Holička

Mal som vtedy 21 a od pondelka sa začínala na fakulte vojenská príprava pre absolventov tretích ročníkov na VŠ, ktorá začínala dva týždne skôr, ako začal zimný semester. Akosi som pozabudol, že do kasární nám kázali prísť už s krátkymi vlasmi. V tom čase boli modernejšie dlhšie vlasy a ani ja som nebol v tomto smere výnimka. Zvyšok prázdnin som trávil učením, lebo na prechod do vyššieho ročníka mi chýbala ešte jedna skúška. Aby ma kamaráti a známe okolie nerušilo pri príprave na dosť náročnú skúšku, tak som tieto dni trávil pár km od školy u svojej babky na dedine. Popri učení som sem tam v rámci relaxu niečo pomohol robiť, lebo trávenie času nad skriptami bolo dosť zničujúce. Priznám sa, že radšej som niečo robil, ako sedel pri knihách a čumel na vzorce poskladané z integrálov, ktoré mi jednoducho nešlo pochopiť. V duchu som hromžil na Alberta Einsteina a iných murdcov, kvôli ktorým som danú skúšku musel opakovať tretí krát. Bol piatok poobede a ja som pomáhal pri prípravách na oberačku hrozna. Po skončení príprav, kde bolo potrebné povynášať sudy z pivnice a poumývať ich, som si dal sprchu. Pri pohľade do zrkadla mi padli oči na moje dlhšie vlasy. V duchu som zahrešil. Zabudol som si ich dať ostrihať. Babka mi poradila, že vo vedľajšej dedine je holičstvo. Sadol som na bicykel a za necelých 15 minút som stál pred dvojpodlažnou budovou, na ktorej bol nápis Dom služieb. Nebol problém na poschodí nájsť malé holičstvo. Ešte bolo otvorené, takže som to len tak, tak stihol. Vošiel som do presklených dverí, na ktorých bola nepriehľadná záclona. Pozdravil som a dostal som odpoveď od asi 25 ročnej dievčiny v bielom plášti, ktorá sedela na stoličke a listovala akýsi časopis. Pravdepodobne čakala kým jej skončí zmena, lebo nikto vo vnútri okrem nej nebol. „Čo môžem pre vás urobiť“? „Potrebujem súrne skrátiť vlasy“, dodal som. Ukázala mi, aby som sa posadil do kresla. Uviazala mi okolo hrdla bielu plachtu, zobrala hrebeň a začala mi pomaly česať moje vetrom rozstrapatené husté dlhé vlasy, ktoré sa mi na ramenách zatáčali. Robila to tak nežne a citlivo, že som si to užíval. Tak toto zbožňujem, keď sa mi niekto hrá s vlasmi. „Ako potrebuješ ostrihať? Ozaj môžeme si tykať? Ja som Jana “. Vidno že bola holička. Skôr ako som stihol zareagovať na jednu vetu, už z jej úst liezli ďalšie. „Samozrejme, ja som Vilo“, predstavil som sa. Podala mi ruku a ani som sa nestihol postaviť, dala mi pusu na líce, čo ma dostalo do rozpakov. „Vlasy potrebujem skrátiť, lebo v pondelok mi začína vojenská príprava. Nechcem hneď na začiatku zažiť vojenskú buzeráciu“, dodal som. „Tak to je veľmi jednoduché. Také účesy robím dosť často. Aj dnes som jedného takého absolventa strihala“. Povedala mi jeho meno, ale nič mi to nehovorilo. Fajn, nemusím jej nič vysvetľovať, určite vie, čo má robiť. Zobrala strojček, oprela mi ho vzadu o krk a šúúúúp. Strojček sa zastavil až tesne na vrchu hlavy. Skamenel som od hrôzy. Toto som teda nečakal. Ja som nechcel ostrihať predsa dohola. Moje oči boli s hrôzou