Zlomky môjho života II

„Konečne ticho.“ Zrevala Dani, keď sa s lodičkami v jednej ruke a fľašou šampanského v druhej vypotácala z dverí klubu na hlavnej v centre. „Buď tichšie už je nočný kľud.“ Otočila som sa k nej a snažila ju utíšiť. „Aký nočný kľud, to je bull shit, veď sú tri ráno.“ Odpila z fľaše a nahromadené bublinky jej vystrekli z kútikov úst, čo v nej spôsobilo ďalší výbuch smiechu a tak cez úsmev a zatnuté zuby sa naraz rehotala a pokúšala udržať šampanské v ústach v predklone, aby si neoprskala šaty. No popravde vyzerala dosť smiešne, takže aj ja som sa rozrehotala na plné hrdlo z jej hereckého výkonu, alebo čo to predvádzala. „Dámy, kam ste sa bez nás vybrali?“ Ozvalo sa od dverí z ktorých sme vyšli. „Kľudne sa môžete vrátiť, hneď sme späť, len sa potrebujeme trochu prevetrať.“ Zrušila som ich pochod k nám, aby sme sa mohli z Dani zdekovať domov bez nich. „Nie že nám utečiete, noc ešte neskončila.“ „Ak si mys... bleblu... „ Zapchala som Dani ústa dlaňou, aby nás vo svojom opojení neprezradila. „Niečo dobré nám objednajte, o chvíľu prídeme.“ „Ok. Budeme čakať pri bare.“ Stratili sa za dverami, Schmatla som Dani za ruku a snažila sa ju čo najrýchlejšie ťahať k stanovišťu Taxi na rohu. „Môžeš trochu pridať do kroku, kým si všimnú, že sme naozaj odišli?“ „Prepáč, že ti kazím útek, ale na boso sa po tomto chodníku dosť ťažko kráča a v týchto topánkach, ešte ťažšie.“
Konečne roh ulice. „No do pekla, ani jeden taxík tu nie je.“ „Tak voláme. Halóooooo taxííííííííí.“ „Do pi.. . Stíchni, lebo ešte prídu za nami.“ Zrušila som jej výkrik do prázdnej ulice. „ Povedz mi, prečo vlastne pred nimi zdrháme? Veď ten blondiačik bol tak sexi a mal tak sexi zadoček. S ním by som sa rada zabavila.“ „To z teba teraz rozpráva to šampanské, som zvedavá čo budeš rozprávať ráno.“ „Už je ráno, takže hovorím čistú pravdu.“ „Obuj sa prosím, blíži sa sem auto, dúfam že je to voľný taxík.“ Nechala som ju postávať pri výklade a vošla do cesty prichádzajúcemu autu. Svetlomety dosť jasne oslňovali a tak nebolo dobre vidno, či je to taxi alebo nie. Čím bolo bližšie, tým šlo pomalšie. Pri mne skoro zastalo, vtedy som si uvedomila, že to nie je taxi len normálne auto. Stočila som sa na opätku a chcela sa vrátiť späť na chodník k Dani, ktorá tam zadkom opierajúc sa o presklenú výplň zápasila s obúvaním lodičiek. Keď sa z okienka ozval hlas. „Chcete zviesť?“ „Počkáme si na taxi, ale dík za ponuku.“ „Ale to môže trvať a ja už som tu.“ „Počula si Laura, to môže trvať a on je už tu.“ Vyslovila Dani prechádzajúc okolo mňa a mne hlava nebrala, ako sa tak rýchlo obula, keď sa pred chvíľou potácala pri výklade. Otvorila si zadné dvere a kým nasadla oznámila vodičovi svoje meno a kam chce odviesť. „Necháš ísť kamošku samú?“ Vytočil sa znova ku mne neznámi po tom čo sa zoznámil s Dani na zadnom sedadle. Či sa mi to páčilo alebo nie musela som nastúpiť aj ja. Sadla som si dozadu k Dani. Kým sme sa pohli neznámi prestrčil ruku pomedzi sedadla. „Som Michal.“ „Laura.“ Z odstupom času môžem potvrdiť, že to bola naša záchrana. Keď sme sa pohli, spoza rohu sa vynorili tí dvaja z baru. Z ich výrazov v tvárach bolo zrejmé, že nemôžu uveriť, ako sme sa dokázali tak rýchlo z ich života vytratiť.
