Čo ti cvrnkne do nosa

Priniesť čosi takého, to musí byť neskutočne ťažká úloha. Už ste dostali také zadanie? Vietor pozhadzoval lieskovce, preto som si spomenula, do nosa mi nezavadili, rovno do výstrihu. Je posledné letné teplo, nahaté popoludnia s knihou budú spomienkou. Tak ako úsmev, ktorý vyvolali fotky.

Poznáte to, ako vám neustále mail vypisuje, že nebudete môcť mailovať, lebo je plná schránka? Prijímať, ani odosielať. Najhorší zo všetkých trestov. Snaha mazať staré korešpondencie, chaty, vtipy, fotky, pozvánky, nostalgia,, že by ma to zabilo, keby som ešte žila. K tým fotkám. Schovala som do rozpísaných svoje nahé telo, fotka v zrkadle, ako inak. Nohavičky so smajlíkom, pre jediného. Pretože, nemal čas mi ich prísť vyzliecť, ale veľmi túžil. Keď sa po dlhej dobe ukázal, po chvíľke tešenia oznámil, že ide lyžovať, hrebeňovku. Spýtal sa, čo mi má priniesť /nejaká vianočná nálada, inak sa na to nehralo/.

Neznášam byť zaviazaná. Tak som si vypýtala - snehovú vločku. Popasoval sa s tým úžasne, poslal fotky, samý sneh. Na to som pri uvoľňovaní miesta natrafila. Cvrnklo mi to do nosa.

Mazať spomienky je .... nadľudská práca.