hľadeli do zrkadla. Jazyk sa mi zasekol kdesi v hrdle a mal som čo robiť, aby mi z očí nevypadli slzy, keď som videl tú spúšť, ktorá sa odohrávala na mojej hlave. Prvý dojem o príjemnej holičke ktorá sa mi česaním hrá s vlasmi pominul. Už bolo neskoro niečo hovoriť a tak som v tichosti trpel. V duchu som si nadával, načo som sem chodil. Ona sa ma, ako každý holič na kadečo pýtala a ja som s odporom odpovedal na klasické holičské otázky. Mal som čo robiť, aby si nevšimla, že som poriadne nasr... dený. Medzi rečou sa pýtala či mám dievča, na čo som zaklamal, že áno. Dozvedel som sa o nej, že je síce vydatá, ale jej muž je skoro o 10 rokov starší, chodí na týždňovky a keď sa z nej vráti, tak je skoro vždy opitý. Vlastne vždy. Strojčekom mi postupne dokola skosila všetky vlasy, len vrchných sa zatiaľ nedotkla. Vyzeral som smiešne a zároveň mi bolo do plaču. Zvyšok mojich vlasov na hlave bol ako obilninový lán pred žatvou. Od hnevu som si hrýzol do jazyka. Pochopila, že mi nie je do reči a už sa na nič nepýtala. Konečne bolo v miestnosti ticho. Keď svoje dielo skazy so strojčekom dokončila, zobrala nožnice a hrebeň. Začala mi na vrchu hlavy skracovať vlasy a dookola vyrovnávať schod, ktorý ostal po strojčeku. Radšej som zatvoril oči. Nemohol sa dívať na tú hrôzu. Už som videl, ako sa mi spolužiaci smejú na buzerpľaci. Opretý o kreslo, zakrytý bielou plachtou, rukami položenými na operadle som si v duchu nadával do somárov, že som sem šiel. Náhle ma ale z vnútornej depresie prebudilo niečo, čo mi nebolo ľahostajné. Cítil som na ruke opretej o operadlo, že sa mi na ňu niečo tlačí. Neodvážil som sa otvoriť oči, len som si predstavoval, čo to môže byť. Nemýlil som sa. Podľa jemných pohybov jej tela som zacítil, že je to jej lono. Pri pomyslení že na hánkach ruky cítim jej bobríka bolo doslova vzrušujúce. Neviem či tie pohyby robila úmyselne, alebo to bola náhoda. Bál som sa pohnúť, aby sa neodtiahla. Užíval som si tie chvíle a predstavoval som si ju v Evinom rúchu. Našťastie biela plachta zavesená na mne ukrývala vzrušenie, ktoré mi vznikalo v bermudách. Cítil som sklamanie, keď sa odtiahla a pokračovala vo vyrovnávaní vlasov okolo celej hlavy. Vtedy som nenápadne otvoril oči a lepšie som si holičku obzeral v zrkadle. Mala tiež podobne husté vlasy ako ja, ale trochu svetlejšie. Jej kučery jej nesiahali ani po plecia. Nebola ani moc štíhla, ale slovo plnoštíhla by bola pre ňu urážka. Vyzerala celkom pekne. Jej veľmi slušne veľké prsia odďaľovali jej biely plášť od bruška, takže som nevidel, aká je v páse. Pomaly sa približovala k operadlu stoličky z druhej strany. Jemne som pomrvil prstami na ruke, aby som prípadný ďalší dotyk jej bobríka lepšie cítil. Zdalo sa, že už sa nedočkám toho príjemného dotyku. Ale pri poslednom kúsku hlavy sa predsa len pomaly začala opierať o moje prsty. Opäť som zavrel oči. Po celom tele mi naskočili zimomriavky, keď som zacítil, že svoju drážku si napasovala na môj prostredník. Hoci mala plášť a pod ním len nohavičky, cítil som na prste jej mäkkú