Vernisáž nahých mužov !

🩷💕 Kapitola č. 2 💕 - silno erotická poviedka 💞

Ticho bolo husté ako kadidlo. Vlhký vzduch podzemnej miestnosti sa zlieval so stenami, ktoré pamätali dotyk reťazí. Studené kamene pohlcovali každý zvuk, akoby sa samy poklonili tomu, čo sa tu má udiať. Objekt č. 11 už čakal.

Zariadila som, aby bol pripútaný na najchladnejšom mieste komnaty – tam, kde steny nikdy nezohrieva slnko a podlaha pije z tela každé zvyšné teplo. Chcela som, aby si uvedomil rozdiel. Aby mu jeho vlastná koža pripomenula, že jediné teplo, ktoré smie cítiť, je to, ktoré v ňom vzbudím ja. Že vzrušenie spôsobené mojou prítomnosťou bude jeho jedinou útechou. A že ak niečo spaľuje jeho vnútro… je to moja vôľa.

Reťaze na jeho zápästiach boli napnuté. Hrudník sa mu dvíhal len vtedy, keď mu to jeho poloha dovolila. Ruky roztiahnuté, členky pripútané k stenám tak, že stál, ale nevedel sa ani pohnúť. Celé telo vystavené – nie ako dar, ale ako nástroj. Maska na očiach – presne taká, akú som si vybrala. Jeho jazyk – stíšený. Jeho myseľ – vypnutá.

Otváram dvere. Ticho zostáva. Vysoké opätky klopú o betón, každý krok je ozvenou moci. Moci, ktorú mám. Moci, ktorú on nikdy mať nebude.

Dnes mám na sebe svoje čierne kožené tangá body – priliehavé, lesklé, elegantne sadnuté na každom centimetri mojej pokožky. Prsia zvýraznené výstrihom, boky odhalené tak, že každý pohľad na mňa je trest i odmena. K tomu kožené čižmy nad kolená – masívne, tvrdé, zvonku krásne… no pripravené drviť. V tomto odeve som žena, aj rozsudok.

Zastavím sa pred ním. Nezdravím ho. Nepotrebujem. Jeho telo nie je tu na rozhovor. Je tu pre moje ruky, moje ústa, moju vôľu. Prstami prechádzam po jeho hrudi – len na sekundu. Je napnutý. Vie, že som to ja. Cíti to v mojej vôni, v tichu, ktoré medzi nami vládne.

“ No čo, ty štetka, už sa tešíš? “ - opýtala som sa, keď som sa zastavila pred jeho telom.

„ Áno, som tu pre Vás! - “ odpovedal bez zaváhania. Jeho hlas bol pokojný, oddaný. Vedel, čo ho čaká. A chcel to.

Bez varovania mu dám facku. Prudkú, rýchlu, nečakanú. Zvuk praskol o jeho líce. Nepohne sa – len stuhne. A ja sa skloním… jemne, až k jeho tvári.

„ Otvor ústa “ - poviem mu potichu. A keď poslúchne, napľujem mu do nich. Hlien, pomaly stekajúci cez jeho jazyk, je prvou chuťou tejto noci. Nie je to pohladenie. Je to značka. Značka toho, komu patrí.

Znova facka. Tentokrát druhá strana. Vzduch zavibruje tichým plesknutím. Zanechám na ňom svoje prsty. Ako pečať. Ako podpis.

Na stolíku vedľa – sklenená fľaša s olejom. Zohrejem ho v dlaniach. Pomaly. Nespěcham. On musí čakať.

„ Dnes… budeš ticho “ - zašepkám, nie ako príkaz. Skôr ako konštatovanie reality, v ktorej je jeho hlas zbytočný. - „ Nepotrebujem tvoje slová. Nepotrebujem tvoje súhlasy. Potrebujem len tvoje telo. A dnes – je moje. “

Jeho dych sa zrýchlil. Ale v očiach – hoci skrytých za maskou – som cítila, že tam nie je len túžba. Tam je aj rešpekt. A tam, hlboko v ňom… je strach. Strach z toho, čo urobím. Strach z toho, že neuhádne, čo príde. A ešte viac… strach z toho, ako veľmi si to začne želať.

