Začiatok novej etapy

K: Nový rok sme začali spoločnými návštevami po rodine a následne prácou. Tak ako sme sa tešili zo života, jeden z druhého, zo sexu, tak opadlo vzrušenie, spoločné hry a na moju radosť a smútok nás Mirka nekontaktovala za účelom spoločných sexuálnych aktivít. Lukáš ukončil ich milenecký pomer a tak som si často len spomínala na chvíle, kedy som jemu, im slúžila.
Nemôžem povedať, že by sa mi Lukáš nevenoval, neprejavoval náklonnosť, ale chýbali mi tie nečakané úlohy, vzrušenie, že si píše s Mirkou a následne to, ako ma divoko šuká až kým nie som úplne vyčerpaná.
Aby som všetko uviedla na správnu mieru, tak v práci je Lukáš rozhodný, priebojný a organizovaný. V starom roku ho povýšili a tak od nového pracuje v kolektíve mužov a žien. Veľmi rada by som videla tie ženy a už som mokrá z tej predstavy, koľko ich je a ako sa ho pokúšajú zvádzať a ako im dáva zabrať na kancelárskom stole.
Lenže, keď príde domov, je z neho iný Lukáš. Je pozorný, nežný, láskavý a obetavý. Nie je to zlé, naopak krásne, ale chýba mi tá tvrdosť z jeho práce, ráznosť a dominantnosť. Dnes večer ho musím konfrontovať a zistiť pravdu, čo sa deje alebo kto?
Prichádzam z práce skôr ako on a dnes som išla do práce aj skôr. Určite vie, že sa niečo chystá a tak si čakanie na môjho Lukáša krátim varením, pudingom s čučoriedkami a čítaním knihy. Je takmer 6 hodín, keď počujem jeho kľúče v zámke a z chodby jasný, silný a predsa nežný hlas môjho miláčika
L: „Ahoj Katka. Prepáč, že meškám.“ Pozrela som sa na neho a moju rozhodnosť takmer pohltili tie najkrajšie sýto hnedé oči, aké som kedy videla. Z jeho pohľadu som dostala zimomriavky po celom tele. Je nádherný, je jediný, je môj Lukáš, Pán.
K: „Vypadáš veľmi unavene zlato. Navarila som večeru a dnes by som sa chcela s tebou porozprávať.“ Prvá požiadavka za takmer 3 mesiace. Vždy vo mne čítal lepšie ako ja v sebe a to ma privádzalo do anjelskej (dokonalej) extázy.
L: „Ďakujem, že si navarila. Posledný týždeň som len v práci a keď vravíš, že sa musíme porozprávať, tak to urobíme. Len sa opýtam či sa stihnem najesť a prezliecť?“ Jeho kútiky sa sformovali v miernom úsmeve. Už len za tento pohľad by som dokázala chodiť po byte nahá alebo počúvať ho vo vedľajšej miestnosti, ako ON šuká s inou v našej posteli. Bola som ním celá posadnutá a ani som nevedela, čo sa stane.
Sprcha, večera a už sme sedeli v obývačke oproti sebe v rohu gauča. Sledoval ma svojimi očami, takmer som sa v nich znova stratila a zimomriavky sa vrátili. Ticho sedel, zhmotnený pokoj na dosah mojej ruky. Čakal, kedy otvorím moje ústa a čo mu poviem. Je unavený, aj psychicky vyčerpaný, ale dáva mi možnosť sa s ním porozprávať. Vypočuje si ma, aj keby som rozprávala 3 hodiny a odpovie mi úprimne. Bude so mnou do noci hore aj celú noc a následne pôjde do práce. Nikdy by ma nenechal bez odpovede, taký on jednoducho je. Zodpovedný, citlivý, chápavý a najmä obetavý. Obetuje noc spánku, aj mesačný plat keby ho o to poprosím a ja viem, že nikdy to od neho nebudem chcieť. Pretože by mi to dal bez výčitiek svedomia a vedel by, že to použijem na dobrú vec. Sme obaja takí, medzi sebou si dáme modré z neba aj nebo a predsa si obaja platíme všetko na polovicu, okrem súkromných voľno časových aktivít a kín, večerí, kde je stále ten „staromódny mužský typ“. To na ňom milujem a jeho dominanciu.
