Zlomky môjho života III

( ako som namaľovala svoj prvý obraz )

„Do čerta nemám si čo obliecť.“ Zahromžila som pred dvoj metrovou vstavanou skriňou v mojej spálni plnej oblečenia a to som už hromadu veci vyhádzala na posteľ, ako nehodiace sa na rande. Čudujete sa, kto je ten šťastlivec? Michal. Musím uznať snaží sa a ja sa v jeho spoločnosti dobre bavím, inak by som nepristúpila ani na druhú schôdzku. Možno si ešte pamätáte, ako nás vtedy s Dani zviezol domov. Teda on sa len ponúkol a ja som ho zdvorilo odmietla, len Dani sa mu nasáčkovala do auta. „Lebo tam už bol.“ No a potom mu dala moje telefónne číslo. Neozval sa hneď, najskôr chcel, aby som na to zabudla. Počkal si pekne, dva týždne a potom sa pripomenul klasicky smskou, ako správny chalan dvadsiateho prvého storočia. „Dáme rande? Som Michal, ten čo Vás viezol domov.“ V skratke zhrnuté všetko čo som potrebovala vedieť z nášho prvého náhodného stretnutia. No podarilo sa mu má zaujať a tak dnes sa uvidíme už tretí krát. Ak to dotiahne do piateho dostane aj pusu. „Prečo do piateho?“
S Erikom som to prepálila, hneď na prvom a tak teraz som opatrnejšia. Keby mu ten únos vyšiel najskôr by som už bola mŕtva, alebo odsúdená na doživotie za vraždu. Neviem čo by bolo lepšie.

„Joshua, čo si mám dať na seba? Šaty, alebo blúzka a sukňa?“ Vyzvala som driemajúceho kocúra na skrini oproti mne. Jemne pootvoril oči a znova ich zavrel. „Ďakujem za pomoc. Ty bezduchá biela guča lenivosti. Vyberám si šaty.“ „Tieto? Na rande?“ Ozvala sa Dani od dverí do mojej izby. „Zle?“ „Vyzeráš v nich, ako knihovníčka.“ „No ďakujem, tak čo si mám vziať?“ „Navrhujem toto.“ Z tej hromady na posteli povyťahovala niekoľko kúskov oblečenia a naskladala vo voľnom mieste. „Ak si toto oblečiem budem vyzerať, ako by som mala šestnásť a chcela lepšiu známku z anatómie.“ „A ty, ešte s ním nechceš spať?“ „Ideme na rande. V tomto by ma najskôr pretiahol, ešte medzi dverami tu na chodbe , aby to vyzeralo, že sme v školskom kabinete.“ Chceš zážitok a sex, alebo chceš dokonalý pôžitok z večera?“ „Presne, chcem zažiť vzrušenie, aby som mu nedokázala odolať no a v tomto by to vyzeralo, že sa mu priamo ponúkam.“ „Aha takže niečo tajomné, aby si bola sexi, ale nedostupná?“ „Tak teraz si sa trafila.“ „V tom prípade sa obliekať nemusíš, chod v tom v čom si, a ako doplnok si daj tie okuliare čo používaš pri písaní. V tom vyzeráš určite tajomne, tak domácky sexi a nedostupná, lebo okrem práce ťa vtedy nič iné nezaujíma.“ Zaksichtila som na ňu. „Ďakujem za pochvalu, najskôr preberiem ten tvoj konzervatívny šatník nóbl paničiek zo šesťdesiatych rokov.“ „Môžeš, ale pochybujem, že sa do niečoho vojdeš.“ Nahodila grimasu a široký úsmev, aby som pochopila, že to bola uštipačná poznámka, lebo som urazila jej vkus. Dala sa na odchod a každú chvíľu sa obzerala, či sa za ňou nerozbehnem.
Nakoniec som zvolila, z môjho pohľadu nevkusnú sukňu a ešte nevkusnejšiu blúzku. Z jej pohľadu pred odchodom to vyzeralo, ako by som išla na náboženskú púť. Michala som sa ani pýtať nemusela. Keď ma zbadal, oči mu žiarili a širokým úsmevom chválil, ako dobre vyzerám. „Mužský“ ( Snažil sa zalichotiť, aby mal večer väčšiu šancu. )
Strávili sme pekne popoludnie v meste a okolo šiestej ma vzal do galérie, na prehliadku nejakej novej autorky. (Debut) Pamätám si ten môj, tak prečo tam nezájsť a nepodporiť ju. Prechádzali sme sa pomedzi obrazy a tvárili sa, že tomu rozumieme, ale opak bol pravdou. Vystavených bolo asi dvadsať obrazov a zastavila som skoro pri každom, ale ani jeden ma neoslovil. Teda skoro žiaden síce to nebol obraz, ale hlas to malo taký ľubozvučný. Michal sa zdržal pri nejakom za mnou a ja som si s mojimi opätkami klopkala uličkou k ďalšiemu vystavenému v rohu. ( pre ozrejmenie boli aj umiestnene tak, aby čo najviac dotvárali tú abstrakciu umenia v ňom namaľovanú ) Tento bol postavený na trojnožke, nad ním dve ostré svetla a za ním visel ťažký kobercový záves.
