Silnejšie a slabšie pohlavie

Muži sa často považujú za silnejšie pohlavie. Po stránke fyzickej to tak zrejme skutočne je. Aj keď sú výnimky: keď žena dostane chuť presťahovať nábytok v byte, tak je úplne jedno, že je jedenásť hodín v noci a že by mala byť po celom dni uťahaná ako dostihová kobyla. Muž potom, keď sa ráno zobudí, chvíľu zmätene rozmýšľa, u ktorej milenky sa to prebudil, aby nakoniec zistil, že predsa len je doma...

To je však výnimka. Keď ide o to odniesť nákupy, odrezať na záhrade strom, odtlačiť auto alebo vykopať ten hnusný krík, muži sú jednoznačne silnejší. Keby aj náhodou nie, nikto to neprizná. Ani ja. Ale je miesto, kde, myslím si, muži ťahajú za kratší koniec. A to v posteli.

Začnime od konca. Neviem, ako iní muži, ale ja, keď sa urobím, tak som na určitý čas kompletne odrovnaný. Tento čas sa nejako s vekom podivne predlžuje. Pamätám si staré zlaté časy, keď som nemal problém urobiť sa toľkokrát po sebe, až už zo mňa nič netieklo. Navyše, stačilo pár hodín regenerácie a celé sa to mohlo zopakovať. Teraz už to také jednoznačné nie je – minimálne pár (podľa úrovne vzrušenia až desiatok) minút na regeneráciu potrebujem. Ženy s tým až taký veľký problém nemajú – áno, bezprostredne po je všetko citlivé a treba prestať, ale už o pár minút môžu pokračovať veselo ďalej. Ak ich neopustí nálada, samozrejme.

Naopak, výhodou muža je, že sa urobí prakticky vždy. Toto je zároveň najväčšou nevýhodou dievčat – muž niekedy môže prirážať aj pol hodinu ako pneumatické kladivo a nič. Preto si muži musia zvknúť na predohru – je nám to cudzie ako tŕň v päte (prečo , do čerta, mám niekoho pol hodinu hladkať, škrabkať po chrbte, bozkávať pod chrbtom a omacávať na prsiach, keď mi stojí ako halapartňa?!), ale veď nemôžeme byť egoisti! A navyše, my partnerke ten orgazmus úprimne chceme dopriať, bez toho to totiž nie je akosi ono. Aj preto niektoré ženy radšej orgazmus predstierajú, aby neboli za zlé. Osobne to neuznávam, ale tak ľudia sú rôzni. Muž orgazmus predstierať nemôže, pretože výstrek nenafintí a následné zmäknutie svojho najobľúbenejšieho údu tiež nie. Nie je to však treba – je to vždy len otázkou času. Mužovi, ak sa raz postaví (opačnú skúsenosť zatiaľ nemám, takže komentovať neviem), tak sa aj vystrieka. Lenže prichádza iná otázka – ako zabezpečiť správne načasovanie, aby nebol príliš skoro (čo polovičku teda nikdy nepoteší), alebo príliš neskoro (čo ju nepoteší tiež – hoci tu ešte riešenie existuje).

A to je ďalšia slabina muža: muž, ak je aspoň trošku gentleman a nie len egoistické prasa, musí neustále sledovať partnerku a snažiť sa ovládať svoju túžbu. Priznajte sa, chalani, koľkí ste už mali dohryzené celé pery v snahe zastaviť nevyhnutné, alebo ho aspoň ešte o chvíľku pozdržať? Súčasný orgazmus je skvelá vec, ale je v podstate plne v réžii muža – musí sa ovládať, zrýchľovať či spomaľovať podľa signálov partnerky a nedajbože aby povedala „už budem, už budem“ a potom nebola – tak vzniká väčšinou problém, z ktorého sa musí následne vylízať. Navyše s vlastným semenom ako bonusom. Čo väčšine mužov nevadí, kým sú nadržaní ako býci, ale nie až také príjemné po vyprázdnení obsahu svoji vajíčok. Ono, totiž, keď už je muž „po“, tak chuť mu odletí ako lastovičky na jeseň. Ak sa to nezadarí, prichádza celkom hnusná frustrácia – muž už nevládze a žena to chce. No celé zlé. Aj keď, párkrát sa mi stal aj opak – partnerka bola ticho ako partizán pri výsluchu a len zrazu zastonala a bolo. A ja som vyjavene civieť ako cigáň z osady na bager. Našťastie, u dievčat je regenerácia priam nenormálne rýchla a tak málokedy som ostal bez odmeny...

Ďalším veľkým problémom mužov je chtíč. Matka príroda musela byť pekná suka, keď prideľovala sexuálnu chtivosť. Bežnej žene to stačí tak 2-3 krát. Mesačne. Bežnému mužovi to tiež stačí tak 2-3 krát. Denne. Ok, preháňam, ale pointu iste chápete. V ideálnej domácnosti to funguje ako v tom fúzatom vtipe: zlatko, keď sa budeš chcieť so mnou milovať, tak ma dvakrát potiahni za vtáčika. Ak a sa chcieť nebudeš, tak ma potiahni tak aspoň dvestokrát... V skutočnosti sa ale žienkam často ťahať nechce ani raz a tak mužom opäť ostáva iba studená sprcha a teplé dlane...

Ďalší problém je túžba po dobrodružstve. Muži sú nejako od prirodzenia v duši ťahaní skúšať všetko možné. Súložiť by chceli v prírode, v aute, v trojke či na swingers párty. Ženy, naopak, sú tak nejako posadnuté volaním domova a teplom rodinného kozubu a tak najradšej majú veľkú, priestrannú posteľ. No a keďže muž je väčšinou rád, že aspoň niečo (viz. predchádzajúci bod), tak sa vzdávajú svojich snov – lepší pravidelný šuk doma než tri roky sľubovaný dogging na parkovisku...

No a nakoniec tá najväčšia slabina: slabiny. Ak žena chytí muža poriadne za vtáka a začne s ním robiť čáry-máry, muž je proste v háji. Neviem si ani len predstaviť, koľko áut, kožuchov či kabeliek muži povolili svojim polovičkám nakúpiť v momente, keď sa žena šikovne začala dotýkať jazykom citlivého okraja ich menšej hlavičky. V tomto momente reči o silnejšom a slabšom pohlaví strácajú všetok význam a všetko je presne naopak...

Takže dámy a dievčatá – máte nad nami magickú moc, no, prosím, nezneužívajte ju. Moc. Lebo proste... občas fakt musíme!