radšej nemyslieť

Človek je raz taký - prežije kus života a už si myslí, že všade bol, všetko videl, zažil a že už ho nič neprekvapí.

Počúvala som mladú, krásnu, príjemnú pani doktorku a - zabudla som dýchať. Rozprávala, ako v rámci utužovania rodinných väzieb šli na dovolenku k moru.. Zostava a ubytovací plán boli jasné - ona so snúbencom - jedna izba s letiskom, jej rodičia - druhá izba s letiskom a svokra - vdova - v tretej izbe bez letiska... Všetci sa tešili , ako si užijú , mladí miesto vybaľovania hupsli na posteľ vyskúšať odpruženie - keď do izby vtrhla svokra a zavalila, že ona teda rozhodne sama spať nebude....

Zvyšok krásnej dovolenky bol pre mladú pani na hranici trapnosti. Celé noci spala na prístelke. Každý večer pozerala, ako si do postele k jej nastávajúcemu líha jeho mamička, po dni, keď si ho dirigovala podľa svojich nálad a uzurpovala pre seba.....

Keď som zalapala po dychu, uvedomila som si, že pre mňa sú niektoré veci nepredstaviteľné.

Napriek tomu sa niekomu stávajú.