„Pekné?“ Ozval sa hlas, ale nikoho okolo mňa nebolo. "Mám halušky, že počujem hlasy?" Prebehlo mi hlavou. Tak som tam bez odpovede ticho stála, zízala na obraz a čakala, kedy ma Michal dobehne. „Pekné?“ Ozvalo sa znova a o tri sekundy sa za obrazom odhrnul záves. Spoza neho vyšla čiernovláska, s vlasmi v uzlíkoch po stranách, pohľadom neviniatka a s úsmevom na perách s tak červeným rúžom, až som zalapala po dychu, že ten musím mať aj ja. ( to som, ešte netušila že aj budem. Že ho budem mať, na perách, na zadku, na prsiach a v kabelke.) Postavila sa vedľa mňa a aj keby som sa vyzula, stále by som bola aspoň o hlavu vyššia ako ona. No a tá postava, ostala som stať ako očarená. Úsmev jej z tváre neschádzal a očividne netrpezlivo očakávala moju odpoveď, kým ja som si predstavovala, čo všetko spolu môžeme zažiť. ( úprimne, chlapi sú síce dobrý, ale baba je baba a u mňa mali vždy navrch no a toto bola v mojich očiach priam bohyňa ) Trápne ticho, kým som sa prebrala z môjho snenia.
„Je fajn, ale myslí, že niečo tomu chýba?“ „Aj ja mám ten pocit, len neviem čo. Nechcela som ho ukazovať, ale presvedčili ma a tak je tu.“ „Keby som ho maľovala ja, čo nie som umelkyňa, najskôr by som naňho niečo načmárala.“ ( pre ozrejmenie čitateľa, dívali sme sa na biele plátno, ktoré malo v strede žltú guľu ) „Mala to byť prezentácia tepla a pohody, ale keď na to tak pozerám, máš pravdu. Nie je hotový a ten nápad počmárať ho sa mi páči. Ako by si to spravila ty?“ „Jáaaaa? Ja nie som maliarka.“ „Ani ja nie. Som síce autorka, ale nie maliarka.“ Pristúpila k obrazu, zložila ho dole a otočila sa späť na mňa. „Poď za mnou.“ Stratila sa za tým závesom a mňa dva krát povzbudzovať nebolo potrebné. Michala nebolo nikde vidieť, tak som vhupla za ten záves. Ocitla som sa v miestnosti bez okien, v strede visel len kábel s primontovanou žiarovkou. ( dosť silnou, aby presvetlila celý priestor ) po obvode na stoloch všetky možné farby a v strede pod svetlom rovnaká trojnožka a pod ňou igelit. Položila obraz na túto trojnožku. „Tak vrav, čo tam dať?“ Trochu začudovane som sa na ňu zahľadela, pretože ma začali napadať neslušné návrhy. „Chceš počuť úprimný, alebo bláznivy návrh?“ Po tejto otázke, ako by jej zažiarili oči a mne tak trochu podskočilo srdiečko, že bude chcieť počuť ten bláznivy. S vážnou tvárou podišla bližšie ku mne. „Obe vieme, že umenie je len odrazom vnútorného cítenia a úprimne toto je brak a nie umenie, takže ten bláznivy.“
Dopodrobna opisovať čo sa nasledujúcich dvadsať minút dialo by zabralo niekoľko nudných strán tak prejdem v opise k miestu, kde ja pisateľka a moja v tú chvíľu už naj kamoška menom Teri (Tereza) nanášame farbu k tej žltej guli v strede plátna svojím telom.