húštinku. Dych sa mi triasol a studený pot mi tiekol po chrbte. Jemne som pootvoril oči a to som nemal. Pozerala sa mi priamo do očí. Pohľady sa nám stretli. Hanbil som sa a hneď som zas oči zatvoril. Strihala ďalej, akoby nič. Celý roztrasený som sa snažil prst nadvihnúť a čakal som na jej reakciu. Trošku sa nadvihla. Myslel som, že sa odtiahne, ale ona sa jemne pritisla, aby mohol môj prst lepšie spoznávať jej tajomnú časť ženského tela. Obtierala sa oň a mne od vzrušenia nestáli len všetky chlpy a zvyšné vlasy na hlave. Zimomriavky som mal hádam aj na pätách. Doslova som dostal triašku, čo si aj ona všimla. Aj jej dýchanie bolo rýchlejšie a hlasnejšie, ako pred tým. Zobrala zo stolíka holičský štetec a začala zo mňa zmetať ostrihané vlasy. Štetcom prešla aj po mojom rozkroku kde bolo veľa vlasov. Tam jej štetec nadskočil, keď narazil na môj postavený úd. Strhla zo mňa plachtu a zašepkala. „Už som poriadny sex nemala ani nepamätám. Dnes príde muž zase opitý z týždňovky a nebude nič z toho a ja to už tak potrebujem“. Zašepkala mi do ucha. Aj keď trasúc sa, ako by bolo –10 stupňov zimy, nedalo mi, aby som odolal tomuto pokušeniu. S takouto priamosťou som sa ešte nikdy nestretol. Stratil som všetky zábrany, ktoré vo mne doteraz boli. Vták mi išiel prasknúť a bolo by hriech nepomôcť tejto mladej žene a samozrejme aj sebe. Postavil som sa, pritiahol som si ju bližšie a začali sme sa náruživo bozkávať. Rozopol som jej plášť a skôr ako spadol na zem, hľadal som spôsob, ako jej rozopnúť podprsenku. Za dve sekundy spadla z nej aj tá. Predo mnou sa objavili nádherné prsia, ktoré by bol hriech odmietnuť. Vôbec sa nedokázali zmestiť do mojich dlaní, nech som sa akokoľvek snažil ich stískať. Ústami som postupne prešiel od jej pier po krku a vášnivo som sa prisal na jej nádherne plný, pevne stojaci prsník, ktorý som si podopieral rukou. Posadil som ju do holičského kresla. Stiahol som jej nohavičky a sklonil som sa k jej lonu. Vyložila nohy na moje plecia a ja som bol v siedmom nebi. Tak toto som ešte takto nerobil. Jazyk aj prsty robili čo mali a Janine vzdychy boli dosť hlučné. Podľa jej vzdychov a mrvenia sa v kresle som vycítil, že blíži jej vrchol. Zo zaslepeného vzrušenia nás však zrazu vyrušil hromový zachrípnutý hlas. Hoci môj sluch je v poriadku, nepočul som nikoho vchádzať, lebo Janine stehná mi z časti zakrývali uši. „Tak ty sa mi takto kurvíš, keď nie som doma. Do pi...., ty pi... jedna skurvená. S koľkými zákazníkmi si si to už takto rozdala“ ? Naše vzdychy a vzrušenie boli asi dosť hlasné, keďže sme nepočuli vojsť tohto nechutného votrelca. Stál pri dverách, nohavice mal povolené a v rukách držal, lepšie povedané honil svojho vtáka. Bolo jasné, že je to jej muž. Obom by sa nám krvi nedorezal. Bolo by trápne vyhovárať sa, že to nie je tak, ako to vyzerá. Janina nemota zrazu kontrastovala s jej výrečnosťou počas strihania. Mne sa roztriasli kolená, ale už nie od zimy a erektívneho vzrušenia. Jej muž s Chaplinovským krokom s mierne spustenými nohavicami prišiel k nám a