K: „Začnem asi tým, že nie som spokojná s aktuálnou situáciou. Myslím tým teba a mňa. Mali sme krásne, divoké obdobie, ktoré podčiarklo veľmi veľa sexuálnej aktivity a prizvanie inej ženy do nášho vzťahu. Veľmi sa mi na tom období páčila tvoja pozornosť, tvoje flirtovanie a rôzne prekvapenia. Mám však pocit, že aktuálne si trošku emocionálne odtiahnutý a uzavretý. Si ten istý muž, ktorého milujem a zároveň nie si.
Denné prejavy lásky, náklonnosti sa znížili a mne to chýba. Dlhšiu dobu spolu v podstate žijeme a mám pocit, že sme v jednom z dôležitých životných udalostí v našom spoločnom živote. Po sexuálnej stránke mi to až tak nechýba, ako naše spoločné objímanie, prechádzky a večerné filmy. Všetko funguje, ale ako vravím si tu a nie si zároveň.“
Lukáš sedel v tichosti asi ďalších 10 minút, pozeral sa na mňa, na priestor pred sebou a premýšľal. Jeho mozog spracovával všetky povedané a nevypovedané informácie.
L: „Premýšľam o všetkom čo si mi povedala a zároveň som sa snažil vrátiť myšlienkami na naše spoločné chvíle v novom roku. V mnohých ohľadoch máš pravdu. Veľmi často som prichádzal domov, k tebe a nevenoval som ti úplnú pozornosť a tak si nevšimol problémy, ktoré máš ty, problémy v našom spoločnom žití ako partneri a aj v tvojej rodine. Veľmi ma to znepokojuje, lebo ťa milujem. Pravda je taká, že som sa ti nevenoval na 100 percent, nebol som prítomný emocionálne, psychicky a nebol som ti oporou. Nebudem ti vravieť, že to nebolo možné a že som bol vyčerpaný. Vždy som sa ťa mohol opýtať ako sa dnes cítiš a čo máš nové v práci, v rodine. Je mi úprimne zle z toho, ako som ťa zanedbával posledné obdobie a hanbím sa za to.
Druhý bod bol náš emocionálny život: naše dotyky, prejavovanie lásky, nežností a pod. Spoločné aktivity upadli takmer na žiadne aktivity a je to veľmi nepríjemné, ak nie rovno zdrvujúce a nie len pre teba. Musím priznať, že som musel dlhú dobu premýšľať, kedy sme sa boli spolu prejsť popod nočnú oblohu alebo sme boli spolu sami viac ako 30 minút. Tento nastupujúci úpadok som si nevšimol a príliš som sa zameral na moju prácu a zanedbal náš spoločný ako aj intímny život.
Nebudem ti klamať a viem, že nie sme v dobrom období nášho spoločného života. Musí prísť náprava z mojej strany, ak ťa nechcem stratiť, čo si naozaj neprajem.“
Pozrel sa na mňa tým jeho pohľadom a pomaly, tak pomaly sa presunul ku mne, zovrel ma do jeho objatia a mojím telom, mojím nervovým systémom začali prechádzať vlny úľavy. Rozplakala som sa do jeho trička, pod ktorým som počula tlkot jeho srdca. Viem, že tlčie kvôli mne. Jeho lásku som vždy cítila aj na druhom konci miestnosti. Ten pocit jeho objatia, ruky ma hladili po chrbte, po krku, tvári. Dával mi nežné bozky po celej tvári a pri dotyku na jeho pery sa vo mne prebudil hlad po jeho perách, po ňom.
Pretočila som ho a oprela rukami o gauč, ruky presunul z môjho pása na chrbát a pritiahol si ma k sebe. Nepotrebovali sme sex, ale fyzické zblíženie po odmlke. Počas tých bozkov som plakala smútkom, radosťou, šťastím, úľavou a kombináciou mnohých mojich emócií. Nezastavila som ani jednu a on ich nechal tiecť po mojich lícach, aby ich zároveň nahradil pozornosťou, nehou, láskavosťou. Po dlhej dobe sa moje telo prebudilo, krv tiekla rýchlejšie, srdce nebilo umieračikom, ale radosťou a láskou, ktorú som znova precítila.
Do spálne sme prišli okolo pol tretej nad ránom a už o 5- tej nám zvonili budíky. Mne však na tom nič neprekážalo. Celú noc ma moje „veľké zviera“ zvieralo v jeho náručí a takmer som nemohla dýchať pod jeho objatím a od šťastia. Tento druh spánku mi vrátil mnoho síl do bežného života a do práce som prišla s úsmevom, s kávou od môjho miláčika.
