Kolegyňa<Spolunoclažnica(2)

4 févr. 2026 · 548 vue Salamanderko

Keď som vystúpila na našom tajnom mieste z auta, on už otváral zadné dvere na tom svojom. Dnes sa s ničím nepáral, žiadne zbytočné objatia, žiadne zbytočné bozky, dnes sme obaja chceli len jedno.

Ja som jednoznačne vedela čo v ten moment chcem – jeho kár hlboko vo mne, jeho vypracované ruky ovinuté okolo môjho nahého tela a jeho nenásytný pohľad, ktorý ma spaľuje - upretý na mne.

Bez okolkov som nastúpila do zadnej časti jeho auta, bola som nedočkavá. Celý deň som myslela na to, čo so mnou ráno dokázal urobiť na tom prekliatom stole. No ja som sa napriek tomu neurobila a tak moja túžba po ňom len rástla.

Bolo to ťažké... Sústrediť sa na prácu keď jediné, na čo dokážem myslieť je ten pocit, keď na mňa pozerá a priráža presne tam, kde mi to robí najlepšie.

Ale teraz sme tu, obaja na zadných sedačkách jeho auta zo seba strhávame oblečenie, aby sme sa čo najskôr mohli odovzdať tomu druhému.

Keď už som úplne nahá, nakláňam sa na jeho stranu a bozkávam ho. V ten moment zo mňa všetka tiaha dňa opadáva a ja sa sústredím len na prítomný okamih.

Perami sa z jeho úst malými bozkami presúvam na jeho krk, on pomaly otvára ústa a vypúšťa z nich tiché vzdychy. A ja si popri bozkávaní krku užívam jeho omamnú vôňu. On síce vždy tvrdí, aký je po práci spotený, ale mne vždy vonia a inak tomu nie je ani teraz.

Po krátkej chvíli prestávam s bozkávaním a presúvam sa nižšie. Oblizujem mu kvapku zo špičky žaluďa a beriem si ho do úst. Začínam pomaly, krúžim po ňom jazykom, no ako počujem jeho zrýchľujúci sa dych, začínam postupne zrýchľovať aj ja.

Cítim jeho ruku vo vlasoch, ako sa mi ho snaží vraziť čo najhlbšie do hrdla. Rád mi pri tom robí „zle“, ale ja som si to tajne užívala.

Zodvihla som hlavu, vytiahla si ho z úst a zapozerala sa mu do očí. „Nerob mi zle“ povedala som mu drzo a na mojej oslintanej tvári sa objavil šibalský úsmev.

On mi položil ruku na chrbát a otočil ma tak, aby som si mohla pohodlne ľahnúť na sedačku... a keď už som ležala na chrbte, potiahol si ma za nohy bližšie k sebe, aby ma mohol opäť dráždiť do nepríčetnosti, ako to robil aj ráno.

Pozerala som sa mu do očí a videla som v nich minimálne takú túžbu, akú som cítila ja na každom kúsku svojho tela.

Pomaly mi priložil žaluď k už úplne mokrej kundičke a začal mi ním prechádzať po klitorise. Bol horúci a ja som vedela že ma tým chce rozdráždiť do nepríčetnosti. Milovala som to a neznášala zároveň a on sa usmieval, pretože to vedel.

Zasunul mi špičku dovnútra, no o sekundu neskôr ju zasa úplne mokrú vybral von. Znova dnu a zasa von. „Tak už mi ho tam narvi až po koreň!“ zavrčala som po ňom túžobne a mierne zúfalo. Tá chuť cítiť ho hlboko vo mne čím ďalej tým viac narastala a ja som mala pocit, že už to nevydržím.

