Okamih

10 885 vue

Niekedy stačí len pohľad. Nie ten obyčajný, čo preletí bez povšimnutia, ale taký, ktorý sa zachytí hlboko pod kožou. Pomaly, neodvratne. Taký, čo sa nevidí len očami, ale cíti celým telom.

Jemný dotyk prsta na perách, nevinné gesto, no v tichu nesie otázku. Možno výzvu. Možno tajomstvo. Možno túžbu, ktorá nepotrebuje slová, pretože sa vznáša vo vzduchu ako elektrizujúce napätie medzi tým, čo sa už deje, a tým, čo ešte len príde. Je to chvíľa medzi nádychom a výdychom. Medzi myšlienkou a dotykom. Nepatrná, ale podmanivá.

P.S.: Schválne, koľkí z vás už na mňa zabudli a koľkým som opäť dvihla vtáka?