Sandra, moja kolegyňa predniesla vetu v zmysle: „Niekto mal veľmi uspokojujúcu noc“ alebo niečo v tom duchu. Pravda však bola uložená v mojom srdci, myšlienkach a v kytici bielych ruží s lístkom: Som doma a čakám ťa. Nevedela som či si so mňa robí srandu alebo sa ma snaží presvedčiť o tom, že mám z práce odísť domov? O 20 minút mi prišla fotka z obývačky, ako je zabalený v deke na gauči. Od vtedy som sa nevedela v práci sústrediť na nič a tak som to vzdala. Zobrala som si náhradné voľno a už o pol druhej som otvárala dvere od bytu. Najskôr som išla do obývačky a bol tam. Vypadal ako zhmotnený sen. Ležal zakrytý dekou, pred sebou mal keksíky s čajom, z ktorého som pri dotyku cítila teplo. V tichosti som odišla do spálne, obliekla si obtiahnuté tepláky, tričko a ľahla si k nemu.
L: „Musíme roztiahnuť gauč zlatko.“
K: „Ty nespíš! Myslela som si, že si zaspal.“
L: „Driemal som a prebralo ma otvorenie dvier.“
Presunuli sme stôl v obývačke a roztiahli gauč. Lukáš rozprestrel deku, počkal so zdvihnutou rukou a následne som už len cítila hebkosť deky, počula jeho tlkot srdca a cítila teplo tela môjho milovaného.
Vidím svalnaté telo pod voľným tričkom. Tak veľmi sa snaží neukazovať svoje vypracované telo, až mu niekedy všetky „voľné“ tričká schovám do mojej časti skrine a neskôr používam ako handry. Dnes je to ten istý prípad, ale viem ako „upokojiť“ moje myšlienky. Natlačím sa k nemu čo najbližšie a rukou automaticky vytiahnem tričko z teplákov a ruku mu položím na teplý chrbát. Konečne sa ho dotýkam na koži.
K: „To je tak príjemné.“
L: „Máš pravdu, je to príjemné, ale nerozumiem prečo sa usmievaš ako šialená miláčik?“
K: „Ja...čo... Povedala som to nahlas?“ S otvorenými očami a ústami hľadím na neho.
L: „Povedala a bolo to vtipné. Tvárila si sa tak blažene. V tom prípade si obidvaja dáme dole trička. Čo ty na to?“
K: „Neviem či sa teraz teším alebo nie. Vždy máš z toho viac ty, lebo sa mi pozeráš na prsia v podprsenke a ohmatkávaš ma!“ Na tvári som cítila horúčavu, telom mi prechádzali vlny tepla a ja som konečne pochopila, že som mala chuť. Po tom všetkom som mala konečne chuť na intímnosti s Lukášom.
Pane Bože pomôž mi, jeho hruď je snáď ešte vypracovanejšia ako naposledy a tá pružná pokožka, ktorá sa napínala od svalov, ktoré sa napínali pod ňou. Musím sa ho dotknúť aj keby som mala mať mesiac pôst, aj keby som mala zhorieť na hranici za čarodejníctvo.
L: „Smelo miláčik. Samozrejme, že len ty ma môžeš obchytkávať.“ Tie jeho jamky na lícach od úsmevu a šibalstva ma prebudili a zbúrali posledné zábrany. Tričko mi vyzliekol potom ako som si na neho obkročmo sadla.
To je slasť, radosť, láska, vzrušenie. Moje telo konečne žije
Dotýkam sa ho, vidím jeho hlboké oči plné nehy, lásky, porozumenia.
Naše telá reagujú synchrónne. Túžba sála do priestoru medzi nami a predsa netúžime po sexe.
Túžim sa ho dotýkať. Rukami mu jazdím po prsných svaloch, kľúčnych kostiach, ramenách, krku a jemne sa na neho zosuniem. Bozkávam mu všetky miesta, kde boli moje ruky. Na svojich bokoch cítim jeho ruky, skúmajú moju pokožku, moje obliny bokov, hebkosť pokožky, jemnosť akou sa ma dotýka je dych berúca.
Ležím na jeho ramene.
Odovzdaná, prebudená, uspokojená.
