Brigádnik (Súťažná poviedka)

Stalo sa to niekedy začiatkom septembra. Slniečko ešte svietilo a ulice sa hmýrili krásnymi, sporo odetými a pozitívne naladenými ľuďmi. V takýto deň som sa rozhodla, že sa zastavím za manželom v kancelárií a prinesiem mu obed. Zbalila som všetko do tašky, a obliekla si krátke šaty, ktoré pekne sedeli na mojej postave a zvýrazňovali moje ženské krivky. Ľahký make-up, ležérny účes a jednoduché topánky, ešte kabelka, rýchli telefonát, či sa nachádza na firme a ide sa.
Prišla som za ním na firmu, zaklopala, otvorila dvere a vošla dnu.
„Ale nazdar,“ Pozdravil ma so širokým úsmevom na tvári, „ideš práve vhod, potreboval by som aby si mi to tu na chvíľku postrážila, má prísť jeden chalan, ktorý sa zaujíma o brigádu u nás, ale ja si zrovna potrebujem na pol hodinku odskočiť, mohla by si s ním trochu pokecať, kým sa vrátim, prosím? Vyhŕkol to na mňa tak rýchlo, že som nestihla ani nič povedať a už ho nebolo.
Sadla som si za jeho stôl a v duchu som premýšľala nad tým, aký je život strašne nespravodlivý. Môj pôvodný zámer bol taký, že manželovi prinesiem obed, a keď sa naobeduje tak sa pomilujeme. V poslednom čase býval dlho v práci, a mne chýbali jeho dotyky, ale hlavne už som potrebovala poriadne vyšukať. Priala som si aby ma šukal odzadu opretú o stôl a rukami dráždil moje bradavky a klitoris. Pre túto príležitosť som si dokonca „zabudla“ obliecť aj nohavičky. Taká som už bola nadržaná.
Takto som si to ja predstavovala, a on sa vyparí, skôr ako niečo stihnem povedať. Trpezlivosť ruže prináša, povedala som si a spustila nejakú hru na PC.
Zrovna som si myslela že zamknem zvnútra kanceláriu a pôjdem si pozrieť nejaký z krátkych filmov pre dospelých, keď sa znenazdajky ozvalo klopanie na dvere. „Ďalej!“ odpovedala som. Do kancelárie vošiel mladý chalanisko. Mohol mať asi tak 22 rokov. Vysoký, sympatický, hnedé vlasy briadka a prenikavý pohľad…
„Dobrý deň, ja som prišiel ohľadom tej brigády“ povedal s úsmevom.
Odzdravila som ho, a povedala mu nech sa posadí. Neskutočne sa mi triasol hlas, a vôbec som nevedela čo mám hovoriť. To si môj manžel predstavuje, že s ním spravím ten pohovor ja? Alebo s ním mám kecať len tak?
Hlavou mi neustále prúdili myšlienky o tom, ako by som ho pretiahla. Chcela som si to s ním rozdať v trojke aj s mojim mužom. Predstavovala som si, že si ľahnem na stôl, jeden ma bude šukať a zároveň budem tomu druhému fajčiť. Následne sa vymenia a ten druhý ma bude lízať. Potom tiež, že spolu s týmto chalaniskom vyfajčím môjho muža alebo aj naopak. Myslela som na to, ako sa ma dotýkajú po celom tele a chcela som cítiť ich semeno na svojej tvári a prsiach….Ach, ako sa s ním mám rozprávať, keď som taká nadržaná? Uvedomila som si že mi stvrdli bradavky a že si pozvoľna hryziem spodnú peru. V takomto stave by som sním spraviť pohovor naozaj nedokázala.
Tak som mu povedala, že manžel sa o chvíľočku vráti a že s ním ten pohovor spraví, a ponúkla som mu vodu. Začali sme sa len tak nezáväzne rozprávať o tom, čo rád robí vo voľnom čase, čo ho baví a tak. Chalan mi bol čím ďalej tým viac sympatický a bola som už riadne namotaná…
V tom vošiel do kancelárie manžel s úsmevom od ucha k uchu, že sa aj tak už slnečná kancelária ešte viac rozžiarila.
„Čaute,“ pozdravil „no čo, pokecali ste si? Páči sa ti však?“ Zarazená z jeho neformálneho správania som len prikývla.
„No, ja už radšej pôjdem, nech môžete v kľude spraviť ten pohovor“ povedala som zdvíhajúc sa od stola. „Len pokojne seď!“ odvetil môj manžel, „Mladý sem neprišiel na pohovor do zamestnania.“
A začal mi pomaly rozopínať šaty…