetkú cudnosť a došlo to až tam, kde nikto neprepokladá, že by to mohlo dôjsť. Po zbavení sa posledného zvršku mojej "róby" sa malý začal prebúdzať k životu, čo ako by som sa chcel tomu vyhnúť nedalo sa. A na moje nemalé prekvapenie sa to kočke spoza objektívu zapáčilo a postupne sa sama zbavila všetkých častí svojho šatstva, hoci pod nádhernými belasými šatami toho moc nebolo..predvídavosť? To som zabudol poznamenať, že sme sa predtým všetkým nenápadne vytratili do akéhosi príručného hneď vedľa hlavnej sály, kde mala fotografka zložené všetky veci potrebné k svojej práci. To, čo nasledovalo, bol jeden nádherný sen, toľko vzrušenia a vášne, všetko bez vopred pripraveného scenára, spontánne a bez zábran. Človek by si myslel,že je v raji, ale to som naozaj nevedel, že to len "nami" nekončí! Kedže čas sa pre nás zastavil pre pár zabávajúcich sa nie, samozrejme muselo dôjsť k tomu, že slečna, ktorá bola momentálne podomnou horeznačky musela niekomu začať chýbať, kedže jej úlohou nebola len a len zábava. A tak, chtiac nechciac muselo dôjsť k tomu, že človek, ktorému chýbala - nevesta, sa po úpornom hľadaní nakoniec dostala aj k nám, do malej nenápadnej miestnosti v blízkosti centra zábavy-hlavnej sály.

Neviem však ani ako, naša vnímavosť bola otupená, resp. sústredená iným smerom, kedže sme práve zdolávali neviem koľký vrchol mojej partnerky a akosi sme prehliadli, že máme nečakaného hosťa! V tom hluku zvedľa a pri toľkej práci....kto by aj nie?! Neviem ako dlho tam bola a ako dlho nás sledovala, v okamihu keď som si ju ja prvýkrát všimol, hoci som sám ostal v rozpakoch, neprehliadol som, že jej ruka je v akejsi neprirodzenej polohe v jej lone. Asi si naše pohľady vymenili dostatok informácií na to čo malo a čo nasledovalo. V tej chvíli som sa ani nezamýšľal prečo sa rozdivočená šelmička spodomňa ani nachvíľku nezarazila, že okrem mojích rúk pribudli ešte kohosi iného. Asi si naozaj vedeľa bezbreho užívať najslastnejších chvíľ a napočudovanie ani nič daľšie neriešila, keď sa dostala do obrazu, že nie sme dvaja, ale traja! Len záblesk blaženého úsmevu a znovu vpadla do hlbín rozkoše..padli.
Myslím, že sme strávili úplne nádherné svadobné chvíle, nikto nič neľutoval, nič nerozoberal a všetko ostalo zamknuté hlboko v nás skoro naveky. ...Asi som prvý, ktorý to porušil, ale nedalo mi, kedže asi tu je ten najvhodnejší prietor pre spovedanie sa, kedže do kostola mám ďaleko...

Verím, že som nikoho neurazil, nikomu neublížil, len som sa podelil o jeden z naj svadobných momentov v mojom doterajšom živote. Miška a Jani, ak toto budete náhodou raz čítať a spoznáte sa, verte, že ste boli úžasné, skvelé a fantastické, rád na to spomínam, rád spomínam na VÁS. Aj keď sa musím nesmierne ovládať aby som rešpektoval váš súkromný život, je to ťažké, ale neodpustil by som si vám ublížiť! L.