L: „Toto a mnoho veľa vecí mi chýba.“
Pokračujeme v znovu spoznávaní a objavovaní našich tiel. Pozorujem ako jeden dotyk za druhým na ňom vyvolávajú krásne pocity šťastia a k tomu ich tak krásne prežíva v tvári. Bozky striedajú objatia, túlenia a nežností. Buď sa ho to opýtam teraz, keď k nemu ležím chrbtom a som v jeho objatí alebo už nikdy nenaberiem odvahu.
K: „Lukáš, chcela by som sa s tebou porozprávať o niečom veľmi dôležitom. Teda potrebujem sa o tom porozprávať. Viem, že to nie je ľahká téma a potrebujeme byť obaja sústredený na to.“
L: „Spravím čaj na uvoľnenie napätia?“
Čakala som v obývačke, kým prišiel z kuchyne s dvoma pohármi lipového čaju a sadol si na gauč, aby sedel oproti mne.
K: „Viem, že nie sme z najhoršieho obdobia vonku a musíme na mnohých veciach pracovať. Naša komunikácia sa pomaly začína zlepšovať a po dlhšom čase mám pocit, že žijem s mojím priateľom. Rada by som sa však opýtala na to, čo sa ti na mne páči? Myslím oblečenie a či ťa ešte vzrušuje? Páči sa ti môj fyzický vzhľad? Trápim sa nad týmito otázkami a aj keď si mi dnes ukázal, že ťa vzrušujem, tak mám pochybnosti.“
L: „Myslím si, že sa nám podarilo trošku rozjasniť ten nepríjemný stav, v ktorom sa nachádzame a máme dobrý základ nato, aby sme sa dostali na lepšiu cestu. Naša komunikácia sa zlepšuje a mám pocit, že žijem. Bude to chcieť však zmenu, vnútornú. Obidvaja budeme často premýšľať nad tým mnohými chybami a postupne ich napravíme. Verím tomu, lebo ma priťahuje tvoja krása, fyzická aj duševná Katka.
Vo vzťahu je dôležitá komunikácia a tú sme veľmi výrazne zanedbali a preto máme veľké množstvo nezhôd, nedorozumení a hádok. Nikdy som nechcel na teba kričať, ale tá frustrácia, nevydarené pokusy a tlak v práci spravili svoje. Často chodím do posilky sa fyzicky „vybiť“ aby som bol pokojnejší a čoraz viac to má menší a menší efekt. Odovzdal som veľký projekt v práci a ostáva už „len“ jeho realizácia.“
K: „Čo myslíš tým „LEN“ jeho realizácia?“ očakávala som veľmi nepríjemnú odpoveď a do očí sa mi začali tlačiť slzy z mojich pocitov.
L: „Neplač.“
Pritiahol si ma k sebe, až som cítila jeho ruky okolo mňa na chrbte. Nežne a potichu mi šepkal slová lásky a pokoja.
L: „Pôjdem na 3 týždne do južnej časti Maďarska. Maximálne na tri týždne. Pripravíme im zázemie, nainštalujeme programy a zaučíme personál. Zvyšok budeme riešiť cez video hovory. Je to sesterská firma a na tom sme pracovali, aby to schválili hore nadriadení.“
K: „Ty ma chceš opustiť na tak dlho a kedy idete a čo ja, my?“
Vkrádal sa do mňa strach, chaos, úzkosť a obavy, že už sa nechce vrátiť.
