3. báseň - Poslušnosť

Túžila po prežitej noci plnej sexu,
dočkala sa len fyzického trestu.
Facku dostala od svojho pána,
nečakala ako mala, na kolenách
ako subinka správna.

Napravila už svoj skutok,
kľakla si a čakala na rozsudok.
I vzal si pán do ruky bič,
povedal jej: "Tíško a nekrič!"

Prechádzal s ním po jej tele,
až sa jej zjavil pot na čele.
Nevedela čo má čakať,
po dychu začala lapať,
vzrušená sa celá chvela,
veď to vlastne už aj chcela.

Obojok jej na krk pripol,
najradšej by do nej vnikol.
Zbesilo si ju k sebe pritiahol,
pobozkal a vtáka vytiahol.

Prikázal jej do úst si ho zobrať
a pekne sa s ním ako to ona vie, pohrať.
Uspokojila pána svojho hlboko a dôkladne,
semeno spapala ako jeho subinka príkladne.

Čakala, že ju pán sexom zničí,
predsa už po tom všetkom dychčí.
On jej však nedoprial po čom túžila,
sama si ho neuposlúchnuť zvolila.

Obliekol a chystal sa odísť,
nechcela sa takto rozísť.
Sľúbil jej, že opäť príde,
ale bez poslušnosti sa to nezaobíde.
Ak chce uspokojená byť,
vie už čo má urobiť.