Michal nás vysadil pred domom a kým som v kabelke hľadala kľúče, o niečom s Dani pri aute debatovali. Čakala som na ňu hádam aj päť minút. Poznali sa sotva dvadsať minút a lúčili sa objatím, ako starý známi. Michal nasadol a odfrčal a Dani sa spoločenský unavená motala za nov. „Čo ste tam tak dlho preberali?“ „Áaaale nič. Len sa na teba vyzvedal?“ „Čooooo? Dúfam, že si mu nič nepovedala.“ „Jasne, že nič zlé. Len som ťa vychválila a.“ „A čo?“ „Dala mu tvoje číslo.“ Vyslovila len tak ledabolo, ako by sa nič nedialo. „Prečo?“ „Lebo mám pocit, že až priveľa času tráviš doma za notebookom. Keby som ťa sem tam nevytiahla von, ešte pri ňom zapustíš korene a rozkvitneš.“ „Sedím za ním, lebo na ňom pracujem.“ „Ja viem, ja viem.“ Pohodením vyzula lodičky k skrinke a odkráčala do obývačky. „Laury?“ Zrovnala som svoje a jej veci na chodbe a šla za ňou. „Čo si chce... la?“ Stála uprostred izby a hľadela na Erika sediaceho v pohovke. „Ahojte.“ „Čo tu chceš?“ „To mi je privítanie.“ Vstal a kráčal nám oproti. Najprv dal pusu na líce Dani a zoznámil sa s ňou a potom pristúpil ku mne. Chcel ma objať a pobozkať, ale odtiahla som sa. „Sa hneváš?“ „Neeee.“ Vyšlo zo mňa, ale presvedčivo to neznelo. „Nevidíš, ako vysoko skáčem od radosti, že ťa vidím.“ „idem do postele a vy si to tu vydiskutujte. Môžete aj kričať, už som taká triezva, že ma určite nezobudíte.“ „Dobrú noc Dani.“ „Dobrú Laury.“ „Pekne sny kráska.“ Poprial jej Erik. „Ďakujem.“ Začudovane si ho odpoveďou premerala. S Dani sme sa o ňom pár krát bavili a vie aký je kvietok. „Ak sa dobre pamätám, tvoje posledné slová boli zbohom, keď si sa v nedeľu ráno zdekoval z postele.“ „Neviem, čo som povedal, keď som odchádzal.“ „Tri mesiace, tri posrane si sa neozval a potom si sem nakráčaš, ako by sa nič nestalo.“ „A stalo sa niečo?“ „V tvojom živote najskôr nie, je stále rovnaký.“ „Ty niekoho máš?“ „Ak poviem áno, odídeš?“ „Nie, som zvedavý povedz mi o ňom niečo?“ „Choď do čerta tam odkiaľ si prišiel.“ Sotila som ho a pokúsila sa okolo neho prejsť, ale chytil ma okolo pása a pritiahol k sebe. „Pusť ma.“ Chrstla som mu do tváre. „Nepustím, čo urobíš?“ Strelila som mu facku pravačkou a potom ľavačkou, ale aj tak nepovolil objatie. Naklonil sa, že ma pobozká, ale odtiahla som sa a ak by ma nepustil, spadli by sme obaja. „Za ten čas, čo ma poznáš, už by si mala vedieť, aký som prelietavý.“ „Ver že viem. Zakaždým, keď sa objavíš ho obrátiš naruby, pokazíš čo sa dá a znova sa stratíš. Tak sa strať hneď a obom nám bude dobre.“ „Mám odísť?“ „Bola by som rada, aby si ma nechal na pokoji.“ „To bude ťažké, veď vieš, že mám pre teba slabosť a ty pre mňa tiež.“ „Tvoje slabosti sú mi ukradnuté a moja slabosť je moja. Prežila som tri mesiace prežijem aj zvyšok života.“ „Takú rozhodnú som ťa, ešte nevidel. Naozaj niekoho máš?“ „To je moja vec, choď preč. Vypadni. Zmizni mi z očí.“ Bez slov sa otočil a cez verandu odišiel. Chvíľu som počkala, či sa nevráti, odlíčila sa a chcela naklusať do postele. Na obzore už svitalo a hodiny sa nezadržateľné blížili k štvrtej ráno. Dani si vo svojej triezvosti pomýlila izby a zvalila sa do mojej postele. Nechcela som ju budiť tak som si vliezla do jej. Zaspala som okamžite, ale o pol hodinu ma zobudilo hlasné buchnutie dverí. Vyskočila som z postele a ako som prechádzala okolo okna spoza rolety vidím odchádzať modrú dodávku. Určite stála pred mojim domom. O tom som na sto percent presvedčená. Trochu preľaknutá, šla som sa poprechádzať po dome. Všetky dvere boli zatvorené, len dvere na mojej izbe nie, nakukla som dnu ale Dani tam nebola. „Dani?“ Ozvala som sa, ale odpoveď neprišla. Ešte viac som sa preľakla. „Dani.“ Behala som z izby do izby a hľadala ju. Nikde jej nebolo. O desať minút mi zazvonil telefón cez mesenger. Volal mi Erik. Zodvihla som a sledovala jeho tvár na druhej strane video hovoru. Stromy za jeho chrbtom značili, že je niekde v parku alebo na verejnom mieste. Trochu prekvapene na mňa zazeral, akoby bolo niečo inak ako by malo byť. „Čo odo mňa, ešte chceš?“ „Nechcem ti ublížiť, ale ak inač nedáš, budem to musieť spraviť.“ „Spraviť čo?“ „Ty si doma?“ „A kde by som mala byť?“ Neodpovedal, omylom ťukol do mobilu a jeho kamera sa otočila, zaznamenala tú modrú dodávku čo som videla pred domom, hneď veľa lavičky v parku o pár ulíc ďalej. Na nej sedela unesená a zviazaná len sexi spodnom prádle Dani. Na očiach mala okuliare prelepené páskou, aby nič nevidela a na hlavu jej dali parochňu, aby ju pre istotu nik nespoznal. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Poslal ich Erik a tí blázni si ma pomýlili s ňou, lebo spala v mojej posteli. „Čo si to urobil? Okamžite ju privezte späť.“ Zakričala som do telefónu.“ Neodpovedal, akoby ma nepočul, zato ja som počula všetko. Ako nadáva tým dvom do hlupákov, ako im vraví, že im nič nezaplatí. Lebo vraj vzali nesprávnu osobu. Ako mu oni na to hovoria, že spravili presne to čo chcel a pokiaľ im nezaplatí, pohrajú sa s tou bábikou. V jednom zábere aj keď na okamih sa mi zazdalo, že na únos si vybrali tu pravú a Dani si to so všetkým potešením užíva. Ja na jej mieste by som šalela strachom a nadávala na všetkých.
