Dve cice (a fotograf) pri mori

Pri jednej obednej kávičke s kolegyňou, listujúc aktuálnu ponuku leteniek z Bratislavy a nadávajúc na šéfa, ktorý si neváži že chceme pracovať a núti nás vziať dovolenku som našla lacné letenky na jeden Taliansky ostrov, s odletom o tri dni. Rýchla kontrola predpovede počasia, preverenie možnosti a ochoty našich spolubývajúcich či chcú a môžu ísť nami sme mali o chvíľku tri letenky kúpené. Tri preto, lebo kolegynkin spolubývajúci môže, môj však na daný termín dovolenku nedostal. Nevadí, aspoň nemusíme dávať dieťa starým rodičom.

Večer sme ešte bookli ubytko a o tri dni sme už mali ranné stretko na letisku. Dvojhodinový pohodový let ubehol rýchlo, ubytovanie bezproblémové tiež a hybaj za zážitkami, po miestnych pamiatkach či na pobreží. Tým, že sme to spískali relatívne na rýchlo, žiadny konkrétny plán sme nemali, navyše vzhľadom na predpovedaných 23-24 stupňov nebolo v pláne ani kúpanie, t.j. vyrazili sme bez plaviek. Rýchlo sme zistili, že to bola chyba. More po lete ešte celkom teplé, prímorských 24 je iných ako 24 u nás v Bratislave. Čo už, za chyby sa platí, nabudúce budeme vidieť a plavky zoberieme. Zbytok dňa prebehol tak typicky, turisticky. Prechádzka historickými uličkami starého mesta, pochutnávanie si na domácej stredomorskej kuchyni, dobré vínko. Šéf môže závidieť a začíname byť rady, že nás vykopal na dovolenku. Po večeri späť na izbu, sprcha a do postele. Mali sme spoločnú izbu s jednou manželskou posteľou a jedným jedno lôžkom, ktoré sme pritlačili k manželskej a spravili si veľké letisko. Pri večernom small talku v posteli sme s Ankou (kolegyňou) hútali, ako vyriešiť naše chýbajúce plavky a túžbu sa opaľovať, či omočiť naše sexi telá v stále teplom mori. Pri našich sebavedomých rečiach o sexi telách sa Peťo, Ankin partner len pousmial a neodpustil si poznámku k našim telám a k nášmu veku. Neviem čo má proti sexi zachovalým fešandám vo veku 40+. Za tieto reči sa mu obe otočíme zadkami a ideme spať, je drzí nič nebude.

Ráno nás budilo pekné slnečné počasie. Po rýchlych raňajkách sme sa rozhodli požičať si v miestnej požičovni bicykle a ísť sa previezť popri pobreží. Rýchlo opúšťame mesto a krásny cyklochodník nás vedie cez miestne polia, vinohrady a píniové lesy. Občas zastavíme a zbehneme zhodnotiť stav pobrežia. Udržiavané pláže sme nechali za sebou spolu s mestom, tak prístup k moru a vstup do vody bol nie vždy ideálny. Po cca 5km ktoré sme cítili nie len v nohách, ale aj v zadkoch, predsa len tieto talianske retro bicykle sú vhodné skôr do mesta ako na dlhšie jazdy sme narazili na krásnu, čistú zátoku, chránenú od civilizácie krásnym píniovým lesom. Rýchlo sme sa zhodli, že tu chvíľku ostaneme, oddýchneme. Rozložili sme sa na piesku pri jednom väčšom kameni, zhodili, tenisky, topánky ... namočili nohy v teplej vode. Dlho sme ale nevydržali a po tričkách, šli dolu aj podprsenky a odhalili horné parite našich tiel nie len slnku ale aj Petrovi. Nemala som s tým, žiadny problém, nebolo to prvý raz, čo ma videl hore bez, dokonca nie raz aj dolu bez, viď Galéria Farbičkové, alebo Galéria Vychádzka s fotografom ktoré sme s Petrom fotili. Asi som zabudla povedať, že Peťo je fotograf a občas sa nechám prehovoriť na dáke to fotenie. Samozrejme, keď nás videl hore bez, vytiahol mobil a dáke rýchle foto porobil. Rozprávali sme sa užívali si teplé lúče jesenné južanského slnka. Premýšľala som, že by som si šla aj zaplávať. S nahotou problém nemám, píniový les a kamene nás troška chránil pred zvedavými očami cyklistov na cyklochodníku. Zhodnotila som situáciu, povedala si, že aj tak ma tam nik nepozná a o chvíľku už boli dolu elasťáky aj s nohavičkami. Peter spozornel a už vyťahoval mobil. Škoda, že si nemohol vziať do lietadla foťák, predsa len limity nízko nákladoviek sú dosť striktné, ale čo už, dnešné mobily tiež nefotia zle. Anka, keď ma zbadala, veľmi rýchlo nasledovala môj príklad a tak mal Peťo pred sebou modelky hneď dve. Zrazu mu nevadili naše 40+ ročné telá. Fotil, občas si nás usmernil, tak aby sme vyhovovali jeho fotografickému oku, nezabudol ma pri tom chytiť za ritku, pohladiť moje prsia, stlačiť bradavku, či prejsť po vlhnúcej pičke. Rovnakú starostlivosť venoval aj Anke. Všetkým sa nám naša nahota páčila, užívali sme si vodu, slnko a seba.

Peter je profesionál, keď fotí, nemá nič so svojimi modelkami a tak sa po čase rozhodol odložiť telefón, prestať fotiť. Vyzliekol si tričko, stiahol kraťase a ukázal svetu a hlavne nám dvom, jeho čiastočne stoporený penis. Anka mu ho zobrala do ruky, odhalila žaluď a úsmevom v očiach malého dievčatka, ktoré dostalo svoju hračku začala fajčiť. Po chvíľke, keď už jeho penis dosiahol svoju veľkosť a tvrdosť, sa ma spýtala či jej idem pomôcť, kľakla som si k nej a striedali sme sa na jeho penise. Chvíľu ho fajčila jedna, potom druhá. Túto našu starostlivosť nemohol dlho vydržať a o chvíľu nám už striekal na naše prsia. Vzájomne sme si s Ankou rozotreli Petrovu smotanu po našich telách a vydali sme sa obe, ruka v ruke do mora, zmyť z nás zbytky tejto neplánovanej fajočky a užiť si konečne more na našich nahých telách. Pri vyliezaní z mora, som si neodpustila poznámku, že na to že máme pre neho staré, 40 ročné telá dlho nevydržal, a že dúfam, že večer to bude lepšie. Skôr ma prepichol pohľadom a len utrúsil, veď počkaj večer.

Čo vravíte vy ? Oplatí sa nás ešte fotiť ? Pozrite si Galériu z výletu

Napíšte nám do komentárov pod galériu z toho dňa.