Aká si mi krásna.....

Pozor, fňukblog! Neručím za pošramotené ego čitateľa. Poslednú dobu sa tu dosť často vyskytuje používanie AI. Mnohých to štve alebo aj znechucuje. Aj mňa. Popri tom ma však trápí (resp. štve, udivuje...), a to už dlho, iná vec.

Používanie cudzieho jazyka v komentároch.

Viem to pochopiť, ak to robí, alebo tak reaguje niekto, pre koho je ľahšie písať napríklad v angličtine, pretože čeština, slovenčina alebo jazyk, v ktorom je písaný blog a väčšina komentárov, je pre neho cudzia a nie je to jeho rodný jazyk. Preto používa ten, ktorý mu ide najlepšie. Čo mi však nejde do hlavy, prečo to používa niekto, koho rodná reč je tá v blogu?

Uznávam, že som blbý, a napríklad v angličtine by som možno dosiahol svojimi znalosťami maximálne hodnotenie slabá dostatočná. Isteže sa to dá riešiť. V dnešnej dobe plnej technológii nie je problém si takýto text rýchlo preložiť a pritom nechtiac alebo nútene využiť aj tú zatracovanú AI. Ale predsa?!?

Načo je to dobré? Prečo to Vy, daní ľudia robíte? Veď predsa, podľa môjho názoru, oba naše jazyky, slovenčina aj čeština, sú tak krásne ľúbozvučné reči a dá sa nimi v pohode vyjadriť v podstate čokoľvek. Dobre, možno na niektoré výrazy nemáme presný preklad, ale snáď sa to dá vyjadriť iným, možno aj ľahším, pri troche chuti a snahy aj krajším spôsobom. Alebo nie? Kazíme si to pekné v nás nezmyselným používaním umelej inteligencie, lebo nám nestačí tá naša vlastná? Myslíme si, že keď sa budeme vyjadrovať cudzími slovami, budeme vyzerať múdro? Na koho tým chceme zapôsobiť? A prečo?

Pomaly začínam mať pocit, že robím niečo zlé, keď rozprávam tak, ako mi huba narástla a keď sa snažím písať tak. aby to aj jazykovedec dokázal prečítať bez tabletky na tlak.

Ach! Tak som si povzdychol, uľavil, už je mi lepšie. Ďakujem. Idem na vzduch.

Aká si mi krásna, ty rodná reč moja...