čakal som, že mi jednu vzduchom chladenú pritne. Pripadal som si pri ňom ako mravček proti slonovi. Lenže on schytil nahú Janu za vlasy a ťahal ju k stolíku na ktorý si sadol. Jej hlavu pritlačil na svoj úd a zreval. „Tak a teraz mi ho musíš úplne vyfajčiť“, pričom sa nechutne zasmial. Zjavne nebol celkom triezvy, čo vyzradil jeho nechutný zápach z úst a zakalené oči. Vyzeral poriadne agresívne. Jana len otvorila ústa a on mykal s jej hlavou hore dolu vo vysokom tempe. Ja som stále preľaknutý kľačal na zemi a jej rozkrok som mal pred sebou zozadu. Takéto niečo som doteraz videl len v porno časopisoch a teraz som to mal naživo niekoľko cm od svojich očí. Aj keď som mal strach čo sa bude následne diať, pohľad do potvorenej zarastenej jaskyne udržoval môj úd vo veľmi miernom postoji. Páni, takto z blízka som sa odzadu v skutočnosti žene na to ešte nedíval. V mojom vnútri bojovali so sebou strach z bitky, proti vzrušeniu, ktoré spôsoboval ten neskutočný pohľad na neukojenú pipinku. Chcel som sa pomaly vzdialiť. Zreval na mňa, aby som si sadol na stoličku a díval sa na nich. Poslúchol som. Jany mi bolo teraz úprimne ľúto, ale nevedel som jej pomôcť, nakoľko proti tomuto asi 110 kilovému vysokému „Golemovi“ som nemal najmenšiu šancu niečo urobiť. Netušil som ako ešte dopadnem ja. „Daj si dole tie farebné gate“, rozkázal mi. Boli to bermudy, pod ktorými som už nemal nič. Hanblivo som poslúchol. Bol som v rozpakoch, či sa mám dívať ako Jane nadskakuje hlava, alebo sa mám dívať na krásne roztvorenú zadnú časť jej zadku. „Chyť si ho do ruky a teraz si ho hoň ty“! Bál som sa neposlúchnuť a tak som robil čo mi kázal. Pri pohľade na Janin zadok môj úd sa ako tak nadvihol. Stres vyhrával na body. Keď videl že ho mám už ako tak postavený, zavelil. „Teraz jej ho tam strč odzadu“! Zaváhal som, lebo som tomu nechcel veriť, že bude chcieť, aby som mu obrábal ženu. „Rob čo ti kážem. Kurva jedna, potrebuje asi poriadne vytrtkať. Dnes jej to doprajem“. Opatrne som pristúpil k Jane. Rukou som sa snažil dostať môjho vtáka do polohy schopnej ho niekde strčiť, nakoľko jeho tvrdosť bola dosť slabá. S citom som jej tam vopchal najprv prst. Bola suchá, akoby to čo sa odohrávalo pred pár minútami ani nebolo. Nečudujem sa po tom strese čo sme zažili. Opatrne som jej tam prostredníkom jemne šmátral. Nahmatal som na spodnej časti nejakú drsnú časť jej vnútra a jemne som na tú časť pritláčal. Zacítil som, ako sťahuje vagínu a začína vlhnúť. Pohybom jej bokov sa mi zdalo, že toto ju asi vzrušuje. Pri týchto pocitoch som sa uvoľnil, lebo aj mňa vzrušoval pohľad na môj pichnutý prst v ženskej pipinke. Skôr zo strachu ako z nedočkavosti som tam chcel čo najskôr strčiť môjho ustráchaného vtáka. Išlo to horšie ako som si myslel, lebo môj nástroj nebol dostatočne tvrdý. Strach robil svoje, ale podarilo sa. Po pár pohyboch dopredu, dozadu jej pipinka ešte viac zvlhla a môj nástroj konečne stvrdol, keď cítil na celej svojej ploche teplo a vlhkosť jej útrob. Chytil som Janu za boky a hoci som nemal z toho dobrý