**„Čakal som na teba. Nie nahlas, nie slovami… len tam vo vnútri.
Keď vojdeš, vzduch v miestnosti sa zmení, akoby mala srdcový tep.
Pristúpim bližšie, pomaly, aby si cítila váhu okamihu.
Moja ruka skĺzne po tvojom páse a nepustí — nemusíš nič hovoriť, stačí ako sa na mňa pozrieš.
Ticho medzi nami nie je prázdne, je plné túžby a nevyslovených myšlienok.
Oprem svoje čelo o tvoje a na chvíľu zatvorím oči…
Cítim teplo tvojej pokožky, rytmus tvojho dychu a to, ako si ma priťahuješ bližšie, akoby si dávno vedela, kam patrím.
Nechcem slová teraz.
Chcem len, aby si ostala takto —
blízko… úplne blízko —
kým sa z ticha pomaly, takmer nebadane
nezrodí niečo hlbšie.”**