Bola to len obyčajná túra. Mal som v pláne pár kilometrov cez hory, ticho lesa a vlastné myšlienky. Ale niečo sa zmenilo v momente, keď som ju zbadal.
Stála pri veľkom smreku, ako vystrihnutá zo zakázaného sna. Telo napnuté, keď si uväzovala vlasy do chvosta, vystavujúc krk a kúsok kože medzi športovou podprsenkou a šortkami. Čierna kompresná podprsenka obopínala jej malé pevné prsia – videl som jasné obrysy bradaviek, tvrdých z jemného horského vetra.
Krátke elastické legíny, priliehajúce ako druhá koža, končili vysoko nad stehnami. Zarezávali sa medzi polkami jej zadku pri každom kroku. Každý pohyb jej bokov bol ako výsmech. Vedela, že sa pozerám. A ešte viac – chcela to.
„Stratil si sa, turista?“ opýtala sa, ale hlas mala chladný, dráždivý.
„Možno trochu...“
„Alebo si ma hľadal?“ dodala a úsmevom a podišla ku mne. Oči mala tmavé ako zalesnené jazero, plné tmy a túžby.
Zrazu ma prudko chytila za bundu, potiahla k stromu a pritlačila chrbtom k drsnej kôre. Telo jej dýchalo na moje, medzi nami len tenký závoj potu a napätia. Ruky mi pritisla k trupu, jej koleno vrazila medzi moje stehná a zovrela ma tak, že som sa nevedel ani pohnúť.
„Vieš, čo sa mi páči na lese?“ zašepkala mi do ucha. „Že tu môžem robiť, čo chcem...“
Jazykom mi zabludila do ucha a o chvílku ma zrazu hrýzla do krku. Nebola nežná. Bol to útok, vášeň bez varovania. Cítil som jej dych, keď mi rukou prešla pod tričko a nečakane zovrela bradavku tak, až som stonal.
„Páči sa ti bolesť?“
Prikývol som, nevedel som v tej chvílke čo by som mal robiť iné.
Rozopla mi zips nohavíc a zrazu bolo všetko rýchle, surové. Jej ruka bola horúca a drsná, s nechtami, ktoré škrabali, akoby chcela, aby som trpel slasťou. Zovrela mi penis pevne a pomaly, sadisticky pomaly, začala pohybovať rukou a honiť mi ho, zatiaľ čo ma druhou držala pod hrdlom.
„Neodváž sa urobiť,“ sykla, keď videla, že som blízko. „Ešte nie. EŠTE NIE.“
Potom si sadla na hrubý koreň, roztiahla nohy a povedala len:
„Teraz ty. Ale nie jemne. Urob to, akoby si chcel, aby som kričala. A možno ti to dovolím.“
Srdce mi bilo až v krku, keď som k nej kľakol. Legíny si len trochu posunula nabok – mala pod nimi čipkované tangá, úplne zbytočné, len ako provokácia. Bola už mokrá. Teplá. Rozdráždená. A vo mne sa niečo zlomilo – zviera, ktoré čakala, že ho pustím na slobodu.
Jazykom som ju zasypal, drsným, neskroteným pohybom, zatiaľ čo ma ťahala za vlasy, tlačila moju hlavu hlbšie, kričala moje meno a nechty mi zabárala do ramien. Slasť sa miešala s bolesťou.
Všetko bolo surové, horúce, zakázané, ale chutila úžasne.
A potom sa vyzliekla a sadla si na mňa. Bez výstrahy. Bez milosti sa nastokla na môj penis, ktorý som mal taký napnutý, že som si myslel, že každú chvíľku musí prasknúť.
Jej boky sa začali vlniť ako rozbúrena morská hladina. Každý náraz jej tela bol ako rana kladivom – prudký, tvrdý, neľútostný. Držala ma pod sebou, brucho sa mi zvíjalo od túžby. Cítil som, ako sa mi slasť hromadí v chrbtici, ale ona ma znovu chytila za krk a zasyčala:
„Ešte nie. Ja poviem, kedy.“
Vzdychla. Ale nebol to jemný zvuk. Bol to výsmech, výzva, rozkaz. Jej stehná ma zvierali ako zverák, keď ma opäť pritlačila k zemi. Kolenom mi zablokovala pohyb, zovrela mi zápästia a jej prsia mi dopadli na hruď, tvrdé, napnuté, dychom prepotené.
