Oprava, ktorá sa zvrhla

Bol to mrazivý zimný deň, no vo mne horel oheň, ktorý sa nedal uhasiť. Už ráno, keď som sa prebudila, cítila som zvláštne mravenčenie po celom tele. Vzduch bol ostrý, chladný, ale ja som mala v sebe horúčavu, ktorú som potrebovala nejako uvoľniť.

Vyšla som na balkón len v saténovej košieľke. Vietor si pohrával s jemnou látkou, obopínal mi telo a šteklil bradavky, ktoré sa ihneď vztýčili. Ruky mi automaticky skĺzli po bokoch, po stehnách... Cítila som túžbu, ktorú nebolo možné ignorovať.

V ten deň som sa rozhodla pre malú provokáciu. Oblečenie? Len to najtesnejšie, najpriesvitnejšie a samozrejme bez spodného prádla. Biele obtiahnuté šaty, pod ktoré nebolo potrebné nič skrývať, kožušinový kabát a vysoké čižmy. Takto som vyrazila do obchodného centra.

Cesta bola nádherná. Vločky sa znášali na čelné sklo a ja som vedela, že dnešok nebude obyčajný. V supermarkete som sa len tak prechádzala a užívala si pohľady mužov, ktorí si mysleli, že sú nenápadní. Ale ja som to videla ich lačné oči, ich predstavy, ich nenápadné posuny v nohaviciach.

Najviac ma zaujal jeden mladík. Tak dvadsať rokov, vysoký, s telom vytesaným ako zo sochy. Stál predo mnou pri pokladni a ja som sa kochala výhľadom na jeho pevný zadok a ešte pevnejší výbežok v nohaviciach. Vedela som, že aj on si ma obzerá. A vedel, že nemám pod šatami nič. Možno sa mu v hlave prehrávalo, aké by to bolo dotknúť sa ma, naplniť ma... Bolo to šialene vzrušujúce.

Keď odchádzal, ešte sa na mňa otočil. Všimla som si nápis na jeho aute: „Opravy všetkého druhu“ a email. Samozrejme, že som si ho zapísala. A ešte predtým, než som si vyzliekla kabát doma, už som mu písala správu. Moje svetlo v kuchyni údajne blblo a ja som potrebovala niekoho, kto ho „opraví“.

Odpoveď prišla okamžite. Bude u mňa do hodiny. Moje telo zaliala horúčava. Dala som si rýchlu sprchu, len aby som sa mohla znovu vyparádiť jemný saténový župan, ktorý ledva držal na ramenách. Nebola som si istá, či sa dokážem udržať, akonáhle ho znovu uvidím.

Keď zazvonil, dvere som otvorila tak, aby videl aspoň náznak môjho odhaleného tela. Jeho pohľad prezradil všetko. Priviedla som ho do kuchyne, kde som mu opísala môj „problém“. Potom som sa vzdialila do obývačky, ale úmyselne som nechala dvere pootvorené. Vedela som, že skôr či neskôr podľahne pokušeniu.

Chcela som ho vyprovokovať ešte viac. Vošla som do kuchyne, do pohára som si nasypala ľad a začala si ho pomaly trieť o bradavky. Stvrdli okamžite. Jemne som vzdychla dostatočne nahlas, aby to počul. Netušila som, že to bude mať až taký efekt.

„Nemohli by ste mi trošku pomôcť?“ ozval sa zrazu.

Vošla som do kuchyne a videla, ako stojí s rukami opretými o pult. Ale nebol to len pult, čo stálo pevne. Jeho nohavice boli napnuté na maximum a on čakal, čo urobím.

Usmiala som sa, pomaly k nemu pristúpila a rozopla mu nohavice. Bol naostro. Keď som ich stiahla, vyletel von jeho tvrdý, mladý klacek horúci, pulzujúci, pripravený na všetko. Uchopila som ho do ruky a cítila jeho tep. Pritisla som si ho k perám a pomaly, provokatívne vkĺzla jazykom okolo špičky. Vedela som, že ho privádzam do šialenstva.

Sála som ho hlbšie a hlbšie, cítila som, ako sa jeho telo napína a dýchanie zrýchľuje. Prstami mi vbehol do vlasov, kontroloval moje pohyby, kým sa nezachvel a nevybuchol. Horúca dávka mi vystrekla na prsia a stekala dole k môjmu klínu. Bolo to neskutočne vzrušujúce.

Ale ešte nebolo koniec. Kľakol si predo mňa, roztiahol mi stehná a pomaly, ale dôkladne, začal lízať každý kúsok môjho horúceho tela. Jeho jazyk bol neúprosný, dráždil ma, kým som nevykríkla v silnom, pulzujúcom orgazme. Celé telo sa mi chvelo, a keď som sa spamätala, videla som, že jeho mužstvo je znovu pripravené.

Bez slov som sa otočila, oprela o kuchynskú linku a vyšpúlila na neho zadok. Vedela som, čo chce, a dala som mu to bez váhania. Tvrdý, živočíšny zásun ma priviedol do šialenstva. Prirážal, držal ma pevne za boky, diktoval tempo. Ja som sa len poddávala tej slasti, ktorá sa šírila každým nervovým zakončením v mojom tele.

Keď som cítila, že sa blíži jeho vrchol, stiahla som svaly ešte viac. Stačilo pár posledných pohybov a zalialo ma horúce teplo. Naplnil ma úplne, hlboko.

Obliekol si nohavice, ale ja som vedela, že toto nebolo naposledy. Svetlo v kuchyni mi bliká dodnes, ale každý mesiac mi ho príde „opravovať“. A ja mu za to zakaždým veľmi dôkladne poďakujem.