krátky príbeh

zjavil sa a vyplnil dverný otvor. Medveď je menší. Asi aj bezpečnejší.

Akonáhle zistil, že ho nevykopne, privinul si ju mocne a začal bozkávať. O pol minúty už z nej strhal oblečenie a aj svoje zošuchol na zem. O minútu mal hlavu zaborenú tam, kde chcel, bavilo ho vidieť, že sa začína zvíjať. O tri minúty už spojil dvoch ľudí v jednu bytosť. Krehké spojenie, vydržalo presne, kým sa zblízka nepozrel na tvár rozbrázdenú vráskami ako svah po prietrži mračien, Kalkulačka v mozgu začla pracovať až bolo počuť otáčanie sa koliesok.... čo s načatou robotou, keď už som tu.. otočil ju zadnými líčkami, pocapkal a znova sa sústredil na tú činnosť, kvôli ktorej prišiel. O ďalšie dve minúty padol na telo pod sebou, hlavu otočil nabok, nech oči neprezradia s čím sa vyrovnať nevie...

Ešte pár minút mal zadumaný výraz, zamysleno naštvaný. Prečo mu je dobre s takou škaredou ženskou? Nie, to nepôjde. Toto čudo nedokáže obhájiť. Už za ňou nepôjde Ale ešte rýchlo jedno číslo, aby nevyzeral, že je tu len kvôli sebe...