Nalejem olej na jeho ramená. Pomalým, zbožným gestom. Sledujem, ako kvapky stekajú po jeho pokožke, ako sa lesknú na ostrých hranách svalov. Sú ako moje úmysly – horúce, ťažké, nevyhnutné. Moje dlane sa zohrejú, potom ich priložím na jeho kožu a začnem pomaly – s úctou a zároveň s chladným zámerom.

Prsty sa mi hýbu ako štetec po plátne. Tlak presne taký, aby mu pripomenul, že je skutočný, ale nepatrí sebe. Patrí mne. Masírujem mu ramená, potom krk – jemne, ale s istotou. Vtiahnem ho do dotyku ako do hypnózy. Prechádzam mu cez kľúčnu kosť, kĺžem cez hrudník, cez bradavky, kde sa na chvíľu zastavím. Palcami ich obkreslím, pomaly, s nádychom sadizmu – len toľko, aby cítil, že je v mojej moci, a že ja viem, kde je jeho hranica… a ako ju neposlúchať.

Zohýbam sa nižšie. Moje vlasy sa takmer dotýkajú jeho brucha, zatiaľ čo ruky mu kĺžu po bokoch. Vezmem ďalšiu dávku oleja – a tentokrát ho nalejem priamo na jeho stehná. Sledujem, ako sa rozlieva po ich napnutej sile, ako steká k vnútorným stranám a mizne medzi nohami. Moje ruky ho pomaly rozmaznávajú – hladím ho, kĺžem sa po ňom, ako by som nanášala slasť samotnú.

„ Pekné stehná… si stvorený na to, aby ťa žena takto pripravovala. Aby si čakal – ticho a mokrý… ako teraz. “

Jednou rukou ho jemne pohladím medzi nohami. Najskôr len spodok stehien, potom mu dlaňou prejdem cez semenníky. Jemne. Pomaly. Nie ako odmena – ako pripomenutie, komu patria. Cítim, ako sa mu zachveje panva. Ale nič nepovie. Je poslušný. Vie, že jeho vzrušenie patrí mne. Že jeho erekcia nie je jeho túžba. Je to moja práca. Moja zásluha.

Zdvihnem prsty k jeho ústam. Prsty, ktoré ešte pred chvíľou hladili jeho telo. - „ Olíž mi ich “ - poviem potichu, ale tónom, ktorý sa neodmieta. A keď to urobí, pomaly, s úctou, ako pes, čo bozkáva ruku svojej panej… usmejem sa. - „ Tak. Tak sa to robí. “

Otočím sa okolo neho. Rukou mu prejdem po zadku. Zľahka, ale s dôrazom. Prstami zovriem jednu stranu a jemne ho stisnem, akoby som si skúšala, ako sa mi páči. Potom druhú. Je dokonalý.

„ Tento zadok… je môj. Vieš to, však? Možno ti ho dnes použijem. Možno nie. Ale ty budeš celý čas dúfať, že áno. “ - Jeho ústa ešte vlhké od mojich prstov, keď sa k nemu nakloním a perami sa priblížim k jeho uchu. Tak blízko, že cíti, ako sa mu celý svet zúžil len na môj dych. - „ Dnes ťa čaká peklo… mužská kurva “ - zašepkám pomaly, s každým slovom ako jed. - „ A vieš čo je na tom najkrajšie? “

Jemne sa usmejem, zatiaľ čo mu dlaňou prechádzam po krku.

„ Mám ťa na 24 hodín. Celý deň. Celú noc. Si moja hračka. Môžem s tebou robiť čokoľvek. A začnem tak, že ti ho vyfajčím tak silno, že sa ti podlomia kolená… a keď sa konečne vystrieš… vyfajčím ťa znova. “

Cítiš tú predstavu, že? Že tvoja mužská sila je bezcenná. Že sa práve teraz dobrovoľne… oddávaš mojej ženskosti.