L: „Vrátim sa! Vždy sa k tebe vrátim a ty mi vždy budeš patriť. Odchádzame v nedeľu a cestu máme zaplatenú so všetkým. Nemusíš sa báť ani nevieš ako a som doma.“
K: „Viem, že budem počítať všetky dni, hodiny ku koncu, ale musíš mi sľúbiť, že denne si na mňa nájdeš aspoň hodinu alebo dve rovno. Inak ťa nepustím nikde.“
L: „Každý jeden deň budeme spolu v kontakte sľubujem.“
K: „Chcela som ešte hovoriť o jednej, chúlostivej záležitosti.“
L: „O akej záležitosti Katka?“
K: „Lukáš, rada by som pokračovala v tom živote za dverami, kde si len ty, ja a iné ženy. Narážam na život v minulom roku. Neprešiel ani týždeň a mne to tak veľmi začalo chýbať. Potrebujem cítiť ten perverzný druh lásky, tvoju dominanciu slovami, skutkami a strašne ma bolí a zároveň som vzrušená na maximálnu možnú mieru, keď si bol s inou. To čo som počula, keď si uspokojoval Mirku ma utvrdilo, že to tak skutočne chcem. To je tá sexuálna oblasť, ktorá ma privádza do šialenstva. V minulosti som chcela byť submisívna, ale žiadny muž na mňa nikdy nepôsobil takým dojmom, takým sebavedomím, aby som ho akceptovala. Pri tebe sa cítim najlepšie vtedy, keď som pod tvojím vedením. Premýšľala som nad tým a tie orgazmy, vzrušenie mi za to stálo. Nechcem o teba prísť a som ochotná urobiť čokoľvek, doslova všetko len ma neopúšťaj.“
Plakala som do svojich rúk, do rukávu som si utierala slzy a pozorovala Lukáša cez slzy v očiach. Prisadol si ku mne bližšie, zobral ma do náručia, v ktorom som sa cítila tak isto a šťastná. Každému mužovi som videla na tvári to, čo ma od nich odpudzovalo, ale u Lukáša som v tomto jedinom momente vedela všetko. Vnímala som jeho lásku, nežnosť, tvrdosť, dominanciu. Ocitli sme sa v bode, keď sa buď vrátime do normálneho vzťahu a všetko sa môže časom rozpadnúť alebo sa mu oddám a on ma akceptuje ako svoju subinu, otrokyňu alebo čokoľvek si zaželá. Cítila som sa ponížená, zahanbená a predsa mi stáli bradavky, po tele mi prechádzali vlny vzrušenia a husej kože. Vedela som, že by sa so mnou vrátil do bežného vzťahu bez otázok. Jeho pochopenie bolo ako zasiahnutie bleskom. Jasné, čisté a nepošpinené žiadnymi postrannými úmyslami.
L: „Premýšľal som o našich sexuálnych zážitkoch v minulom roku. Pravda je taká, že sa chcem vrátiť k našim sexuálnym praktikám, ale nevedel som, ako budeš reagovať. Všetko je teraz na hrane a bude to vyžadovať zmenu a čas na prispôsobenie. Páčilo sa mi to, chcel som to a ukončil som to, lebo som videl ako veľmi trpíš. Musím si to premyslieť a v prípade súhlasu sa už nebudeme môcť vrátiť. Už nebude cesty späť, nikdy.“
K: „Viem a som šťastná.“
Vrátili sme sa do denného života. Práca, rodina a večery plné rozhovorov boli krásna zmena. Sex sa stal tabu. Žiadne narážky, provokácie. Namiesto toho porozumenie. Rozhovory do noci, spoločné večere v meste. Vzájomná úcta, rešpekt, láska a o mnoho ďalších aspektov života sa zlepšovalo. Vrátili sa tie krásne emócie zo začiatku vzťahu, hrejivé teplo jeho pohľadu či nežné bozky na líca. Cítila som sa počas tohto obdobia paradoxne uspokojenejšia. Začala som si viac všímať mňa, Lukáša, drobné náznaky počas diskusií, zmenu oblečenia a silu, istotu nášho vzťahu.
Týždeň a pol prešiel ako voda a zrazu sa Lukáš pripravoval na tri týždne do zahraničia. Pri balení jeho oblečenia do cestovného kufra som pocítila veľký nával smútku, bolesti z odlúčenia. Položila som oblečenie, ktoré som mala v ruke a rýchlo ho objala v kuchyni. Práve si chystal termosku na cestu, keď som do neho narazila a držala ako medvedica. Vyslobodil sa s problémami, rukami ma privinul k jeho hrudi. Emócie sa mnou valili ako prílivové vlny a nechávali na Lukášovom tričku moje slzy. Nič viac som nepotrebovala, len jeho náruč. Cítiť ho v jednej miestnosti. Plakala som a on ma nechal. Držal ma, hladkal a emócie nami prúdili ako vzduch.
Všetko pekné bolo v našom byte, s ním. Prečo musí odchádzať, keď je všetko tak krásne?