„Dívaj sa mi do očí,“ povedala drsne. „Keď ja jazdím, chcem vidieť tú bezmocnosť. To, ako horíš. Ako prosíš... aj keď mlčíš.“
Zaryla mi nechty do hrude, až kým som necítil, ako mi tečie krv. Teplá, lepkavá. Jej rytmus bol živočíšny, nič viac než čistý chtíč.
„Povieš mi, keď budeš blízko?“
Prikývol som, ale ona mi vtisla facku. „Nie hlavou. HLASOM.“
Zachrčal som. Nevedel som, čo ma viac ničí – túžba vyvrcholiť, alebo spôsob, akým ma drží, vlastní.
Potom zmenila polohu. Otočila sa, sadla si mi na stehná. Zohla sa dopredu a zadok vystrčila a nastokla sa na mňa, videl som ako celý môj penis zmizol v jej tele, celá jej sila sa preniesla do každého prudkého dopadu na mňa. Výhľad na jej chrbát, švihajúce vlasy, pot stekajúci medzi jej polkami...
Bol som len nástroj. A bol som z toho úplne hotový a zničený, chcel som už striekať, cítiť tu nádhernú úľavu a napumpovať všetko do nej.
„Zadrž to. Zadrž to, kurva!“
Bola už úplne divá. Pot, vôňa lesa, drsné výkriky.
Zrazu zoskočila a zdvihla sa. Chytila môj krk a donútila ma kľaknúť. Hlavu mi pritlačila medzi jej stehná a kým sa drásala vlastnými prstami, nútila ma pozerať, ako z nej tečie jej slastná tekutina.
Bolo počuť každý vzdych, cítiť vôňu, počuť mokrý zvuk jej pohybov.
Keď sa znova otočila, sedela na mne tvrdo, ako na tróne.
Znova si ma zasunula do seba. Pomaly. Hlboko. S výdychom.
A začala odznova. Bez prestávky. Bez zľutovania. každý ston, čo jej vyletel z hrdla, znel ako rozkaz.
Zrazu sa však prestane hýbať.
Zamrzne.
Zodvihne hlavu a vstane, rozkročené na do mnou tak, aby som videl tie jej najkrajšie miesta na tele, ktoré sú väčšinou ukryté pod oblečením.
A jej hlas sa zmení.
„Vidíš ju?“ zašepká.
Obrátim hlavu… a na okraji lesa stojí žena. Oprela sa o strom, oči jej žiaria ako mačacie. Na sebe má len priliehavé elastické legíny, krátku bundu, rozopnutú – pod ňou nahé brucho, napäté, ako by čakala na výstrel.
„Už chvíľu nás sleduje,“ povie.
Usmeje sa.
„Chceš ho, však?“ zavolá na ňu.
Cudzinka vykročí. Nebeží. Vie, že nemusí. Jej krok je pomalý, hladný, istý. Akoby presne vedela, čo chce.
„Vieš sa deliť?“ opýta sa.
Tá tvoja sa len usmeje: „Len keď to ćo z neho vystrieka dostanem ako prvá.“
Zrazu stojí pred tebou druhá žena – nižšia, štíhlejšia, ale s očami, ktoré horia.
„Chcem len ochutnať…“ zašepká cudzinka a skloní sa k tvojmu uchu.
„Dovolíš mi?“ pýta sa, ale už má prsty v tvojich vlasoch, ťahá mi hlavu dozadu. Jazyk sa jej jemne dotkne tvojho krku.
„Daj mu pocítiť, kto teraz vládne,“ povie tá, čo si ma prvá skrotila, a posadí sa predo mňa. Rozkročmo. Dlane na kolenách. Tak, aby som mal dobrý výhľad na jej nádherne nahé telo.
Sleduje nas oboch.
„Dnes si náš,“ povie a usmeje sa.
A začína to čo som si nikdy nevedel predstaviť ani len vo sne.
