Stretnutie s Janou..časť 1.

Chcem napísať príbeh, pri ktorom nemusím zapájať fantáziu a pri písaní sa vracať v texte naspäť, aby som niečo napísal inak. Preto som sa rozhodol, napísať príbeh pravdivý, taký, ktorý som skutočne prežil. Zatiaľ tento jeden..
S Janou som sa zoznámil cez inzerciu na tejto stránke. Premýšľal som ako inzerát napísať. Môj profil je takmer prázdny, fotky zatiaľ žiadne a neviem či vôbec budú. Predpoklad, že na moje hľadanie bude niektorá žena reagovať, je takmer nulový..hovoril som si, keď som napísal dve či tri stručné vety.
Na prstoch jednej ruky som spočítal, koľko žien si môj profil pozrelo. Neodpísala žiadna a áno, pripustil som, že zrejme po skúsenostiach zo sociálnych sietí, sa záujem spoznať muža na druhej strane stručného inzerátu nedostavil.
Niekoľko dní som sa sem neprihlásil a venoval som sa likvidácii kopiacej sa administratívy na mojom stole, vyplývajúcej z mojej pred rokmi vytúženej práci.
Pri poobedňajšej káve som klikol..privítala ma ikonka prijatej pošty..ahoj, rada si o tebe niečo prečítam, nechám to zatiaľ na tebe. Fotku nežiadam a prosím, chcem sa vyhnúť aj posielaniu tej svojej.
Odpovedal som a vždy v doobedňajších hodinách som si s Janou vymenil niekoľko správ. Jana je vydatá, žijúca v spokojnom partnerskom zväzku. Áno, je lákavé komentovať a myslieť si, čo tu teda robí.
Zaregistrovala sa, pre niekoho možno zo zanedbateľného dôvodu, niekto by ju za to dokonca mohol odsudzovať..ale na túto časť mám len svoje obľúbené pravidlá..ži a nechaj žiť a kto je bez viny, nech hodí kameňom. To je všetko..záujem vŕtať sa v konaní toho druhého, by mal končiť pri vlastných spomienkach, čo všetko by sme v živote urobili inak.
Jana veľmi dlhý čas v sebe potláčala pocit opäť cítiť chvenie túžby v podbrušku, cítiť zimomriavky ktoré na jej tele vztýčia jemné chĺpky viditeľné len keď sa o jej pokožku oprú slnečné lúče. Potrebovala opäť vnímať chtíč muža, ktorý svojim pohľadom prechádza po každom kúsku jej nahého tela, dýchať jeho vôňu pokožky, odovzdať sa bez zábran jeho bozkom.
Začali sme si volať..vždy zavolala prvá, vtedy keď mohla..ahoj, veľmi by som chcela, aby sme sa stretli. Možno to bude len raz, ja neviem či ti môžem niečo sľúbiť a nechcem sa stretnúť u teba, u mňa je to nemožné, hotel, penzión...bojím sa, svet je malý. Ja nemám ani odvahu ísť si sadnúť niekam na kávu. Ak mi teraz položíš, budem tomu rozumieť, veď si musíš myslieť, že som šibnutá..načo som sa teda chcela zoznámiť..počúval som Janin monológ..ak sa chceme stretnúť, niečo vymyslíme..odpovedal som jej..nechcem ti položiť telefón, povedal som s úsmevom. Kávu budeme piť v aute za mestom z plastových kelímkov, to je vyriešené..ideálne niekde, kde zapadneme..vezmem aj lopatu a gumáky..dvoje. Smiala sa..
Premýšľal som a napriek tomu, že som s tým žiadnu skúsenosť nemal, navrhol som na druhý deň Jane stretnutie v byte, ktorý sa poskytuje ako milenecký azyl..dá sa to tak, že ty tam už budeš a ja prídem?..spýtala sa ma. Určite áno, budem tam na teba čakať a ak si to rozmyslíš, utriem tam prach a zamknem za sebou..
Dohodli sme sa a ja som na Janu čakal..zazvonila a otvoril som jej vchodové dvere. Zo zvláštnym pocitom trémy násťročného, som čakal na zaklopanie..Klop, klop...klop..otvoril som dvere a Jana s tichým ahoj, prešla popri mne bez zastavenia rovno do kuchyne. Cítil som jej vôňu, ktorá ma pohladila po tvári, kým som zatvoril dvere. Stály sme oproti sebe v kuchyni, bola to len chvíľka, Jana si ma premerala pohľadom..teším sa, že sme sa stretli, všetko je v poriadku?..spýtala sa a stála už predo mnou..áno, pravdaže je všetko v poriadku..odpovedal som..tak prach utierať nebudeme..pošepkala s úsmevom a naše pery sa stretli v malom bozku..krátkom, aby sme sa na seba pozreli, vzájomne spojili svoje pohľady..na chvíľku..naše pery po vzájomnom dotyku otvorili cestu ústam, aby sa jazyky spojili, preplietli sa v tanci vzájomného ochutnávania a stupňovali túžbu jedného po druhom..