K: „Nechcem, aby si išiel tak ďaleko a na tri týždne. Čo tu budem sama robiť?“
L: „Cez víkend môžeš ísť pozrieť rodinu, kamošky ťa prídu navštíviť. Budúci týždeň ti začína vodičský kurz na motorku a auto. Vodičský, kamošky, kino a mnoho ďalších aktivít a denne práca. Určite ti to rýchlo prejde Katka.“
K: „Neznášam, keď si takýto. Realista, keď mi je smutno. Nikam ťa nepustím, zamknem ťa tu.“
L: „Viem a práve preto ti to hovorím. Vždy sa nahneváš alebo urazíš a nie si smutná a tak lepšie zvládaš všetko. Smútok ťa toľko nepohlcuje. V meste máš veľa kamarátok. Niečo vymyslíte dobre? Navyše keby ma tu zamkneš tak pravdepodobne ti zoberiem antikoncepciu. Pomilujeme sa a otehotnieš.“
K: „Dobre. Čože? To ako myslíš s tou antikoncepciou?“
L: „Rozmýšľal som nad nami a chcel by som mať s tebou dieťa Katka. Naše, spoločné.“
Od šťastia som sa rozplakala ešte viac. Ticho bolo dôkazom. Rozhodol sa a ja som s ním súhlasila. Už dlho som túžila po bábätku. Myslela som si, že sa na to opýtam po jeho príchode. Takto som aspoň mala tri týždne na vyplavenie tej chémie.
K: „Budem veľmi šťastná, keď budeme mať naše spoločné dieťa. Milujem ťa.“
V tom sa mi v hlave zrodil plán na prekvapenie. Smútok ma úplne neopustil, ale nálada sa mi výrazne zlepšila. Poslednú noc sme strávili v posteli. Milovali sme sa dlho, nežne s novo objavenou láskou a vzrušením. Ráno po prebudí som ležala sama v posteli. Nahá, uspokojená a smutná.
Prešli takmer tri týždne. Večerné telefonáty do noci, kaderníčka, manikúra, wellness, vodičský na motorku a práca. Cítila som sa znova na 19, keď som hýrila aktivitou a nebola som doma takmer vôbec. Dnes je streda večer a Lukáš má dôležité jednanie. Vravel, že tam bude do noci. Už len dva dni a je doma. Konečne.
Mám krásny sen, ten najkrajší. Spím v našej posteli. Pyžamo s krátkym rukávom ma zohrieva aspoň trošku. Počujem kľúče v zámke. Potichu sa otvárajú dvere, počujem položenie kufra na podlahu a dvere sa zatvárajú. Kľúče v zámke a zamykanie dverí.
Šušťanie vyzliekania bundy, vyzutie topánok a tichá chôdza do spálne.
Ku mne.
Vyzliekanie oblečenia, bozky na líce a jemné pohladenie. Cítim jeho vôňu a viem, že je to jeho vôňa.
Taký krásny živý sen.
Kroky do kuchyne, napúšťanie vody do pohára a kroky do spálne.
Pevné ruky ma objímajú okolo bokov a cítim jeho dych na zátylku.
L: „Ty si si nafarbila vlasy na tmavý odtieň hnedej?“
Toto mi všetko produkuje mozog v spánku? Takto veľmi mi chýba? Zovrelo mi srdce a radšej sa nechávam niesť do nevedomosti spánku. Príliš mi chýba, až ma z toho bolí srdce.
Zovriem jeho ruku v sne. Áno, všetko je len sen, obyčajný sen.

Zvoní mi budík. Po krásnom sne, kde ma Lukáš objímal sa musím prebrať a ísť do práce. Ranná rutina: toaleta, ľahká rozcvička na prebudenie, obliecť, upraviť, učesať, raňajky a smer práca.
V chodbe prekračujem veľký kufor.
Bytom sa nesie vôňa raňajok.
Obliekam si tričko s dlhým rukávom, nohavice, pletený sveter a idem na raňajky.
Prečo sa svieti v kuchyni? Žeby som včera nezhasla?
Stojím na mieste, pozerám sa do tých známych, hravých očí a nemôžem tomu uveriť. Je konečne doma! Dnes je predsa štvrtok a to znamená, že je doma skôr. Šťastím sa k nemu rozbehnem, až si skoro rozbijem hlavu o poličku. Zastanem od neho na dosah ruky a som prekvapená.
Posiloval! Má viac svalov, hlavne na ramenách a hrudníku! Je tak sexi, až ho chcem hladkať a objímať celý deň.