Nie ako rovný. Ako objekt. Ako niečo, čo má prosiť o moju rozkoš. A niečo, čo sa bude triasť, keď sa rozhodnem, že ťa nechám vyvrcholiť. Ale nie teraz. Ešte si to nezaslúžiš.

Znova sa nakloním a plesnem ho po líci. Jemne. Vychutnane. „ Otvor ústa “ - poviem. A keď poslúchne, pomaly mu do nich napľujem. Dlhý, tichý zvuk, keď slina dopadne na jeho jazyk.

„ Prehltni “ - prikážem ticho. Sledujem, ako to urobí. Ako sa ani raz neodvráti. Moja mužská kurva.

Potom ho pobozkám. Nie nežne. Ale tvrdo. Vniknem mu jazykom do úst ako votrelkyňa. Vezmem si ho. Ovinie ma, ale ja ovládam tempo. Moje zuby sa občas oprú o jeho pery. Dávam mu francúzsky bozk, ktorý nie je o láske – je o moci. A keď sa odtiahnu moje pery… opäť mu napľujem do úst. - „ To je tvoja večera, poslušný. Moja slina, môj jazyk, moje chúťky. “

Zovriem mu medzi prstami bradavku, len na sekundu. Potom sa znova zohýbam pred jeho telom. Pozerám sa naňho, ako visí, nehybný, krásne vystavený. A viem, že ten úd medzi jeho nohami je pripravený. Nie pre neho. Pre mňa.

„ Si pripravený na moju fajku, ty mužská kurva? “ - Nepotrebujem odpoveď. Vidím to. Cítim to. Dýcham to. - „ Nejde o tvoju rozkoš. Ide o to, ako ja si užijem. Ako ti ho budem fajčiť, až sa ti zatočí hlava. A keď to skončí… spravím to znova. A potom zas. A potom ťa nechám visieť, úplne na pokraji – a možno ťa ani nenechám urobiť sa. Vieš prečo? “

Pohladím mu semenníky, jemne, ale dráždivo. Dýchnem mu do tváre.

„ Lebo ty si vec. Si nástroj. Si moja hračka. A ja rozhodujem, kedy sa mužská kurva ako ty dočká vyvrcholenia. “ - Prechádzam mu nechtami po bruchu. Jemne, presne. Nie ako škrabanec, ale ako varovanie.

„ Vieš, čo s tebou dnes urobím? “ – opýtam sa nežne. A hneď mu odpoviem - „ Vezmem si ťa do úst tak, že zabudneš, že si človek. Tvoje telo bude len médium… a tvoj penis? Tvoj penis bude patriť mojim ústam. A mojim vrtochom. Bude stáť v erekcii, pretože to je jeho povinnosť. A ak nie… bude potrestaný. “

Prsty mu kĺžu cez bradavky, po rebrách, smerom dolu. Jemne ich zaťahujem – vidím, ako reaguje. Ako sa jeho pokožka napína. Každý kúsok jeho tela je teraz ladne rozochvený. Je krásne vydaný napospas. A ja ho vediem tam, kam chcem.

„ Tvoje telo patrí mne… a mňa teraz vzrušuje predstava, ako ti budem s jazykom dráždiť žaluď “ – poviem mu, ako by som mu šeptala najintímnejšie tajomstvo. - „ Budem ťa fajčiť pomaly. Hlboko. Tak, že moje ústa sa zaboria až ku koreňu. A potom ťa nechám von. Len kúsok. Len hlavičku… a jazyk sa ti tam bude točiť ako šelma okolo koristi. “

Vezmem si z fľaše ešte trochu oleja a jemne mu ho nanesiem medzi nohy. Tečie mu cez semenníky, cez koreň, až k jeho zadku. A ja si užívam, ako sa chveje. Ako sa nedokáže ubrániť.

