Návrat na Amatérov.

Dala som si chvíľu oddych na Amatéroch. Niekedy má človek pocit, že je spokojný a nič mu nechýba.

 Ale potom to prejde a realita otvorí oči. Tak som sa prebudená vrátila na stránky Amatérov, nech zistím, čo sa tu zmenilo a zlepšilo.

 A nestačila som sa diviť, čo sa tu stalo. Zrazu som sa ocitla vo svete, kde je plno ľudí s Alzheimerovým syndrómom, lebo stále niečo hľadajú. Teda aj ja hľadám, nikdy neviem kam som si dala knižku, okuliare, ovládač od TV, kľúče, knihu a podobne. Tak som si myslela, že aj oni sú na tom takisto.

  Ale to im predsa nepomôžem, lebo nie som schopná pomôcť si ani sebe....

Zahlcovali ma správy, že čo hľadám a ja zľaknutá som napísala, že nič. Normálne sa na mňa nahnevali. Ako keby som k nim nepatrila. Teda, ja som trocha divná, to už dávno viem, ale zas až tak veľmi?

 Napísali mi, že nemá zmysel  si so mnou písať, že mám ísť na kresťanskú zoznamku, a podobne. Možno to skúsim a poradia mi, ako si odkladať veci, aby som ich nehľadala.

 Ale čo ma najviac naštvalo, že nikto mi neposlal fotku vtáka :)