So slzami v očiach sa na neho vrhnem. Šmyknem sa na podlahe pri tom . Chytí ma do náručia. Som rozrušená, až sa neviem poriadne sústrediť na chôdzu.
L: „Dobré ránko. Čože si si to rozprávala v noci zo sna?“
K: „Ja? Ja...nerozprávam zo sna to predsa vieš!“ Vzdorovito sa mu pozerám do očí.
L: „Samozrejme. Hlavne tá veta, že sa ti to celé len sníva ma dostala.“
Cítim uštipnutie na zadku a zvriesknem.
K: „Si normálny?“ tvárim sa dotknuto a urazene.
L: „Prídeš neskoro do práce. Idem sa obuť a čakám ťa dole.“
K: „Prečo?“
L: „Idem ťa predsa odviesť.“
Pokoj, rozvaha a sebaistota. Presne ako pred odchodom. Prešlo takmer 21 dní a ako keby sa mi stal malý zázrak. Otvára mi dvere pri nastupovaní a vystupovaní z auta. V práci sa neviem sústrediť na moje pracovné povinnosti a tak o 13:00 utekám domov.
Pristihnem ho, ako leží na posteli v obtiahnutom tričku a pyžame. Zamrelo mi srdce z toho pohľadu a pohľad na neho mi spôsobuje známe mravčenie celým telom. Prikryjem ho dekou a sama sa k nemu pridám. Uložím sa tak, aby som ho mohla hladkať, držať v náručí.

Pozerajú sa na mňa hlboké, hnedé oči plné lásky.
L: „Ako dlho si doma?“
K: „Nejaký čas. Vychutnávala som si tieto chvíle.“
L: „To som rád, lebo som sa rozhodol.“
K: „Čo myslíš tým, že si sa rozhodol?“
L: „Rozmýšľal som nad všetkým a páčilo sa mi žiť tým štýlom života, kedy som si mohol vychutnávať krásne telá iných žien..“
K: „Takže by si chcel v tom pokračovať?...“
L: „Chceme to. Sama si to navrhla a súhlasila si.“
K: „Áno viem. Len..ach.“
Jeho ruka zamierila na moje slabé miesto a už som nedokázala na nič odpovedať, len poslúchať jeho slová, ktoré mi šepkal do ucha.
L: „Od zajtra budeme mať nové pravidlá. Ráno ich nájdeš napísané na nočnom stolíku.“
Nežné dotyky, prechádzky a spoločné chvíle. Presne tak ako predtým, keď odchádzal. Zaspávala som s pocitom lásky a pokoja, konečne som ho mala v náručí.

Ranná rutina a pri raňajkách čítam nové pravidlá:
Pravidlo prvé: O potenciálnych partnerkách rozhoduje Pán so subinou.
Pravidlo druhé: Pre verejnosť a rodinu sme normálne žijúci pár. V súkromí si moja.
Pravidlo tretie: Zákaz požívania akéhokoľvek alkoholu alebo inej chémie je zakázané. Výnimka je povolená pri chorobe. Antikoncepcia má byť vysadená!
Pravidlo štvrté: Počas spoločnej noci Pána s milenkou je subine dovolené počúvať z vedľajšej miestnosti alebo asistovať podľa rozkazov Pána. V prípade zmeny je subina upozornená Pánom.
Pravidlo piate: V súkromí má subina právo nosiť len Pánom vybrané oblečenie podľa jeho určenia.

Tieto pravidlá vo mne prebudia doteraz vlnu nepoznaných a pritom krásnych pocitov. Po príchode z práce nájdem na posteli obtiahnuté tepláky a tielko. Predpokladám, že spodné prádlo asi nemá zmysel mať na sebe a tak idem za Lukášom do obývačky. Pozerá si pracovné veci na notebooku.
K: „Dobrý deň Pane.“
L: „Vitaj doma Katka. V prípade, že sa v byte nachádzame dvaja, tak ma môžeš oslovovať menom. Dúfam, že tvoje domáce oblečenie je pohodlné. Dnes si oddýchneme a zajtra pôjdeme spolu na večeru. Ak máš nejaké pripomienky k pravidlám, tak mi to povedz. Posledná možnosť.“
Rozmýšľam nad všetkým, čo sme spolu zažili a nad pravidlami. Nakoniec sa odhodlám k otázke
K: „Prečo si v prvom pravidle pridal aj mňa? Môžeš o svojich milenkách rozhodovať len ty. Takto budem mať právo voľby a môžem úmyselne zmariť tvoju milenku.“
Otočíš sa ku mne. Tvoje oči sú ako hlboké, pokojné more plné porozumenia.
