Jeden večer v jeseni, sama s myšlienkami

Jeseň má svoje čaro, ako každé ročné obdobie, no to akú súhru farieb nám príroda na jeseň dokáže ponúknuť a predviesť jednoducho zbožňujem sledovať na každom kúsku prírody, ktorá mi ten pohľad dopraje.
Sedím na terase, v jazierku žblnkoce voda, rybyčky sa pomaly ukladajú na spánok, čo sledujem vďaka jemnému podsvieteniu vo vode a tie nezbednice spomaľujú pohyb prudiacou vodou.
Zima ešte nie je veľká, ale aj napriek tomu sedím zabalená v deke, užívam si ticho večera. Po chvíľke ma pochytí zvláštny pocit, premýšľam aké výhody a nevýhody má samota. Prichádzam na viac nevýhod, čo sa týka mna samej a práve zabúdam na výhody. Viem, že sú, ale práve ten zvláštny pocit moju dušu pohltil a cítim neskonalú samotu.
Chyba mi človek, partner, priateľ, kamarát, milenec v jednej osobe po mojom boku, ktorý ma vypočuje, poradí, naznačí cestu životom, počúva reči o mojich snoch či starostiach. Pohladí ma po vlasoch, objime, prituli. Na oplátku mu všetko opatujem, som tu pre neho telom i dušou, vlastne celá ja.
Určite poznáte ten pocit, každý ho zažil minimálne jeden krát v živote, keď vnímate vzájomnú súhru duši, pocitov, chémie, ktoré sa dôkazu prejaviť tancom tiel a nepotrebujete k tomu slova, hudbu už ani nespomínam…
Stačí jeden pohľad tomu druhému do oči, po ňom nesmelý o to vrucnejši dotyk tiel, pomalé približovanie pier k sebe. Cítiť tu hebkosť, vôňu, chuť toho druhého a vtedy to príde …
Vášeň, chtíč, nadržanosť, vzrušenie až do nebies. Každou sekundou bozky dostávajú silnejší, náruživejší spád intenzity spojený s odstraňovaním kúskov odevu z nedočkavých rozpálene túžiacich tiel.
Kľudne sa to môže udiať aj na spomínanej terase, na ktorej práve sedím. Moje nahé telo by vôbec nevnímalo chlad jesenného večera, práve v tej chvíli ako by som bola zbavená aj posledného kúska oblečenia, ten moment by dostal svoje čaro teplého večera, pardon nezabudnuteľného večera …
Cítiť ruky, pery, časti jeho tela na tom mojom, horúcu pokožku dotykajucu sa tej mojej. Horí vo mne nedočkavosť, prajwm si viac, oveľa viac. Čaro je v tom, že číta moje myšlienky a dostávam po čom túžim, čo potrebujem ako soľ.
Veľké dlane ma hľadia od krku, po ramenách, smerujú na moje prsia, kde sú bradavky vztýčené ako dva Gerlachovské štíty aj keď viem, že Slovensko ma len jeden, ale moje telo v tom momente dokáže vyprodukovať hneď dva. Nechávam sa unášať každým ďalším dotykom, telo sa mi chveje túžbou.
Nie som grobian, človek, čo mysli len na svoje túžby a chtíč, vnímam aj jeho vzrušenie, dotyky mu opatujem, rukami bludim po jeho rozpálenom tele, zastanú na jeho zadku a akoby sa tam prilepili …
Pravdepodobne to vníma ako signál, pomalým pohybom, do mňa vniká, jeho mužnosť ma prekvapi ani nie dĺžkou ako šírkou. Vkĺzla do mňa veľmi jemne a pomaly, príjemný pocit, keďže moja muslička je premočená od vzrušenia z celého nášho vzájomného vnímania sa…
Nádherne na celom je zrýchľovanie pohybu našich tiel prepojených v jedno. Počujem ako mľaská vlhko vo mne každých zrýchleným a tvrdším prirazenim do mojich hlbín. Hlava nepremýšľa, telo prijíma čo mu je dopriate, čo potrebuje už dlhšiu dobu, preto sa ani nečudujem môjmu telu keď v ňom vnímam zoskupenie vzrušenia a poblaznenia na jednom jedinom miestečku vo mne. Telo sa mi vzoprie a uvoľní zároveň. Ten pocit určite poznáte, či muži alebo ženy. Pre telo vo vlne vzrušenia a uvoľnenia zaroveň je to ten najkrajší pocit dosiahnuť vrchol, vlastne som chcela napísať spoločný vrchol. Vnímať ako všetko z jeho vnútra sa rozlieha v rozpálenom, kŕčom stiahnutom lone. Vnímať navzájom sa vari už ani nedá, blažený neopísateľný pocit. Možno ho poznáme a prežívame často, ale jedna pravda je, že každým razom je to iné, očarujúce, vzrušujúce, zaroven uvoľnujuce…
A to je to čo mi v jeden večer v jeseni prišlo v myšlienkach na rozum, poznanie, že samota nie je vôbec dobrý partner …

Viem, že to nie je poviedka na akú ste zvyknutý v tomto modrom svete za posledné obdobie, ale potrebovala som sa trochu vypísať a popravde nahovoril ma človiečik na ktorom mi veľmi záleží a som mu za to vďačná 😘