Odpanicenie 1. časť

Prídeš si na svoje – to mi povedal môj postarší skôr duchovný priateľ, keď ma požiadal o službičku pre svojho synovca. Je to panic a veľmi túži ním nebyť. Nemá podľa mňa šancu. Je tak trošku zvláštny, veď uvidíš. Nerozpráva, ale urobí všetko. Príde onedlho, sem, do záhrady. Tu budete mať súkromie.

S tým súkromím to nemyslel vážne. Ako vždy. Poznala som ho veľmi dobre. Celá akcia sa mala odohrať v záhrade pri jeho dome. Dom je dvojpodlažná vila, šedivý kváder s oknami. Nič honosné, ani vkusné. Presne odzrkadľovala jeho pragmatickú povahu. Záhrada však bola vždy čarovná. Plná ovocných stromov, s drobným altánkom a masívnou lavičkou. Pod oknami vily vždy boli nasadené prekrásne kvety. Celý pozemok bol obkolesený vysokým múrom, ktorý bol ešte zaistený zvrchu ostnatým drôtom. Vnútro vily bolo zariadené v prísne funkcionalistickom štýle. Nič nesmelo byť zložité a rušiť priamosť a pragmatickosť myslenia svojho majiteľa. Okná vily boli obrátené na všetky svetové strany. Všade boli presklenia, okná, atrium a dokonca zimná záhrada s kaktusmi. Nad záhradou za presklenou stenou sedel môj priateľ. Bol to postarší dosť obézny muž nízkej postavy, s hustými tmavými ľahko prešedivelými vlasmi a okuliarmi s čiernymi obrúčkami v štýle okuliarov Johna Lennona. Môj priateľ bol vždy labužník. V jedle, aj v sexe. Teda hlavne v pozorovaní sexu. Takmer stopercentný voyer. Vždy som si ho vážila pre jeho inteligenciu a prehľad v rôznych oblastiach a tiež preto, že mi vždy dobre poradil. Mal množstvo známych a vedel vybaviť prakticky čokoľvek. Nič pre neho nebolo nemožné. Bol bohatý, vzdelaný a mal styky a známosti, ako sám hovoril, od paláca po najmenšiu skládku. Mnohokrát som sa zamýšľala nad tým, prečo sa s ním vlastne stretávam, už som tú známosť chcela viackrát ukončiť. Myslím, že to aj zakaždým vycítil, no vždy sa situácia vyvinula tak, že som mu to nedokázala povedať. Požiadal ma možno prvý krát o službičku. Zbaviť panictva jeho synovca. Alebo čím mu tento chlapec vlastne bol.

Súhlasila som. Samozrejme. Môjmu priateľovi sa skrátka neodporuje. Sedela som na tej mohutnej drevenej lavičke v záhrade pod čerešňou, na ktorej už čerešne boli krásne dozreté a boli na spadnutie. Všade bolo cítiť čistý svieži vzduch, aj keď bolo poriadne teplo, pofukoval jemný vánok. Na lavičke bol dlhý podsedák, aj viacero vankúšov. Všetko pripravené na akciu odpanicenia. Najprv sa prišiel priateľ ku mne potešiť sám a zabiť prázdny čas, kým príde ten chlapec. Posadil sa vedľa mňa. Pozrel sa na mňa s obavami. „Dúfam, že ti to príliš nevadí?“ Spýtal sa ma. „Nie“ - odpovedala som mu, „aj keď netuším, či som na to tá pravá.“
„Neboj“, potľapkal ma po stehne, „bude to fajn.“ Hladil ma po stehne vyššie a vyššie. Vedel, že som pod letnými šatami úplne nahá. Vyhrnul mi širokú minisukňu a vsunul mi ruku pod ňu. Hladil ma stále vyššie a vyššie. Obrátil sa ku mne. „Ak by to nevyšlo....“ - zašomral a prstami mi jemne začal preberať ohanbie. Zhlboka vzdychol a oprel sa mi čelom o rameno. Pritúlil sa ku mne a primäl ma, aby som si viac roztiahla nohy od seba. Dvoma prstami pomaly prechádzal po ohanbí a poklepkával po klitorise. Bolo to príjemné. Poznala som jeho láskanie. Ihneď som vzdychla. Toto sme mali radi obaja. Nič viac, len láskanie prstami. To bola jeho obľúbená činnosť. Usmial sa lišiacky a zrejme malíčkom mi začal vrtieť v dieročke. Šteklilo to, chichotala som sa. Pokračoval, až som bola mokrá. Potom celou dlaňou mi hladil a potľapkával po lone. Zazvonil zvonček. Vyskočil a priviedol mi synovca. Vraj sa volá Lukáš a má 19 rokov. Vyzeral ledva na pätnásť. Pozrela som na neho spýtavo, či to myslí vážne. Chlapec vyzeral, akoby bol ešte pod zákonom. Chudučký čiernovlasý a hanblivý chlapčisko, ako sa vraví skaderuka-stadenoha, chudučký ako špáratko, čierne pichľavé oči a čierne drobné fúziky nad malými ústami. Mal dokonca predkus. To nemyslí vážne! Začala som krútiť hlavou na znak nesúhlasu, ale pošepkal mi, že ešte budem prekvapená. Keby mi neodprisahal, že je určite plnoletý, bola by som preskočila asi aj ten trojmetrový murovaný plot.

Priateľ odišiel do vily, zrejme sa postaví ku oknu na prvom poschodí, aby odtiaľ pozoroval divadelným kukátkom každý detail toho, čo sa malo udiať na lavičke. Sedela som na lavičke s matracom, ešte jemne rozkročená z priateľovho láskania prstami, cítila som lepkavosť v lone z toho, ako som bola ešte vlhká. Hneď bolo jasné, prečo ma najprv rozdráždil. Lukáš stál predo mnou, hanblivo sa díval na zem. Spýtala som sa ho, či vie, prečo mal prísť a čo sa bude diať. Mlčky prikývol. Červený ako cvikla. „Bojíš sa?“ - spýtala som sa ho. Prikývol. „Neboj, bude to príjemné.“ Viac som nehovorila. Ako tak stál, rozopla som mu zips na nohaviciach. Pod nimi mal slipy. Vytiahla som mu penis. Bol ešte úplne v kľude, no úctyhodnej veľkosti. Nechala som ho stáť, a jemnými hladivými pohybmi som mu ho začala honiť. Ťažko vzdychol. Pokračovala som. Tvrdnúť mu začal dosť rýchlo. Vôbec sa k nemu nehodil jeho penis. Chlapec chudučký, nenápadný, vycivený, hanblivý, no penis mal ako žrebec. Poriadne vyvinutý, veľmi rýchlo reagoval, krásne už bol tvrdý, žaluď začal červenieť. Pridala som k dráždeniu druhú ruku a začala som mu masírovať guľky. Chlapec zaklonil hlavu a začal fučať a nahlas vzdychať. Pozrela som na okno na vile. Áno, tam bol. Pozoroval všetko. Súhlasne prikyvoval hlavou. Posunkom naznačil, čo chcel aby som urobila.