„ Tvoje jediné právo,“ – poviem mu, kým mu jednou rukou hladkám zadok a druhou mu prstami naznačujem pohyb okolo žaluďa, - „ je byť tvrdý. Nie kvôli tebe. Kvôli mne. Tvoj úd tu nie je na potešenie. Je tu na používanie. A vieš čo? Mne sa to páči. “

Nakloním sa k nemu, pery tesne pri jeho. Dám mu francúzsky bozk. Jemný. A potom – opäť – mu napľujem do úst. - „ Prehltnúť “ - prikážem. On to urobí. A ja sa usmejem, ako mačka nad mliekom.

Znova sa zohnem a prechádzam mu nechtami po vnútorných stranách stehien. Jemne. Dych mu zrýchľuje, no pohyb – žiadny. Je výborne vycvičený. - „ Vieš, čo je pre mňa orgazmus? “ – opýtam sa ticho.

„ Je to moment, keď tvoje telo zlyhá. Keď ťa moje ústa zničia. Keď mi vystriekaš do hrdla ako posledná nádej. A ja sa pozriem do tvojich očí – a oznámim ti, že to bolo len prvýkrát. “

„ Lebo ty… ty si mužská kurva. Tvoja povinnosť je byť v erekcii. Vydržať sériu fajok. A nebyť ani sekundu viac, než si: moje ústa si užívajú tvoj penis. A ty si len ticho. Pretože tvoje pocity… nie sú téma. “

Zohýnam sa pred ním pomaly. Moje prsia sa jemne dotýkajú jeho stehien, keď sa pery priblížia k jeho žaluďu. Ale nebozkám ho hneď. Len sa pozerám. Pozerám na ten úd, napnutý, lesklý od túžby, pripravený. Presne taký, aký ho chcem.

Jazykom mu prechádzam po špičke. Jemne. Ako by som si skúšala chuť. Ako by som z neho najprv chcela spraviť dezert. Obliznem ho krúživým pohybom, až sa mu zachveje stehno. A potom to opakujem. Znova. A znova. Jazykom sa mu hrám s uzdičkou. Dráždim ho len špičkou, až sa mu celým telom preženie triaška.

„ Toto je vášeň “ - šepnem mu. - „ Toto je fajka, ktorú si nikdy nezaslúžiš… a predsa ju dostávaš. “

Z úst mi pomaly steká slina. Pustím ju zámerne. Dopadá na jeho penis ako tekuté znamenie môjho vlastníctva. Sledujem, ako sa mu rozlieva po žaluďi, ako sa zlieva dolu, cez celý úd. Vezmem ho do ruky a rozotriem moju slinu po celej dĺžke. Až po koreň.

A potom… ho znovu obkolesím perami. Pomaly. Vášnivo.

Fajčím ho rytmicky. Nie rýchlo. Každé vtiahnutie je pomalé, hlboké. Medzitým sa na chvíľu zastavím, oliznem si pery, napľujem mu na žaluď, a vrátim ho späť do úst. Každý centimeter prechádza mojimi perami ako posvätný rituál.

Jednou rukou mu sťahujem masku z očí. - „ Pozeraj sa na mňa, ty moja mužská kurva… Chcem, aby si videl, ako ťa fajčím. Ako si ťa beriem do úst s chuťou. S vášňou. S rozkošou ženy, ktorá neprosí – ale trestá tým, že ťa fajčí príliš dobre. “

Pozriem sa mu do očí – on je už v inom svete.

Dýcham mu na žaluď a znova jazyk. Pomaly. Krúživo. A potom sa zohnem ešte nižšie… a začnem mu olizovať semenníky. Jeden po druhom. Horúcim jazykom, mokrým, dráždivým.

Občas ho vtiahnem do úst. A potom znova hore. Žaluď. Zasa ho fajčím. Hlboko. Hlbšie. Ale zakaždým… sa vrátim späť. A nedovolím mu nič. Iba cítiť. Iba stáť.

„ Tvoj penis nemá práva… má len povinnosti. Musí stáť. Musí vydržať sériu mojich fajok. A nesmie sa urobiť… až kým ja nepoviem. “

Zovriem mu semenníky v ruke. Jemne, ale pevne. A znovu mu napľujem na žaluď. Pozerám sa mu do očí, keď ho fajčím. Nie ako milenka. Ako dračica. Ako tá, čo sa v ňom topí… a zároveň ho dusí.

