skutočný príbeh - moja prvá nevera

Tento príbeh sa naozaj stal, jediné čo potrebujem zmeniť je meno hlavnej protagonistky. A na rovinu, neskončí happyendom...:

Som ženatý niekoľko rokov. Menej ako desať ale viac ako päť. Začiatky boli veľmi príjemné a pekné, tak ako všetky. Mali sme veľa sexu a v posteli sme robili takmer čokoľvek. Nemali sme hranice a vedeli sme si užiť každý centimeter nášho tela. Postupom času do vzťahu prišli problémy a z mojej ženy sa stala histerická osobnosť, ktorej prekážalo takmer všetko. Stala sa posadlou hygienou a sex mohol byť len klasika so sprchou tesne pred a okamžite po, aby sa nemohli náhodou niekde šíriť baktérie... No ale nie o tom som chcel.

V práci som trávil vždy veľa času, pretože ma napĺňala. Cítil som sa v nej šťastný, spokojný, úspešný. Jedným z benefitov bol, že som sa často mohol stretávať s kolegami v rámci celého Slovenska. Samozrejmosťou boli aj kolegyne s ktorými som mohol občas prehodiť slovo a povedať im názor na ich prácu. Medzi inými, som významne všimol istú Luciu z jedného krajského mesta. Dlhú dobu čo som ju poznal tvorila vzťah s iným kolegom. Pôsobila navonok chladne, ale zároveň veľmi príťažlivo.

Lucia bola drobná bruneta, štíhla s malými prsiami a malým zadkom. Blond vlasy nosila väčšinou v cope a ak som niečom pracovné rozprával, zväčša sa pozerala do mobilu. Vedela ma tým hnevať, ale zároveň dráždiť. Veľa krát sa stala mojou inšpiráciou, keď som sa potreboval ukojiť sám vlastnou rukou. Nikdy ma ani nenapadlo, že by som s ňou mohol niečo mať.

Napriek všetkému, si pamätám ako mi napísala na nový rok. Možno mala trochu vypité, ale bolo to veľmi milé. Vymenili sme si pár správ a ja som jej na to povedal, že musíme dať niekedy kávu, keď sa s ňou tak dobre píše. Odvtedy sme si občasne vymieňali správy a ona ma často podpichovala, kedy za ňou prídem na kávu. Bránil som sa... veľmi som sa bránil. Mal som doma ženu, riešili sme tému otehotnenia a síce aj keď sme mali veľa napätia, nechcel som spadnúť do niečoho z čoho by som sa už nevymotal.

Takto to trvalo niekoľko mesiacov. Do správ sa ale občas priplichtili drobné náznaky erotickej provokácie a ja som často krát pri komunikácii tuhol. Nevedel som zaspäť bez toho aby som na ňu nemyslel a sex s manželkou bol len ako s bábkou, ktorá mala Luciinu tvár. Nevedel som to ovládnuť. V máji, keď znova provokovala kávou som súhlasil. Mal som veľké nervy a cítil som sa ako malý chlapec. Dohodli sme sa, že ju vyzdvihnem autom v blízkom krajskom meste a pôjdeme na výlet do iného krajského mesta, kde vyrastala. Pozná tam milé kaviarne a celkom peknú prechádzku v prírode.

Keď som ju vyzdvihol, neboli tam ani náznaky akéhokoľvek intímneho zblíženia. Ako dilino som ju poprosil, aby si sadla dozadu, kde mám tmavé sklá, nech ju nie je vidno. Cestou sme sa moc nerozprávali, len veľmi stroho. Riešili sme hudbu, kedže obaja máme radi Johnnyho Casha či Boba Dylana, tak som chcel vedieť, či jej to naozaj vyhovuje. Keď sme nakoniec prišli do kaviarne, pocit trápnosti zo mňa nezišiel. Mal som pocit, že moc nekomunikujeme, len sa na seba pozeráme, pijeme kávu a jeme koláče.... čo ale mohlo nasledovať dalej? Vezmem ju naspäť a už si nikdy nenapíšeme? Stresoval som sa zbytočne. Prekvapila ma, keď sa zrazu spýtala, či sa s ňou pôjdem prejsť do neďalekého parku. Neváhal som.

