Túžba v očiach

Pokračovanie predošlích poviedok a dlhšieho príbehu touto ďalšou kapitolou..

Dvere bytu sa zatvorili s tlmeným klapnutím. Lada sa zapotáca smiechom dozadu, opretá chrbtom o stenu. V očiach jej svieti víno aj túžba. „Máš v sebe minimálne štyri poháre, madam,“ pousmeje sa pán, kým si rozopína bundu. „Aaa ty minimálne tri a pol,“ odvrkne, kým si vyzúva topánky.
Zrazu ho len tak — bez varovania — chytí za golier košele a pritiahne k sebe. Ich pery sa stretnú, dych sa premieša. Jej ruky mu vniknú pod košeľu, hladné, nepokojné. Nespieva sa tu žiadna predohra. Telo už vie, čo chce.

Odtrhne sa len na chvíľu. „Chcem ťa teraz. Rýchlo. Silno.“ On jej stiahne šaty cez plecia, nechá ich skĺznuť na podlahu. Pod nimi je len čierna čipka, už trochu zvlnená pohybom. Ona mu rozopína opasok, prudko, nedočkavo. Objíma ho nohami skôr, než padnú na posteľ. Ich telá sa stretávajú v prudkých pohyboch. Žiadne pomalé hladenie, len naliehavé trenie, dotyk kože o kožu, vlhkosť, ktorá ich spája v rytme, ktorý sa nedá predstierať.

„Takto ťa milujem najviac,“ precedí medzi vzdychmi pán, zatiaľ čo sa prelamuje do nej opäť a opäť. Lada ho objíme, zaborí nechty do jeho ramien. Jej pery sú tesne pri jeho uchu. A práve vtedy, uprostred tej extázy, to povie.

„Vieš, po čom túžim?“

„Povedz mi to,“ zachraptí. „Už som ti to hovorila vtedy v Budapešti. Po mladej. Po takej, ktorá by bola len moja, naša. Poslušná. Mäkká. V očiach by mala ticho... a hrdlo otvorené pre príkaz.“
Pán spomalí pohyb, ale neprestane. Jeho pohľad sa do nej zaborí. Počuje to. Cíti, že to nie je len prechodná fantázia, že to ide z jej hlbín.

„Chcela by si ju viesť?“ spýta sa. Lada prikývne. „A chcem, aby ty si bol prvý, kto ju pretiahne. Chcem to vidieť. A potom... potom ju pohladím. Bozkám. Naučím.“

Ich telá sa znova zrýchlia. Ako keby jej priznanie bolo novým pulzom. Vzrušenie medzi nimi zhustne, pán sa do nej vnorí tak hlboko, až Lada zastoná z hĺbky brucha.

„A kto by to mal byť?“ „Možno... niekto mladý, snívam o čerstvo dospelej maturantke. Možno vysokoškoláčke, o pár rokov mladšej odo mňa. Trochu tak inak naivnej. Takej, ktorá hľadá smer.“
Ich dych sa mení na lapavý. Pán ju chytí za krk, zovrie jemne. Jej telo sa chveje.

„Tak ju nájdeme,“ zašepká.

„Ale najprv... skonči vo mne,“ zaprosí. „Chcem to cítiť. A potom mi povedz, že som tvoja. Len tvoja.“
Ich dych sa zrýchľoval. Pán sa v Lade pohyboval s čoraz väčšou silou, boky narážali o jej zadok, každým nárazom hlbšie, drsnejšie. Posteľ vŕzgala pod ich rytmom, Lada mala prsty zovreté v perine a tvár vo vankúši. Vlasy spotené, rozstrapatené – tak ako mala rada.

„Chcem ťa roztrhať...“ zašepkal pán, keď ju chytil za boky a ešte si ju pritiahol. „Urob to... urob si ma... celú,“ lapala po dychu. Zrazu sa nadýchla, otočila hlavu a pozrela mu do očí, hoci v nej stále pulzoval. „Predstavujem si ju… to krásne mláďatko. Ako sa bojí, ale aj teší… keď jej dám dole nohavičky…“ Pán zastonal. Vrazil do nej prudšie, až Lada vykríkla.

„Bude ma prosiť, nech ju naučím. Položím ju medzi nás… a ty sa jej dotkneš prvý. Ale ja jej poviem, že musí najskôr ona urobiť teba. A potom mňa.“ Pán ju chytil za vlasy a pritlačil jej tvár späť na vankúš. Prirážal živelne, surovo, ale s istotou. Boli jedno telo. Lada sa vzpierala pod ním, ale nie zo vzdoru – z čistej extázy.

„Zavediem ju do kúpeľne… a tam jej poviem, že sa nesmie pozrieť na mňa, kým nebude medzi mojimi stehnami. A ty sa budeš pozerať, ako sa jej trasie jazyk… a ako sa mi neskúsene hrá s klitorisom.“ Pán jej uchopil zápästia a natlačil ich do matraca. Jej telo sa pod ním vlhko otváralo. Bol v nej až po koreň, tvrdý, dychčal jej do krku. „Ty potvora... ty chceš dievča len pre nás, však?“ „Áno... pre nás... pre naše noci...dovolenky... hry.. život.“ Pán uvoľnil jej ruky, chytil ju za zadok a prudko ju nadvihol. Lada vzdychla tak nahlas a v tom okamihu sa pán v nej prehol. Jeho pohyby boli divoké, dych sa mu lámal. Siahol na jej prsia, silno ich stisol.

„Bože... Lada... Povedz, že ju nejak nájdeme. Že ju privedieme. Že sa budeme o ňu deliť ako o dezert,“ rozcítil sa pán.

„Áno… nájdeme ju... a ty ju očaríš tak, ako si očaril mňa vtedy na začiatku a potom mi dovolíš pozerať sa, ako do nej prvýkrát vnikáš zatiaľ čo sa hrám s jej prstami a šepkám jej, aká je poslušná…“ so vzrušením v hlase reagovala Lada.

Jej telo sa zatriaslo.

„Lada... teraz...“

„Áno... do mňa... teraz!“

Pán sa v nej uvoľnil. Dvakrát, trikrát ešte prirazil, než sa celé jeho telo stiahlo v prudkom výbuchu orgazmu. Lada ho prijala, celá, chvejúc sa, s hlavou zaborenou do periny, s tvárou zaliatou slzami a potom.

Zostali prepletení. Ticho. V izbe bolo cítiť sex, víno a novú túžbu.