Sperma clinic II

„Pán Tregard, mlčíte a to sa mi nepáči.“ – naliehala na neho pani Montreuil znepokojene a dožadovala sa odpovede.

Hoci ju jeho prítomnosť vzrušovala a živo videla, ako do nej tento muž drsne priráža odzadu, situácia, v ktorej sa ocitla, jej nedovoľovala naplno sa oddať fantázii a jej telo pôsobilo neuvoľnene a strnulo.

„Spravíme rutinné vyšetrenie, počkáme pár dní na výsledky a potom si povieme, aký bude ďalší postup. Potrebujem čas na rozmyslenie a dovtedy, kým prídu výsledky sa rozhodnem.“ – doktor pohotovo zareagoval a dvíhal sa z kresla.

Pani Montreuil sa nemotorne postavila, lebo cítila ako jej tvár zalieva červeň pri predstave, že to vyšetrenie bude robiť on – muž, s ktorým práve prišla uzavrieť tajnú dohodu, a ktorého prítomnosť ju privádzala do rozpakov a spôsobovala jej chvenie v žalúdku.

„Myslela som, že ma vyšetrí odborník. Teda, iný odborník.“ – opravila sa, aby ho neurazila a nahlas si odkašlala.

„Viete, pani Montreuil, Vaša požiadavka je trocha v rozpore s pravidlami kliniky. Nútite ma klamať a aj Vy sama chcete klamať svojmu manželovi, preto si myslím, že právo vyjednávať nemáte. Ohrozujete predovšetkým dobré meno kliniky, a keďže jej šéfujem ja, tak aj to moje.“ – pohotovo zareagoval a nečakal odpoveď, resunul sa k dverám, otvoril ich a rukou naznačil, aby pani Montreuil opustila jeho kanceláriu a sám ju nasledoval.

Ambulancia sa nachádzala spolu s ostatnými na druhom poschodí vysokej budovy, pričom vchod dovnútra umožňovalo viacero dverí, z vedľajšej ambulancie, cez miestnosť sestričky a priamo z chodby, odkiaľ sa dostali dnu.

Po vstupe do ošetrovne sa postavil čelom k oknu, ruky položil do nohavíc a dal jej diskrétny priestor, aby sa mohla za plentou pripraviť k vyšetreniu.

„Ehm, odkedy sa vyšetruje cez nohavičky? Vlastne, moja chyba, mala som si ich dať dole. To bude trapas. Bude si myslieť, že som neschopná a ešte aj blbá, “ – hovorila si sama pre seba, ale pohľad na to nemožné gynekologické kreslo ju dohnal k ďalším myšlienkam – „nikdy neviem, kam sa pozerať, kde dať ruky a cítim sa vždy divne, keď sa doktor s nástrojmi hrabe v mojej vagíne. Zvláštne je, že vtedy na sex nemyslím vôbec, ale teraz ... ?“

Doktor v odraze skla zbadal, že vyšla spoza plenty v tričku, ale nohavičky mala na sebe. Pristúpil k nej, podal jej ruku, pomohol vysadnúť na kreslo, počkal kým si nohy vsunula do kovových opierok, potom si pritiahol stoličku a sadol si.

„Posuňte sa nižšie a mimochodom, zabudli ste si dať dole nohavičky.“ – usmial sa a vytrhol ju z myšlienok.

Posunutím jej tela nižšie, sa nohavičky viac napli a dosadli na kundu, čo ihneď pocítila. Doktor pozorne sledoval zvlhnuté sieťované nohavičky a pysky, ktoré mierne trčali pomedzi štrbinu. Neovládol sa a spontánne nahlas vyslovil – „Máte krásnu kundu. Kedy Vám ju naposledy niekto poriadne vylízal?“

Pani Montreuil pretočila panenky, na tele pocítila zimomriavky, no v snahe zachovať si pózu slušnej dámy vyslovila – „Toto nebolo hodné profesionála a na také jednanie nie som zvyknutá. Myslím, že je čas odísť.“ – nahla sa a dvíhala z kresla, no doktor sa šikovne nadvihol zo stoličky, pritlačil sa rozkrokom na jej lono, čo patrične cítila, lebo jeho úd bol neprehliadnuteľne a citeľne tvrdý, že ju to vrátilo späť do polohy, v akej bola predtým.

Doktor ju chytil pod krkom a prísne vyslovil – „Myslím, pani Montreuil, že momentálne nie ste práve v dôveryhodne vyzerajúcej polohe, a ani v pozícii klásť si podmienky. Stačí jediný môj telefonát a na krku máte závažný problém.“

Pani Montreuil prstami oboch rúk obopla jeho zápästie, aby zmiernila jeho stisk a pozrela sa na neho. Pohľad do jeho mätúcich očí a charizma, ktorú jeho telo vyžarovalo, ju privádzalo do nepríjemnej situácie, lebo medzi nohami pociťovala neznesiteľné vlhko, čo pôsobilo dosť trápne, vzhľadom k tomu, že jej nohy boli rozkročené a vsadené do kovových opierok gynekologického kresla.

„Takže, chvíľu to snáď spolu zvládneme.“ – doktor sa šibalsky usmial v snahe odľahčiť situáciu, ruku z krku dal preč a znova sa posadil.

„Teraz Vám rozstrihnem nohavičky, zavadzali by mi pri práci a nemyslím si, že Vy ich budete potrebovať.“ – nečakal na odpoveď, vzal nožnice a jedným ťahom bola jej kunda uvoľnená.

V miestnosti bolo nesmierne ticho a elektrizujúce napätie okolo nich sa nedalo prehliadnuť. Pani Montreuil sledovala, ako si doktor navliekal gumené rukavice, na pravý ukazovák kvapol trocha gélu a popritom sa ich oči stretli, no ani jeden z nich nič nepovedal, a tak v snahe zakryť rozpaky, si oprela hlavu o kreslo, a aby zmiernila situáciu, v ktorej si pripadala nanajvýš trápne, zatvorila oči.

Oči sa jej rozšírili, keď pocítila, ako do nej vnikol prstami bez varovania. Trocha sebou trhla a zahryzla si do spodnej pery, aby potlačila stonanie, ale napriek výstupu, ktorý spravila, sa už nedokázala ovládať a jej telo odmietalo spolupracovať s rozumom.