Naklonil sa ku mne a pozrel mi do nadržaných očí. „Popros“ zašepkal mi a ja som sa usmiala. Lebo ja veľmi rada prosím. S úsmevom som naňho pozerala, keď tie slová zo mňa potichu vychádzali „Prosím, už ho tam daj celého. Chcem ťa už konečne cítiť v sebe..“

Moje prianie mi splnil a celú svoju pýchu do mňa až na doraz zasunul. Nemohla som v sebe ten slastný výkrik udržať, po celom dni to bolo ako vyslobodenie, telom mi prebehol mráz a ja som potrebovala viac. No on ostal vo mne, bez pohybu, bez prírazov.

„Ešte prosím“ zašepkala som.

Tak ho vytiahol celého zo mňa von, znova prirazil a z môjho hrdla sa opäť vydral slastný výkrik.

„Áno, bože, toto som presne potrebovala!“ táto veta prerušila moje trápenie a on začal prirážať v pravidelnom rytme.

Prsty pravej ruky si preplietol s tými mojimi a ľavou rukou ma chytil pod krk. Nie príliš silno, ale ani slabo... jednoducho tak akurát, aby som pochopila, kto z nás dvoch má v tejto situácii navrch.

Užívala som si tú chvíľu, čaro prítomného okamihu. Jeho prsty prepletené s tými mojimi, jeho tvrdý kár hlboko vo mne, jeho krásne oči a široké zrenice sa pozerajú na mňa, obaja vzdycháme od slasti a okná jeho auta sa vďaka tomu postupne rosia. A ja? Ja mám pocit, že svet okolo nás neexistuje, čas sa zastavil a ja som odovzdaná len jemu akoby sme boli poslední ľudia na planéte.

Ruku z môjho hrdla presúva na bradavky – dráždi ich a nežne masíruje moje „zbrane“, tak zvykol občas nazvať moje prsia. Ja som s jeho tvrdeniami nie vždy súhlasila, občas som sa za ne dokonca hanbila, ale keď mi teraz po nich chodil rukami... tak som na nič z toho nemyslela a len si to užívala.

Každý jeho dotyk mi spôsoboval zimomriavky, každý jeho vzdych hýbal všetkými bunkami môjho tela. A ten pocit, že takto vzdychá pre mňa, so mnou alebo vďaka mne spôsoboval vo mne mienku, že som preňho aspoň trochu výnimočná.

„Sadni si, chcem sa na tebe povoziť“ rozkázala som mu. Uškrnul sa a posadil sa na sedačky, aby som si mohla naňho obkročmo sadnúť.

Ten dokonalo tvrdý kár som na doraz prisadla a začala po ňom pomaly kĺzať zatiaľ čo som ho bozkávala po krku. On pomáhal rukami položenými na mojom malom zadku, aby som sa vládala dvíhať medzi jeho nohami.

Moje bradavky si vzal na chvíľu do úst a hral sa s nimi jazykom. Ja som ho cítila hlboko v sebe, jeho ruky z môjho zadku putovali po mojom chrbte, vzdychali sme pomedzi bozky, ku ktorým sa vrátil od mojich bradaviek. Rukami ma oblapil a pritisol si ma ešte bližšie. Obaja sme už boli spotení, okná na aute už celé orosené no ani jednému to neprekážalo.

Tempo som stále zrýchľovala a on čím ďalej, tým viac vzdychal, vrátil sa k tomu, že mi pomáhal dvíhať sa, lebo nastavené tempo som nedokázala udržiavať, hoci som sa snažila.

„Ja už budem“ zavzdychal.

„To nevadí, vystriekaj ma prosím“ zavzdychala som.

Potrebovala som to, čo prišlo. Jeho výkrik a teplo, ktoré zalialo moju kundičku. Pulzoval vo mne, teplé semeno zaplnilo moju nenásytnú buchtu, ja som mu dlaňou chytila tvár a pozerala sa mu do očí.

Srdce mi búchalo ako o život a viem že jemu takisto. Zliezla som z neho a oprela sa o jeho spotené vypracované bicepsy.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom som sa pobrala domov. Na ten zážitok som ale myslela ešte na druhý deň. On je pre mňa ako droga. Čím viac ho mám, tým viac ho potrebujem a nikdy nemám dosť….