Potichu, potme, pod perinou...

Taká mantra malých bytov, tenkých stien, spolužitia s rodinou, párov s deťmi, žien s kilami navyše...

Rýchly, nudný a neuspokojivý akt, čo sa deje pre "kľud v rodine".

Výsledkom je zvyčajne nespokojnosť, frustrácia, sebavedomie strmhlav padajúce dole. Oddaľovanie daľšieho koitu.

A potom, nastane príležitosť a žena si povie " snáď som to ešte nezabudla" a ukradne si pre seba chvíľu radosti.

Radosti a spokojnosti.
Uspokojenia a ukojenia.
Obdivu a uvoľnenia.

A už sa toho nevie vzdať...

Dlho nepočula že je nádherná, nemala pocit že je videná. Že niekomu záleží na jej spokojnosti. Na jej uspokojení.

Niečo na tom bude. Žena sa zamiluje do toho čo počuje, muž do toho, čo vidí (preto sa ženy maľujú a muži klamú).

Preto sú chvíľe, kedy treba ženu klamať, pochváliť, povzbudiť, aj keď to už nieje ten váš vysnívaný ideál. Keď jej povieš že je naj,.. Ona spraví všetko preto, aby takou pre teba bola.