Stalo sa to tak trochu nevinne, (možno) keď Teri vzala zo stola modrú pixlu a zhodila oranžovú, do ktorej som potom ja náhodou stúpila. Pri utieraní som sa zamazala a nechtiac oprela o plátno, na ktorom už sčasti schli texty a rozotrela som ich. Teri sa to zapáčilo a pridala ďalší mazanec dlaňou. Smiali sme sa jedna na druhu a pridávali ďalší a ďalší v inej farbe až nakoniec sme maľovali jedna druhú po tvári. Na to som ju schytila za ten jej drobnučký krk a pritiahla si k svojím tie jej krvavo červené naružované pery, aby som ich ochutnala. Začali sme sa vášnivo bozkávať a navzájom vyzliekať. Keď sme sa po chvíli na seba pozreli, obe sme stali oproti sebe len v spodnom prádle. To nás, ešte viac rozvášnilo, rukami zamazanými od farieb, sme za začali navzájom hladiť a mazať. Rozopla som jej podprsenku, odhalila prsia, hneď sa k ním prisala a jazykom dráždila už tak vzrušením stojace bradavky. Pomali sa posúvala nižšie, cez jej ploche bruško, až som pokľakla, stiahla čierne čipkované tanga a zaborila jazyk do štrbinky medzi jej stehnami. Zastonala vzrušením, až sa jej zatriasli kolená. Dlaňami o jej zadok, som si čo najviac pritláčala klitoris k tvári sala ho a jazykom ho dráždila. Teri sa po chvíli zatriasla orgazmom, vzrušená a zadychčaná, padla oproti mne na kolená a chcela mi to rovnako oplatiť. Na jej veľký údiv po tom čo vyzliekla moje nohavičky ju čakalo tvrdé prekvapenie. Oči jej vzrušením, ešte viac zažiarili. Povalila ma na chrbát pred seba, naklonila sa nad môj penis, prehonila a hneď si ho vložila celý do úst. Po chvíli prestala, nasadla si naň a nechala ho vkĺznuť do tej svojej rozpálenej a tečúcej jaskyne. Obe sme hlasno vzdychali a jedna druhú sa snažili doviesť k ďalšiemu vrcholu pôžitku. Pred mojím vyvrcholením som Teri položila na chrbát vedľa seba, vzala jej drobné nožičky, roztiahla ich do široká a krásne si v nej až do spoločného orgazmu zajazdila. Naplnila po okraj a nakoniec z nej vylízala zvyšok spermatu, ktorý z nej vytekal. Zadychčane a uspokojene sme sa jedna na druhú, ležiac na zemi pod plátnom na seba usmievali a hladili. „To bolo úžasné.“ Vyslovila Teri, keď konečne ustálila dýchanie. „Aj mne sa to veľmi páčilo.“ Naklonila som sa k nej a znova ochutnala tie jej magický červené pery. „Si celá od farby.“ „Aj ty.“ „Ako pôjdeš teraz domov?“ „Ako zmaľovaná.“ Hlasno sme sa zasmiali. „Poď som nov.“ „Kam zas?“ Vstali sme zo zeme a Teri ma viedla za ruku do rohu miestnosti. Z nejakej handry čo tam visela riadny kus odtrhla, do niečoho namočila a začala zo mňa umývať farbu. Urobila som to iste a ja zotierala farbu z nej. Pri jej farebných prsiach som prestala. „Počkaj chvíľu.“ Trochu začudovane na mňa hľadela kam idem. Vzala som obraz z trojnožky otočila ho plátnom k Teri, vrchnú časť pritlačila k jej prsiam a ponad rám ju znova pobozkala. „ Ak na ňom mám niečo zo seba, chcem aby tam bolo aj niečo z teba, prsia som ti už zotrela, ale tvoj zadok je, ešte stále od farby. Otoč sa.“ Na jej pokyn som sa otočila a teraz Teri pritlačila plátno s dolným okrajom k môjmu zadočku. Obraz sme vrátili späť na trojnožku a obe sa vyutierali do čista od zvyškov farby. Nakoniec sa obliekli a spolovice uschnutý obraz vrátili späť do výstavnej siene pod reflektory. Stáli sme s Teri vedľa seba, končekmi prstov rúk sa skoro dotýkali jedna druhej a nemo zízali na náš spoločný vytvor. Už to nebolo bezduché plátno so žltou guľou uprostred. Nateraz sa v ňom vynímali dve krásne prsia v hornej polovici a odtlačok zadku v dolnej a to všetko dopĺňali mazance rôznych farieb prekrývajúce texty. „Ešte by som tam niečo dala.“ „Čo také?“ „Máš u seba ten rúž čo máš na perách?“ „Áno.“ „Požičiaš mi ho?“ Prikývla, odbehla znova za ten kobercový záves a do minúty bola späť aj s rúžom v ruke. Naniesla som si ho na pery, pristúpila k obrazu a pobozkala jedno z jej otlačených prs. Vrátila som ho Teri a tá na oplátku naniesla svoj odtlačok pier na odtlačok môjho zadočku. „Vezmi si ho.“ Podala mi znova rúž. „Vezmi si ho, ako spomienku na mňa.“ „A ty čo budeš mať ako spomienku na mňa?“ „Ja tento obraz. Od tejto chvíle, už nie je na predaj a bude visieť len v mojej spálni.“ Vrúcnym objatím sme sa rozlúčili. Teri sa stratila za tým závesom a ja som šla hľadať ten môj pánsky doprovod, ktorému som očividne nechýbala. Našla som ho postávať pred jedným z obrazov, v obkľúčení ďalších troch hostí a horlivej debate o ňom. V pol cesty k nemu som sa zastavila zadívala sa naň, potom sa otočila a odišla. Komu nechýbaš, ten ťa nehľadá. Viac sme na rande už nešli. A ja som si domov niesla krásnu spomienku a ten najžhaveší odtieň červeného rúžu aký som kedy videla.

Akákoľvek zhoda s miestom, menom alebo situáciou je čisto náhodná a príbeh je čistá fikcia. (náhody neexistujú)