Kým sa Erik a jeden z únoscov hádali, druhy začal hladkať Dani po ramenách, siahať jej na stehná po chvíli si ho vybral a honil nad ňou, až kým na ňu nedopadli kvapky jeho erekcie. Odbavený sa vrátil naspäť k hádajúcim sa a vystriedal toho prvého v argumentovaní, prečo im ma Erik zaplatiť. Ten prvý, očividne oveľa viac nadržaný s Dani a jej luxusného prádla, si ho najprv cez nohavice masíroval no po chvíli ho vybral, chytil Dani za bradu. Z úst jej vybral šatku, aby nemohla kričať a hneď jej vložil svoj penis do úst. Deepthroat v priamom prenose pre moje oči. Ak toto Dani prežije buď ma zabije, alebo si tých dvoch najme, aby ju unášali dva krát týždenne. Jej polonahé telo sa chvelo, len nebolo zjavné či to bolo vzrušením, alebo chladom. Keď bol hotový a vybral ho Dani z úst mala ich plné jeho spermatu. Naplnil ju teda poriadne a všetko jej to stekalo po jej brade na prsia a podprsenku. Vložil si ho späť do nohavíc a vrátil sa späť k Erikovi a kamošovi ďalej sa naťahovať o platbe. Na to jeden z nich dôrazne povedal. „Ak nám nezacvakáš, zavoláme políciu a povieme, že sme ju vytiahli z tvojho auta.“ Toľko Erikovi stačilo, aby vybral peňaženku a obom zaplatil. Po chvíli Dani naložili do Erikovho BMW a o desať minút už stáli obaja pri dverách verandy. „Ty si sa dočista pomiatol.“ Dopadla moja výčitka na jeho hlavu. Vzala som rozklepanú Dani za ramena, cela sa triasla a zatočila ju do deky. „Prepáč, chcel som teba.“ „Ale takto?“ „Uniesť ma?“ „Musel by si ma zabiť, inač by som šla rovno na políciu.“ „Ešte raz prepáč, aj ty Dani. Odpustite mi, už sa to nikdy viac nestane.“ „Už ťa tu nikdy viac nechcem vidieť, strať sa z môjho života a očakávaj následky, ak sa Dani niečo stalo.“ „Rozumiem.“
Hrejivé slniečko zalialo pohovku verandy a na nej mňa a Dani stočenú v deke. Doteraz nič nepovedala a z nej človek nevyjde pokiaľ je ticho. Podala som jej šálku s teplým čajom a vzala tu moju s kávou. Obe sme súčasne odchlipli, keď Dani prehovorila. „Ešte stále sa trasiem z toho vzrušenia čo som na tej lavičke mala. Laury? Bude to naše malé tajomstvo. Ak ťa bude Erik, ešte otravovať stačí mi len povedať a ja mu pristrihnem hrebienok. Náhodou, nevieš kto boli tí dvaja únoscovia?“ „Och Dani. Keď si v piatok pricestovala, netušila som, aký vzrušujúci a nervy drásajúci víkend budem mať. Budeš v poriadku?“ „Blázniš. Nebudem, už teraz premýšľam, ako madam v butiku rozpoviem túto príhodu, aby aj ona pre mňa spravila niečo podobné.“ „Ty si krava, ja sa tu o teba bojím a ty si si to celý ten čas užívala.“ „Užívala, až na ten nútení deepthroat, sa mi to celkom páčilo, ale to patrí k tomu. Únoscov ne ukecáš, aby to nerobili, keď môžu.“ „Takže si v pohode?“ Prikývla a odpila z čaju. „Ale Erikovi ani muk.“ „Si píš. Ten sa tu dúfam, už nikdy neukáže. Dopime a poď me spať. Toto bude moja najhoršia nedeľa.“ „Prečo?“ „Lebo ju celú prespím.“

Celá story je čisto čistá fikcia a akákoľvek podobnosť miesta, deja alebo mien je len náhodná.