Martina

Poznáte ten pocit, keď sa vám do hrdla ryje výkrik alebo rev vzrušenia? Keď vnikáte to jej sladkej mokrej komôrky a kĺžete žaluďom po jej hladučkých stenách, keď sa svaly tela prepínajú a keď vám vták praská pod náporom pulzovej vlny, keď sa vám na chrbte zježia chĺpky a reflexne stiahne anál, keď vám na čele navrie žila a tvár zamrzne v kŕči, keď vám meravejú plynulé pohyby a vy nevyhnutne spomalíte, keď aj to najväčšie zviera skrotne, keď to ono vytúžené už prichádza a je na samom krajíčku...? Poznáte ten pocit, keď to všetko je a nemôže to von? Nemôže to von, lebo musíte mlčať. V práci to jednoducho nejde. Steny sú úzke, uši sú citlivé, ľudia sú všade a vaše vzrušenie je prisilné.
Martinu som mal pred sebou. Ležérne sa opierala o stôl, šľapky mala stále na obuté a stehna len mierne od seba. Čierne vlasy sa jej lepili na čele, hrýzla si do pery, spokojne stonala a krútila panvou. Krásny guľatý zadoček som si pridŕžal s naširoko roztvorenými dlaňami. Nohavičky nestihli skĺznuť k zemi a zasekli sa jej kdesi na ľavom kolene. Prešiel som ukazovákom Martine po chrbte a palcom som pretrel naslinenú análnu jamku. Priklonil som sa bližšie, otočil som jej rukou tvár a jazyk vtlačil medzi jej chvejúce sa zuby. Martina ma chytila za semenníky, chvíľu ich silne zvierala a regulovala hĺbku a rýchlosť prírazov. Z pier jej prekĺzlo tlmené: „Ešte...ešte“. Oči mala privreté a snívala. Siahol som pod košíček podprsenky a spod neho vyskočil mäkučký prsník. Následne druhý a spoločne v rytme notorickej melódie z neďalekého rádia tancovali. Milovali sme sa asi 10 minút na našej obednej prestávke. Jedinú miestnosť, ktorú sme mali k dispozícií bol malý sklad s náradím, metlami, handrami a čistiacimi prostriedkami. Dvere tenké ako papier a miesta len pre dvoch a ani centimeter viac. Mať o prst väčší penis ako mám, tak sa tam už spolu nevojdeme.