L: „Pretože nie každá milenka môže tebe vyhovovať a samozrejme mám právo veta. Môžem ťa úmyselne chcieť nasmerovať smerom, ktorým budem chcieť. Zároveň toto všetko je vďaka tebe. Ty si mi dovolila viesť sexuálny život a tak som sa rozhodol, že máš právo do toho hovoriť. V prvom rade hovoríme o tvojom uspokojení. Je to zvrátené, lebo sex sa ti bude odopierať, ale tak si to predsa praješ.“
K: „Áno prajem Lukáš.“
L: „Dobre. Nemusíš sa báť. Nechcem ti ublížiť. Budeme postupne napredovať. Na zajtra som nám pripravil večeru a oblečenie budeš mať nachystané, keď prídeš. Aký si mala dnes deň v práci?“
Zvyšok večera sa rozprávame o práci, o vodičskom na motorku a o tom, že každé ráno a po obede respektíve večer budem robiť drepy a rôzne ďalšie cvičenia na zvýraznenie mojej peknej postavy (áno, pri tejto vete som sa červenala ako paprika).
Zaspávam s novými pocitmi a budím sa do novej etapy nášho vzťahu.
Rozcvička mi trvá o 10 minút dlhšie a Lukáš mi ju kontroluje. Precvičíme spolu cviky, aby som sa ich správne naučila. Obliecť, raňajky, práca.
Vraciam sa domov s očakávaním. Na dverách do spálne je lístok s názvom reštaurácie a čas, kedy tam mám prísť.
Púšťam na seba horúcu vodu a umývam svoju tvár, vlasy, telo a prečistím si hlavu, osuším sa.
Na posteli sú červené nohavičky, náušnice, podväzky červenej farby a šaty so širokým výstrihom na chrbte. K tomu čierny kabát. Vlasy si upravím do dlhých vĺn, zvýrazním oči linkou, nanesiem decentný rúž a vyrážam.
Reštaurácia pôsobí elegantným dojmom. Steny sú obložené z kameňa hnedých farieb, akvárium a pri vstupe čaká čašník. Podám mu obálku, ktorú som mala pri oblečení a vedie ma do zadnej časti reštaurácie.
Lukáša vidím pri okne s výhľadom na vysvietené mesto. Má na sebe nohavice tmavo-modrej farby. Košeľa mu kopíruje svaly na rukách a zvýrazňuje postavu.
L: „Ahoj. Vyzeráš krásne v tých šatách.“ Odsunie mi stoličku a prisunie
Rozhovor plynie nezáväzne a som príjemne uvoľnená. Večera je výborná. Pred polnocou sa svetlá na strope v miestnosti sfarbia na červeno. Lukáš sa postaví a podíde bližšie ku mne. Srdce sa mi rozbúcha, zrýchli sa mi dych a ja sa pozerám na krásneho muža, ktorého milujem, ako si kľakne na pravé koleno.
L: „Drahá Katka, robíš ma najšťastnejším mužom na tomto svete. Som šťastný, že ťa mám po mojom boku a preto sa ťa chcem opýtať jednu otázku...
Vezmeš si ma?“
K: „Áno. Robíš ma neskutočne šťastnou a áno!“
Radosťou mi búši srdce, vrhnem sa k Lukášovi a objímame sa vedľa stola. Personál reštaurácie nám gratuluje k nášmu zasnúbeniu. Po ceste do bytu ma Lukáš prenesie cez celý byt a oblečenie končí na zemi. Náš sex je krásny, divoký, intenzívny.
Cítim ho na mojom tele, cítim ho pod sebou ako jeho tvrdosť vypĺňa moje lono ako ho následne fajčím a takmer si dám celý jeho penis do úst. Milujeme sa nežne na gauči v obývačke a nad ránom končí naše milovanie v sprche pod prúdom tečúcej vody.
L: „Od dnes budeme hľadať ženu respektíve ženy pre nás, ktoré budú doplnok k nášmu životu. Ten prsteň ti pristane.“
Pozerám sa na prsteň na mojom prsteníčku, ktorý je celý od semena. Celý si ho dám do úst a jeho reakcia nenechá na seba dlho čakať.