Tajomný Valentín

Ako sa tak blížil deň sv. Valentína ja som čoraz viac rozmýšľala nad zaujímavým prekvapením pre svojho priateľa. Chcela som niečo originálne, také čo by si pamätal ešte dlhé roky. Konečne ma niečo napadlo. V hlave som to začala plánovať, robila som si zoznam, čo kúpiť ako kde čo rozmiestnim po byte. Spokojne som sa usmievala a čakala kedy nastane deň „D“.

Tri dni pred sv. Valentínom prišiel priateľ domov s práce a oznámil mi, že v pondelok na Valentína nebude doma. Posielajú ho na služobnú cestu. Nemohla som tomu uveriť, bola som nahnevaná na jeho šéfa, ako to mohol urobiť. Môj plán sa mi v tom momente zrútil.
Boli sme z toho obaja smutní, ale povedali sme si, že si to vynahradíme. V
pondelok ráno som si išla pozrieť e-maily, ako každý pondelok bolo ich tam neúrekom, no padol mi do očí jeden s názvom Valentín. Bol od neznámeho odosielateľa, tak som tomu nevenovala pozornosť, myslela som si, že sa len niekto pomýlil. Asi o hodinu mi znova prišiel ten istý email, tak som ho teda otvorila a prečítala. Stálo tam že ma pozýva stráviť spoločne romantický
Valentín.

Napísal tam inštrukcie (miesto, čas,
oblečenie). Nevedela som ako mám reagovať, veď predsa mám priateľa, ktorý bude na služobnej ceste. Celý deň mi v hlave vŕtal email od neznámeho odosielateľa.
Prišla som domov z práce, byt bol prázdny a tichý. Pustila som si príjemnú hudbu, napustila som si vaňu s penou, zapálila sviečky a ponorila som sa do bubliniek. Ležala som a oddychovala a stále premýšľala nad tým záhadným
emailom, ktorý mi prišiel a začalo ma to neznáme lákať, túžila som po zistení všetkého o neznámom odosielateľovi, tak som sa rozhodla, že na stretnutie teda pôjdem a zistím kto ma to pozval. Nalíčila som sa, upravila vlasy a začala som vyberať
oblečenie. V pozvánke stálo, že mám
prísť v pekných šatách. Našla som v skrini červené priliehavé šaty,
ktoré som mala len raz na sebe, tak som si povedala čert to ber oblečiem si ich.
Obliekla som si hnedé samodržiace silonky, červenú podprsenku a šaty, obula som si čierne vysoké čižmy, predsa len je február a vonku ešte nie je tak pekne, aby som si dala lodičky. Oblečená som sa postavila pred zrkadlo, aby som zhodnotila ako vyzerám a či tak môžem vyraziť na dohodnuté miesto. S výsledkom som bola celkom spokojná a tak som si obliekla kabát a pozrela na hodinky, už bol pokročilý čas a tak som sa ponáhľala, aby som veľmi nemeškala.

Cestou na dohodnuté miesto som premýšľala nad tým, kto to asi tak môže byť ale nik ma nenapadal. Trochu som bola smutná z toho, že to nie je priateľ. No ako som sa blížila k domu všetky myšlienky sa vytrácali a ja som bola vzrušená z toho, čo sa bude diať ďalej. Mala som zastať pri dome a otočiť sa chrbtom k dverám. Otvorili sa dvere domu a ako som sa išla otočiť a pozrieť na neznámeho,
ucítila som ako ma zachytil a nedovolil otočiť, dal mi niečo cez oči, aby som nič nevidela. Chytil ma za ruku a ťahal ma. Len som poslušne išla za ním a dávala pozor, aby som o niečo nezakopla. Vnímala som ako sme išli výťahom,
výťah zastal a ja som sa tešila, ako mi dá dole tú šatku z očí a ja konečne uvidím neznámeho, no nič také sa nekonalo.

Šepol mi potichučky do ucha, že si mám teraz dávať pozor, ideme po schodoch. Potom otvoril nejaké dvere a vyšli sme znova vonka pocítila som vietor na tvári a trochu aj chlad. V duchu som rozmýšľala kam ma to vedie, čo bude so mnou, aj som začínala mať strach z toho všetkého. V tom pristúpil ku mne zo zadu, dal mi dole šatku z očí. Pomaly som ich otvorila a lapala som po dychu, obzerala som sa všade naokolo, všetko okolo mňa bolo tak krásne až som sa zabudla pozrieť na môjho neznámeho. Nevedela som čo robiť, čo povedať, vyrazilo mi to dych a predo mnou sa zjavil priateľ s úsmevom na tvári a v ruke držal kyticu modrých ruží. Nevedela som, čo povedať a tak som sa len pozerala na neho a neverila som vlastným očiam. Stáli sme na streche jeho domu,
všade boli zapálené sviečky. Chytil ma za ruku a viedol ma ďalej od dverí, až
som pred sebou uvidela vaňu plnú vody a okolo nej more zapálených sviečok a v pozadí hrala hudba.
Konečne som sa spamätala a vydala som zo seba nejaký ten hlások. Spýtala som sa ho, čo to má znamenať. Povedal mi, že ma chcel prekvapiť a aj sa mu to veľmi dobre podarilo. Podišiel ku mne a začal mi vyzliekať kabát, celú si ma obzrel a bol prijemne prekvapený výberom môjho oblečenia. Posadil si ma na okraj vane, rozopol mi čižmy a vyzul ich. Podal mi ruku, aby som sa postavila a začal ma bozkávať na krku a prechádzal nižšie a nižšie a pritom mi rozopol šaty a rýchlo ich strhol zo mňa dole. Pomaly mi vyzliekol aj spodné
prádlo a silonky, už keď som bola nahá tak som sa ho opýtala, či on bude celú
noc oblečený a len sa zasmial a rýchlo sa povyzliekal. Sadli sme si do vane a opýtal sa ma, či viem v čom sa dnes budeme kúpať. S prekvapením som pozrela na neho a v očiach som mala otázku, len sa usmial a povedal že práve sedím v litroch šampanského.

Neverila som vlastným ušiam a tak som si priložila k perám mokrú ruku a olizla som si prsty. Pritúlila som sa k nemu a začala som ho bozkávať na uško a zašepkala som mu sladké ďakujem, za krásne prekvapenie, ktoré som nečakala. Ako sme tak sedeli a vychutnávali si pohľad na oblohu plnú hviezd pocítili sme, ako na nás začínajú padať slané kvapky. Najprv jedna, druhá, až ich bolo čoraz viac a viac. Naše tváre už boli celé premočené dažďom. Tak sme sa pomaly zdvihli, že sa radšej schováme pred dažďom, aby náš krásny Valentín neskončil v posteli s chrípkou. Zabalili sme sa do veľkých osušiek, pozhasínali sme všetky sviečky a presunuli sme sa k priateľovi do bytu. Boli sme obaja sladko lepkaví po kúpeli v šampanskom a tak sme išli rovno pod sprchu a zmyli sme zo seba chuť
šampanského. Presunuli sme sa do spálne a tam sme pokračovali v krásnom večeri.
Ale to si už zrejme vie každý predstaviť čo nasledovalo ďalej...