Nezabudnuteľný zážitok ❤️

Záverečné titulky
Konečne film skončil. Vyšli sme von z kina a išli na jedno pivko. Môj kamoš Igor je po škaredom rozchode a teraz je dosť citovo rozhodený. Myslel som si, že kino mu trochu spraví náladu.
Počas celého filmu aj posedenia mi vibroval telefón. WhatsApp mi horel – písal mi ujo Martin. „Veľmi sa na teba teším… Chcem ťa mať v sebe, cítiť ťa hlboko…“ a podobne pekné, špinavé vety, ktoré mi rozpalovali predstavivosť.
Odprevadil som Igora domov. Počas prechádzky mestom sa mi otvoril a porozprával, čo sa vlastne stalo. Bol som bútľavá vrba – počúval som a reagoval. Keď sme prišli pred jeho barak, podali sme si ruky, kamarátky sme sa objali a vtom mi povedal:
„Nepôjdeš ešte na pivko ku mne? Celkom dosť mi to pomohlo, že som sa tak vyrozprával.“
Pozrel som na mobil. Chcel som vedieť, koľko je hodín, a samozrejme tam boli notifikácie od Martina – desať správ. Mal som ešte pol hodiny, jedno stihnem.
Urobil som si pohodlie. Kecali sme, smiali sme sa, ale z ničoho nič prišiel plač. Objal som ho a povedal: „Bude to fajn. Máš nás, našu partičku, ktorá ťa podrží. Kľudne plač, ak ti to pomôže, ale netreba sa trápiť kvôli niečomu, čo už nefungovalo.“
Telefón píal ako divý, samé cinkanie, ale teraz išlo všetko bokom – kamoš ma potreboval. Po chvíli sa Igor ozval:
„Prepáč, toto fakt nie. Máš isto iné plány a ja som tu zosypaný a máš so mnou starosti.“
„Igor, čo si blázon? Poznám ťa od škôlky. Vždy si bol ty tu pre mňa, tak teraz som tu ja pre teba.“
„Ďakujem, ale evidentne si veľmi žiadaný.“
Chytil som telefón a čítal správy od Martina: „Čakám ťa max do 21:30, potom ani nemusíš chodiť.“
Nadýchol som sa. Igor videl, že sa niečo deje. Odpísal som Martinovi: „Prepáč, neviem, či to stihnem dnes. Som u Igora a je v piči z toho rozchodu.“
Nakukol mi do telefónu: „Komu píšeš?“
„Odvolávam stretko s jedným známym.“
„Si úplne mimo. Nenechám ťa dnes samého.“
„Veď ak máš stretko, pozvi ho sem. Popijeme.“
„Neviem, či je to dobrý nápad, Igor.“
„Tvoj známy je aj môj známy, tak nebuď buran. Neruš kvôli mne stretnutie. Nech príde sem a hotovo.“
„Ok, keď myslíš.“ Napísal som Martinovi: „Ak chceš, môžeš prísť k Igorovi, nemá s tým problém.“
Napisal iba: „Za 10 minút som tam.“
Ešte som otestoval Igora: „Si v pohode, že sem príde?“
„Jasné, aspoň bude veselsie.“
Presne o desať minút mi zvonil telefón. Martin volal: „No, pod, som dole.“
Presne som vedel, že ako pôjdeme hore výťahom, tak sa na mňa vrhne a bozkáva ma. „Už som myslel, že ťa dnes neuvidím. To mi nerob.“
„Prosím ťa, pred Igorom žiadne narážky ani sa o nič nepokúšaj. Je teraz pekne v prdeli z toho rozchodu.“
„Jasné, nie som debil.“
A hneď ako sa otvorili dvere, zoznámil som ich. Martin hneď šplechol: „Čo taký sympaták sa trápi? My ťa vyliečime.“
Nevedel som, kde sa mám od hanby schovať. Igor sa rozosmial a keď nás usádzal, ja som Martinovi dal pohlavok a ukazoval som mu, že je jebnutý – robí úplný opak toho, čo sme sa vo výťahu dohodli. Len sa mi uškrnul a poslal mi bozk.
Večer pokračoval v pokojnom tempe. Cuckali sme si po jednom pive a Igor obracal do seba poldecáky vodky. Za chvíľku bol už v hladine alfa.
Odbehol som si na záchod a keď som prichádzal naspäť, Martin bol už nebezpečne blízko Igora. Sadol som si z druhej strany. Martinova ľavá ruka bola na operadle za Igorom a končekmi prstov ho tak nežne hladil po chrbte.
Ukazoval som mu očami, či mu jebe, nech neskúša na neho žiadne triky. On sa mi iba vyškieral a vyplazil jazyk. Ach, to je debil.
A asi o päť minút konverzácie ho chytil za stehno. Igor na chvíľku zamrzol. Hmm, super, teraz nás vyhodí z bytu a naše kamarátstvo asi dostane jazvu.
Ale Igor sa ku mne naklonil a dal mi riadnu, čvachtavú pusu. Jeho jazyk sa mi vopchal hlboko do úst, cítil som chuť vodky a túžbu na jeho perách.
Odlepil sa odo mňa: „Prepáč, braško. Ty si tu vždy bol pre mňa, ja si to vážim.“
Úplne v šoku som nevedel, čo mám povedať. Igor sa postavil, odišiel na balkón si zapáliť. Martin si prisadol ku mne, pobozkal ma divoko, jeho ruky mi už blúdili po krku a hrudi. A povedal: „Neboj sa, toho očividne Igor chce. Keď je človek opitý, väčšinou nemá zábrany a skúša nové veci, ktoré ho lákajú. Nechaj tomu priebeh, nebuď v kŕči, platí?“
„Fajn, ale nič na silu.“
„Jasné!“
Martin ma začal bozkávať ešte vášnivejšie, jeho jazyk mi dráždil pery, zuby, jazyk. Keď sme skončili, videli sme, ako Igor už stojí v obývačke a pozerá sa na nás s očami plnými túžby a opitosti. Martin nestrácal zápal a pokračoval v bozkávaní, akoby chcel, aby nás Igor videl.
