myseľ, myšlienky

Nikto nežije život aký by chcel, a ani ja nie. Myseľ každého z nás túži po niečom čo práve nemá. Myseľ nám ukazuje predstavy ktoré by sme chceli zažiť, ale na ktoré nemáme. A to sa deje aj mne. Sedím si domá a počúvam pesničky, a pri tom premýšľam čo by som mohol zmeniť na mojom živote, pretože takýto večer už nie je prvý. Chcel by som zmeniť život. Chcel by som zmeniť seba, ale to nie je také ľahké ako si všetci myslia. Každý z nás je proste nejaký. Ale povedal som si- teraz nastane zmena. O jednej v noci som sa vybral von. Už mi stačí to sedenie doma, a chcem si užiť ženy. Najprv to bola nudná prechádzka po meste po ktorom som len blúdil. Mŕtva schránka, ktorá sa nevie ozvať poriadne k žene. Už som to začínal vzdávať a povedal som si že si idem do nudnej krčmy vychutnať alkohol. Po pár pivách som ju zbadal. Mladú ženu v rohu. Bola krásna. presne tak ako si ja predstavujem krásu. Žena ktorá bola by bola akoby trochu pichnutá rozprávkou. Krvavo červené vlasy, na očiach biele šošovky, čierna podprsenka, ktorú bolo trochu vidieť a to všetko v červenej mikine. k dokonalosti chýbala už len červená krátka sukňa, ktorú som si všimol keď vstala. Nedávalo mi zmysel že táto krásna osoba sedí v takej diere. Zatiaľ čo som nad tým rozmýšľal, si ma všimla. Len sa na mňa jednoducho usmiala, no ja som ostal bez slov. Objedala si zelenú s pivom a sadla si opäť na svoje miesto. Povedal som si že to musím skúsiť a išiel som za ňou. Opýtal som sa či si môžem oproti nej sadnúť. Oná s úsmevom povedala ANO, a vlasy si dala za ucho. Tak som sa s ňou začal rozprávať a zistil som že nás bavia podobná hudba. Ani sme ešte neskúsili inú tému a už som cítil že si svoju nohu otiera o moju. Bol som tak nadržaný že mi hneď stvrdol. Ona si po chvíli vyzula botasku, a s nohou mi prechádzala na koleno a potom až na stehno. Keď zacítila že mi stojí tak okamžite prestala. Postavila sa, prešla na moju stranu a sadla si vedľa mňa. Odopla opasok, vytiahla ho. S prstom mi prešla ku koreňu. Potom ho chytila pevne a začala mi ho honiť. Ja najprv len nechápavým výrazom som pozeral na ňu. No potom som ju chytil za stehno, rukou ku vagína a začal ju dráždiť. Ale stalo sa čo som vôbec nečakal. Zasmiala sa a začala hovoriť že čo si o nej myslím, že na ňu taký ako ja nemá. Postavila sa a odišla. Ostal som sedieť. Moja myseľ, mozog, alebo druhý hlas začal ku mne rozprávať a povedal že sa nemám vzdávať. A tak som sa postavil a išiel za ňou. Môj pohľad sa zmenil z nechápavého na sebavedomého. Cítila že idem za ňou a tak sa otočila. Začala rozprávať že to mám vzdať, ale ani to nedorozprávala. Videla môj pohľad. Otočila sa a začala rýchlejšie chodiť ale stále som bol za ňou. Kričala že to mám vzdať, a potom že niekoho zavolá keď ju neprestanem sledovať. Stále sa obzerala za sebou a ponáhľala sa domov. Keď bola už pred svojou bytovkou tak sa obzrela a už má tam nevidela, ale stále cítila že tam niekde som. Začala vyťahovať rýchlo kľúče. Nemohla nájsť ten správny, a stále sa obzerala za seba. Kľúče jej spadli na zem, rýchlo ich dvihla, našla ten správny. Otvorila dvere a vošla dnu. Zatvorila za sebou a z hlavou sa oprela o vchodové dvere s pocitom že ju už nedostanem. Dvere zrazu začali búchať. Vyľakaná sa otočila. Ja som s nimi búchal. S úsmevom na tvári. utekala do svojho bytu. Vošla dnu a zamkla za sebou dvere. Snažila sa rýchlo niekomu dovolať, lenže v tom strese sa celá triasla. V tom niekto začal klopať na dvere. Kričala aby som zmizol. Od strachu sa jej začali hrnúť slzy do očí. Na telefón už nevidela, tak opäť len kričala aby som zmizol. Lenže s druhej strany sa ozvala suseda. Rozbehla sa otvoriť dvere. Opatrne otvárala a keď uvidela susedu tak sa za ňou rozbehla a objala ju. Suseda vystrašená z jej výrazu sa jej spýtala ča sa deje. Vysvetlila jej že ju niekto sledoval. Na to suseda odpovedal že už sa nemusí báť že už je tu jej frajer ktorý ju ochráni. Že mu otvorila ako čakal dole. Pri tom ako to rozpráva tak sa pozrie na mňa. Stojím opretý o stenu. Povie jej že ona frajera nemá a uvidí kde sa suseda pozerá. Tiež sa pozrie na mňa, a zakričí že to je ten človek čo ju sledoval. Rýchlo vťahuje susedu do vnútra. Keď sa otočí aby zatvorila dvere, tak v dverách už stojím ja. Obe sa zľaknú a odstupujú odo mňa. Suseda prosí aby som nič nerobil, no oná uteká do kuchyne po nožík. Zoberie ho a špicom ukazuje na mňa. Pri tom so slzámy v očiach hovory aby som okamžite odišiel. Priblížil som sa k nej. Priamo pred jej tvár. Chytil som nôž za čepeľ. Ona ho potiahla a mne začala tiecť z ruky krv. Len som sa usmial, a pri tom jej stále pozeral do očí. Zobral som jej nôž, otočil proti ním a povedal že teraz si to užijeme.............................................................................................................................................Pokiaľ sa vám moje myšlienky páčia a chcete pokračovanie, tak zanechajte komentár. A kľudne môžete napísať aj nejakú inšpiráciu do pokračovania.