Úlomky 2

Keď otvorila oči, bolo už neskoré ráno. Trvalo jej pár sekúnd, než si uvedomila, kde sa nachádza. Ležala otočená tvárou k stene a na pravom boku cítila príjemnú tiaž jeho ruky. V okamihu jej útrobami preleteli motýliky.

Zažil pár najkrajších dní svojho doterajšieho života a jednoducho nemyslel na konsekvencie.

Vo vedľajšej izbe práve graduje Mercy Seat Nicka Cavea.

Želala si, aby ho nikdy nebola spoznala. Želala si, aby sa nikdy nezaplietla do tohto bludného kruhu, čo ju raz možno bude stáť život a skončí v pekle. Mala zo seba úplne otrasný pocit. Neznášala sa. Neznášala jeho. Neznášala celý svet. Slzy jej už stekali po oboch lícach. Ledva dýchala.

Spolu vedeli zdieľať príjemné ticho. A v tom tichu bolo vždy všetko.

Očistec už prežil, toto bolo Nebo a ona jeho Beatrice.

Z najvyššieho poschodia paneláku sledovali svetlá mesta. V diaľke nočný pokoj tmavej oblohy narúšali blikajúce "ohne" Slovnaftu.

Boli si tak podobní a zároveň úplne odlišní.

Častokrát si sadla na zem do tureckého sedu a prehrabávala sa raz jeho platňami, inokedy zbierkou DVD. Upokojovalo ju to.