Už iba periférne som videl, ako sa Igor posadí vedľa mňa, chytí ma za koleno. Odtrhol som sa od bozkávania, pozrel som sa na neho a on sa prilepil k mojim perám a bozkával ma divoko, zúrivo, akoby doháňal mesiace osamelosti.
Cítil som, že si Martin odsadne oproti na kreslo a iba sedí a pozerá sa. Igor naberal odvahu. Pritiahol ma k sebe silno, hladil mi chrbát, jeho prsty sa mi zarezávali do kože. Po chvíľke jeho ruky zišli k môjmu rozkroku a cítil, ako mi tam pulzuje tvrdosť. Začal ma masírovať cez látku, pomaly.
Moja ruka tiež zablúdila do jeho rozkroku a tiež bol krásne tvrdý. Neváhal ani sekundu – stiahol si dole tepláky aj boxerky a tričko. Bol úplne nahý, jeho krásne medvedie chlpaté telo sa lesklo od potu a vzrušenia, a ďalej ma bozkával.
„A čo ty? Alebo mám ti pomôcť?“ zašepkal chrapľavo.
„No poď, skús mi pomôcť.“
Pomaly ma vyzliekal, jeho ruky sa mi trasli od netrpezlivosti. Keď prišlo na boxerky, povedal: „Postav sa.“ Môj rozkrok bol priamo pred jeho tvárou. S očakávaním a hladom čakal, kým môj vták vyskočí von – tvrdý, opuchnutý, s kvapkou už na špičke.
Tak sa aj stalo. Chvíľku sa na neho pozeral, dychčal, a potom ho veľmi pomaly vzal do úst – teplých, mokrých, lačných. Párkrát ho ochutnal jazykom, obtočil ho okolo žaluďa a pozrel sa mi priamo do očí. „Je to úžasné… taký tvrdý a chutný.“
Znova ma začal fajčiť, tentoraz razantnejšie, hlbšie, s cmúľaním a slintaním. Chytil ma za zadok oboma rukami a tlačil si môj rozkrok k svojej tvári, až som mu takmer celý vošiel do hrdla. Jemne som sa natočil a pozeral na Martina. Ten bol v siedmom nebi – oči mu horeli, v teplákoch mal obrovskú stanovačku, ale ani sa ho nedotkol. Len pozeral, dychčal a užíval si pohľad na nás.
Asi po piatich minútach, ako ma neúnavne uspokojuje ústami, ho musím stopnúť, lebo už mám výstrek na kraji.
Zastavím ho a poviem mu: Aj ja ťa chcem ochutnať.“
„Ochutnaj, ale ja asi budem hneď striekať, ako si ho dáš do úst.“
„Risknem to.“
Pomaly sme si vymenili role. Teraz ja som sa venoval jeho obrovskému vtákovi – fakt asi 18 cm, hrubému, žilnatému, s ťažkými guľami pod ním. Bol úžasný. Držal mi hlavu, tisol ju hlbšie, až som mal pocit, že sa udusím. Po malej chvíli zastonal: „Prepáč…“ a cítil som, ako jeho vták pulzuje a strieka silnými dávkami. Mierne som sa odsunul, ale väčšina mi išla priamo do úst aj po brade. On sa triasol v orgazmickej kŕči.
Ja s plnými ústami semena pribehol ku mne Martin a začal ma bozkávať divoko, predávali sme si Igorovu hustú mrdku z jazyka na jazyk.
Odsunul ma, sadol si vedľa Igora, chytil môjho stále tvrdého vtáka a začal ma fajčiť s ešte väčšou vášňou ako Igor – hlboko, rýchlo, s jazykom všade. Igor sa iba prizeral, hladil si svojho vtáka a dychčal. Už mi veľmi nechýbalo. Striekal som silno, nekontrolovane. Martin mi chytil zadok oboma rukami, prisunul si ma až k tvári a nepustil, kým som sa celý nevyprázdnil. Všetko putovalo do jeho lačných úst, ani kvapka na zmar. Prehltol všetko so slastným zamrmlaním.
Vytiahol si ho z úst. Ja som zadychčaný sadol na gauč. Chvíľku ticha vystriedal smiech.
„Ufff, vy ste úžasní chlapi. A ty, Martin, čo? Nebude fontána?“
S úsmevom vraví: „Nechám si to na potom…“
Obliekali sme sa, pokračovali v pití a pokeci až do rána.
Ráno som sa zobúdzal na gauči u Igora s Martinom, ako mi leží na bruchu. Prebúdzam ho: „Mali by sme ísť.“
„Jasné, poďme. Dáme si raňajky u mňa doma.“
Išiel som za Igorom do spálne, len ho prebudil: „Kamo, ideme my domov. Je skoro ráno, musíme do práce za chvíľku.“
„Jasné, ďakujem chlapi za krásny večer. Iba buchnite dverami od bytu a dole býva odomknuté. Ja ešte budem spať.“
A tak aj bolo. Vychádzame z paneláku a Martin sa ma pýta,,tak aké raňajky dáme ... "
PS: s Igorom sme stale najlepší kamoši, táto skúsenosť sa nikdy nezopakovala.
Práve preto je to nezabudnuteľný zážitok ❤️