Dobra rada

Predstavim Ti Rada. Je to clovek ktoreho poznas, stretavas ho kazdy den. Niekedy si ho ani nevsimnes, inokedy je usmiaty a mas pocit, ze ten usmev je len a len pre Teba...a vcera, vcera sa hneval. Rado, ten dnesny, premysla. Premysla nad tym co je spravne. Nasiel nespocet moznosti, ale kazda doteraz nebola spravna. Nebola spravna preto, lebo mu nepriniesla stastie. Takze vsetko doteraz bol krok zlym smerom. Laska jeho zivota sa od neho vzdaluje a on kazdym krokom vedla to vzdalovanie zrychluje. Prave prisiel na to, ze este ked sa zopar vzdialeni udeje, tak uz nebude cesty spat. Puto sa pretrhne a ta odstrediva sila zvitazi. Takze zastal...stoji...a premysla. Nepremysla nad krokom, premyslam nad tym kam chce ist. Pokial nevidi ciel, nevie ktorym smerom vykrocit. Teraz uz vie, ze cielom nie je ju mat, akoby drzat a vlastnit. Len jeho laska nestaci...a to je ten problem. Hned ako si to uvedomil, uz nevladze stat, nohy sa mu unavili a ma pocit, ze padne, alebo mu pada pod nohami zem ?, mozno sa to vsetko deje sucasne...je to rychle, tazko sa to vyrovnava, ale zatial nepadol... este to dokazal predychat, ukludnil sa. Tak ako vzdy doteraz, veri v seba, ved on to zvladne. Co je vlastne ten ciel? Je to Ona. Musi zostat s nim. Ale chce? Bude stastna ? Rado vidi, ze mozno nebude, urcite to potom nebude ona. Bude ju potom rovnako milovat? Ma sa jej vzdat? Pre jej stastie? Pre ineho muza? Tieto otazky uz riesil, premyslal, ze sa jej vzda, pre jej stastie a pre jej lasku. A preto ho potreboval spoznat. Bal sa konfrontacie, bal sa ze zisti, ze Amor je lepsi clovek ako on. Preco mu Rado vlastne podal ruku? Mal to premyslene? Bolo to vobec spravne? Su teraz priatelia?! Amor mal v ociach lasku. Lasku k jeho zene. Tu istu, ktoru videl v tych jej ...Ale postupne aj videl uskok, kalkulaciu a tlmenu prirodzenost. Rado zistil, ze mu ju nikdy nedaruje, bude o nu bojovat, lebo Amor nie je dobry clovek. Nebolo to stretnutie hlavne o tom? Najst v nom to zle a ospravedlnit si akykolvek krok k vitazstvu. Ale tie kroky ho aj tak od nej vzdaluju. Uz sa nevzdaluje len ona, ale aj Rado vlastne cuva. Vsetky prejavy lasky, su koniec koncov len vykriky zufalstva, miestami az prosenia? On vlastne dokazal najst cestu, ktora vedie opacnym smerom ako chcel ist. Ma pocit, ze je to nezastavitelne. Kazde slovo, ho od nej odkopava dalej. Je ta vzdialenost este prekonatelna? ... Ale ano. Vsetko predsa dokaze prekonat laska. Prenesie aj hory. Laska. Ta, co ovlada mozog, ale aj zdrvujuco boli v srdi. Davkuje adrenalin do krvi a nuti bit srdce dvojnasobnou rychlostou kludne aj celu noc. Najviac nim zatriasla na zaciatku a teraz ked onu prichadza. Mozno to tak ma byt, ukazala sa ked prisla a luci sa ked odchadza. Jedine mozne riesenie je znovu len laska, obojstranna laska, lebo az vtedy bude naplnena. Rado na riesenie konecne prisiel. Ona sa musi znovu zamilovat. Rado na to prisiel az teraz. Pisanie je asi naozaj terapia. Niekedy je to brana, inokedy zrkadlo, velakrat cesta. Umoznuje ludom vecer zaspat a rano sa budit s cielom. Idem na to. Idem ho najst, toho Rada vo mne. Ak tam este je, je aj moznost zastavit to doteraz nezastavitelne. Drz mi palce... Ale hlavne sa pouc na mne. Ja som ten co tu lasku nechal postupne vyhasnut. Neurob tu istu chybu...