Prechádzka bola príjemná, keď už kráčate a vidíte ako sa mení prostredie okolo vás, môžete komentovať všetko, ale rovnako si len ticho vychutnávať silu prítomného okamihu. Občas sa pozrieť na toho druhého, usmiať sa, naznačiť a čakať či príde odpoveď. U nás asi prišla. Nevydržal som to a keď som videl, že je nám fajn, diskusia pokračuje a zvážil som si... čo vlastne s kým robím, využil som najbližšiu možnú lavičku a oslovil som Luciu, či si na chvíľku nesadneme.

Sadli sme si najbližšie ako sa dalo a moja ruka nenápadne skĺzla za jej chrbát, ale aj za chrbát lavičky, nebol som až tak veľmi odvážny. NIečo sme občas okomentovali, veveričku, či ježka túlajúceho sa okolo. V tom postupne moja ruka nabrala horolezecké maniere a postupne vystúpila k jej chrbtu. Prekonala lavičku a naše tváre sa zrazu na seba pozerali. Rukou som jemne laškoval s jej ramenom a druhá čakala kedy sa pustíme do niečoho viac aby mohla vyštartovať po stehne.

Mal som pocit, že prebehli tri storočia. Ale nevydržal som a posunul som svoju tvár k jej a istil ju lavou rukou. Keď sa dotkli naše pocity, mal som pocit, akoby mars obehol venušu potom pluto a ešte to nakoniec prišiel oznámiť slnku.
"Prečo si ma pobozkal? Si ženatý.." túto otázku a ešte spojenú s výčitkou milujem. Odpovedať sa dá rôzne, ale treba si zachovať dekórum. Chvíľku som sa snažil vysvetlovať to, ako sa mi vždy páčila a ako to je doma zlé...ale nemalo to zmysel. Resp. rozhodnuté bolo už dopredu.
"Kúsok ďalej, popri mrtvom ramene je také pokojné miesto, budeme tam mať viac času na rozhovor." neváhal som, rozhovor som si preložil rôzne ale jeden význam nebol "rozhovor" ticho som ju nasledoval a občas sme sa zastavili. Nie aby sme sa rozhliadli, ale bozkávali sa a prstami skenovali naše telá.

Na miesto určenia sme prišli asi po pol hodine. Lucia z kabelky vytiahla malú deku a roztiahla ju na zem. Neváhal som ani sekundu! Predsa nebudem ležať na zemi. Pred nami sa rozprestierala mohutná rieka a vedľa mňa ležala krásna žena s ktorou sme sa okamžite pustili do spoznávania vlastných tiel. Jazyky sa nám neustále prepletali a nevedeli sme sa od seba odlepiť. Až sa zrazu posadila.
"Priniesla som Ti darček a Ty mi z neho spravíš darček pre mňa. "

Nerozumel som. Až keď vytiahla Navrávačky od Dominika Tatarku pochopil som. Literatúra bola naša spoločná fascinácia. Začal som čítať..netrvalo dlho a Lucia sa vyzliekla... nechala si len čipkované nohavičky a schúlila sa do môjho objatia. Knihu som držal ako by nad jej hlavou a ona so zatvorenými očami cítila naše intímne prepojenie. Nikdy predtým sa mi nestalo, že by mi stál penis pri čítaní poézie. Ale...ona si to zrejme vychutnávala. Popri čítaní sa točila zadkom okolo môjho penisu, dráždila ma až tak, že ma to bolelo. Knižku som si nechal len v ľavej ruke a pravou som jej pohladil zadok, odsunul som jej tyrkysové nohavičky a penisom som našmatral jej vagínu. Bola neskutočne vlhká. Vklzol som do nej tak ľahko ako nikdy. Pustil som knižku z rúk a prstami som nahmatal jej prsia, tlačil som sa na nu a nechcel ju pustiť ani na milimeter, klzali sme sa vedla seba napriek tomu, že som si bol istý, že dnes do ničoho nepôjdem. Ved som predsa ženatý...neštastne ženatý...

Lucia sa mi úplne poddávala a ja som cítil ako naď nou naberám moc. Rovnako som však cítil ako mi dlhodobá absencia sexu navyšuje tlak. Otočil som ju na chrbát a šukal som ju ako o život. Dorážal som do nej, a rukami som ju držal pod krkom občasne som jej dal jemnú facku na tvár, ktroú som završil bozkom. Nevydržal som veľa... tesne som ho stačil vytiahnuť a ostriekať jej bruško...

lChvíľu sme tam ešte ležali...len tak...ja som si ale bol istý, že toto nie je koniec,ale začiatok niečoho krásneho...