Súťažná poviedka

Raz počas leta som si našiel brigádu v Čechách. Bola to nudná pasová práca vo fabrike na okraji malej dedinky. Agentúra nám našla ubytovanie pár kilometrov ďalej, na samote v lese u jednej pani domácej, ktorá takto prenajímala dve izby vo svojom dome. V jednej izbe boli ubytované dve dievčatá a v druhej ja s jedným chlapcom, všetci sme boli zhruba v rovnakom veku. Dievčatá boli fajn a aj celkom pekné, len už v prvý deň si vo svojej izbe vystavili na viditeľné miesto fotky svojich frajerov a dali nám najavo že žiadne excesy nehrozia. Spolubývajúci bol nižší chlapec s detským výzorom, proste chlapec o ktorého sa dievčatá nikdy nebili.
Tak ako šiel čas, dookola sa opakujúca cesta do práce, monotónna práca a cesta z práce mi začalo dochádzať, že som asi urobil chybu, že som tu vôbec šiel a neužíval si leto doma s kámošmi. Dokonca ani keď sme mali v týždni jeden deň voľna sa mieste kde sme bývali sa nedalo nič robiť len čakať, na ďalší nudný deň v práci.
Raz počas dňa voľna nás pani domáca poprosila, či by sme jej nepomohli a nevymaľovali jednu väčšiu izbu, ktorá slúžila ako spoločenská miestnosť. Dokonca aj keď za to nemala byť žiadna odmena s nemali sme so spolubývajúcim problém pomôcť. Nakoniec nám pani domáca dala fľašu domácej, ktorej som sa celkom potešil. So spolubývajúcim a dievčatami sme sa dohodli, že ju pri najbližšom dni voľna spolu vypijeme. Tak sa aj stalo, keď sme sa vrátili z práce priniesol som fľašu dole do spoločenskej miestnosti a začali sme si popíjať. Po čase došla aj pani domáca a domácu sme aj s jej pomocou dorazili. Keď bolo dopité pobrali sme sa do svojich izieb hore na poschodie. Jedno z dievčat ale zobralo prázdnu fľašu so sebou, čo nikto neriešil prečo, veď sme boli všetci v dobrej nálade. Podľa všetkého domáci alkohol zabral dievčatám o trochu viac a tie nás pozvali ešte do svojej izby, že majú ešte fľašu vína, ktorú by sme spolu mohli otvoriť. Zrazu sme už sedeli s dievčatami a fľašou vína v ich izbe. Z nenápadnej poznámky, či nezahráme fľašu vzišiel celkom dobrý nápad. Hra sa rozbiehala, otázky začali byť čoraz šteklivejšie. Keď sa minuli všetky otázky, posunuli sme sa z iniciatívy dievčat o level vyššie. Na koho fľaša ukáže dá kúsok svojho odevu dole. Super. Zábava pokračovala, po každom otočení fľaše padali kusy odevov za búrlivého povzbudzovania dole. Zábavu na poschodí zachytila aj pani domáca. Prišla hore, zaklopkala na dvere a v zapätí opatrne otvorila dvere do dievčenskej izby, kde sedeli štyri polonahé zabávajúce sa telá. Prvý pohľad na pani domácu nás zarazil a trochu zahanbil, ale keď sme videli, že v ruke nesie fľašu vína, bol nám jasné, že sa chce pridať. A aby už nastúpila do rozbehnutej hry hneď vo dverách si rozopínala košeľu s otázkou, či by sa mohla k nám pridať. Kým jej niekto vôbec odpovedal, už medzi nami sedela hore len v čiernej čipkovanej podprsenke, cez ktorú jej presvitali krásne dvorce. Pani domáca bola udržiavaná štyridsiatnička s krásnou postavou a bujným poprsím, ktoré sme si mohli pozrieť v plnej kráse hneď po nasledujúcom roztočení fľaše.
Hra pokračovala a alkohol robil svoje. Fľaša zrazu ukázala na môjho spolubývajúceho, ktorý tam sedel už len v spodnom pádle. Za búrlivého povzbudzovania chlapec pomaly zhodil zo seba posledný kúsok odevu. Z chlapca, ktorý doteraz nijako nepriťahoval ženy sa stal kráľ. Keď dievčatá a pani domáca videli čo skrýva v trenkách tento nenápadný chlapec ostali v nemom úžase. Péro, čo by zahanbilo nejedného obyvateľa Afriky. Dlhý a hrubý vták sa za obdivu prítomných žien začal dvíhať. Tu sa pani domáca k veci postavila priamo, aby ju niektoré z dievčat o túto česť nepripravilo. Chytila chlapca za ruku a ťahala k sebe do izby. Na jeho zadku sme si už len stihli všimnúť vytetovaného delfína, ktorý nám na odchod plutvou zamával. Ako to pokračovalo ďalej? To už je iný príbeh...