pocit jemne som prirážal. V duchu som si zbabelo hovoril, prepáč Jani, ale on to rozkázal. Zacítil som, že sa Jana prispôsobuje môjmu tempu. Darmo, sexuálny pôst mladej neukojenej manželky sa asi prejavil aj napriek nie príliš žičlivej atmosfére. Už 3 mesiace som nemal skutočný sex a toto čo som zažíval ma priskoro privádzalo do skorého vyvrcholenia. Našťastie začal jej muž chrčať. Stav konečného vzrušenia prišiel a striekal jej svoje semeno priamo do úst. Jana ho s nechuťou vypľúvala. „Tak to niééé, musíš všetko zožrať, ty kurva jedna“ vrieskal a tlačil jej hlavu ešte viac na svojho vtáka. Jana pridusená s odporom prehĺtala jeho semeno. Lenže to už som ani ja nemohol vydržať a vybral som svoj nástroj a postriekal som jej chrbát a riťku. Vtedy ju muž odstrčil a prepitým hlasom povedal, nech sa stratí z jeho očí. Pozrel som sa naňho a čakal som útok na moju osobu. „Tak a my to ideme teraz zapiť“, zavelil. „Ja nepijem“, nesmelo a prekvapene som sa konečne ozval. „Tak to ťa čo najskôr treba naučiť, do pi..., čo si to za chlapa“. Čo mi ostávalo, ak som nechcel zle dopadnúť. Utrel som si vtáka do pohodenej plachty a odišli sme z holičstva. „Poď tuto vedľa je viecha, majú tam dobré víno. Pozývam ťa, do pí...“. Ja som ozaj nepil a bál som sa už protestovať, lebo vyzeral riadne agresívne. Ak som okrem totálne krátkych vlasov nechcel mať aj zmodrelú tvár, radšej som poslúchol. Sadli sme si vonku k stolu. S pár chlapmi sa pozdravil a rozkázal dva krát dva deci bieleho. Keď čašník doniesol víno, podgurážene chrapľavým prepitým hlasom zahučal: „na spoločnú jebačku, do pi...“ a štrngli sme si. Zodvihol pohár a bez akéhokoľvek ochutnania ho vlial skoro celý do seba, akoby to bola voda. Ja som len trochu odpil. Vôbec mi nechutilo a to nie len preto, že som že som nebol zaťažený na víno. Rozmýšľal som, ako odtiaľto zdrhnúť. Vypytoval sa ma, odkiaľ som, lebo že ma nepozná. Povedal som len príčinu návštevy holičstva a z bezpečnostných dôvodov všetky ostatné údaje o mene a kde bývam som si vymyslel. Pri objednaní druhej rundy zahlásil, že musí navštíviť hajzel. Jeho slovník mi bol síce od prvej chvíle odporný, ale tomuto slovu som sa náramne potešil. Pomaly sa zdvihol a mierne tackavým krokom odišiel na toaletu, ktorá bola vo vnútri viechy. Neváhal som ani sekundu a zbabelo som upaľoval k holičstvu, kde som mal zamknutý bicykel. Chcel som sa Jane ospravedlniť a zaplatiť za nechutnú „žatvu“, ktorú urobila na mojej hlave. Lenže už bolo zamknuté a ona tam nebola. Bolo mi jej ľúto, akého kreténa si to zobrala a čo všetko s ním musela prežívať. Odomkol som bicykel a upaľoval domov k babke do vedľajšej dediny. Odvtedy som sa v dedine kde bolo holičstvo už neukázal a Janu s jej „podareným“ mužom som už v živote nevidel.

Dodnes neviem pochopiť, ako sa môže muž takto správať k svojej žene. Taktiež neviem pochopiť, prečo sa žena vydáva za takéhoto chlapa, ktorého povahu musela určite poznať predtým, ako si ho zobrala. Alebo že by sa dokázali poniektorí chlapi po svadbe až tak zmeniť? Alebo.....?