Chytím ho oboma rukami – pod koreňom, po celom obvode. A ústa… si ho berú. Pomaly. Celého. Dusím sa ním. Zámerne. S rozkošou. Tlačím sa až na doraz… a potom vyberiem.

Zahryznem sa mu jemne do vnútornej strany stehna. A keď mu dám ďalší pohľad – už vie, že je stratený. - „ Toto je len prvá vášnivá fajka… ty kurva. A dnes ich budeš mať dvanásť. A každá z nich bude trvať… kým mi nebudeš chutiť úplne. “

Fajčím ho ďalej.

Jazykom si vychutnávam každý milimeter žaluďa, znova a znova. Krúžim po jeho špičke, kedykoľvek sa zatrasie, zmením tempo. Fajka nie je mechanická. Je to tanec. Je to pomalá poprava.

Potom prechádzam nižšie. Olizujem mu semenníky. Beriem si ich do úst ako sladké ovocie, cmúľam ich, hrám sa s nimi. Všetko je mokré – sliny stekajú, môj jazyk kĺže, a on sa trasie, zviera prsty, aj keď sú pripútané.

Potom opäť hore – špička žaluďa, slizká a horúca, jazyk sa mu obtiera o uzdičku, pery ho obkolesujú. Fajčím ťa, ty moja mužská kurva, fajčím ťa tak, že ti pukne hlava od túžby.

Zrazu, keď viem, že je pred výstrekom – vidím to, cítim to, čítam z jeho tela – zastanem. Úplne. Vstrem sa, postavím sa. - „ Nie “ - zašepkám. - „ Ešte nie. “

Moje telo sa pritlačí k jeho. Moje prsia na jeho hrudi, boky na jeho páse. Ale to najhoršie… to najrozkošnejšie - Moje stehno sa zasunie medzi jeho nohy a prudko zatlačím na jeho semenníky. Presne tam, kde ho to bolí a vzrušuje zároveň.

Zastoná. Ale nič nepovie. Vie, že nesmie.

Objímem ho okolo krku, pritisnem sa naňho a pobozkám ho. Tvrdý bozk. Plný slín. Jazyky sa zmiešajú, ale ja ho ovládam. Dám mu jazyk do úst a beriem si ho. Trhám jeho vôľu na kúsky. A potom mu dám facku. Prudkú. Ďalšiu. A znova mu napľujem do úst. Dlho. Hlienovo. S rozkošou.

„ Prehltni, ty poslušná kurva, “ - poviem mu, a medzi tým mu hladkám zadoček. Prechádzam po jeho polovičkách, jemne ho stískam. A moje stehno stále pulzuje medzi jeho nohami.

Každé trenie ho núti triasť sa. S každým pohybom som bližšie k výbuchu – ale nie jeho. Mojmu. Moja moc rastie.

„ Páči sa ti to, čo? “ - šeptám mu medzi bozkami. - „ Páči sa ti, ako ti tlačím na gule? Ako ťa bozkávam, fackám a ty nič? Si môj penis. Si len môj úd. Si vec. “

Zovriem mu pery medzi zubami. A potom znovu francúzsky bozk. Drsný. Divoký.

„ Chcem tvoj výstrek, počuješ? “ - Šepkám mu do úst.

„ Chcem ho v hrdle. V mojich ústach. Chcem ho všade. A ty sa neodvážiš ani pohnúť. Fajčím ťa tak, ako sa fajčí poslušná mužská kurva. A keď ťa znova vezmem do úst… už nebudeš muž. Budeš len nástroj môjho hlbokého orgazmu. “ - Moje stehno sa pohne – silno. Vrazím mu ho pod vajcia a silno zatlačím.

„ Cítiš to? To je tvoje pokorenie. A ja ho milujem. “ - Kľaknem si pred neho ako bohyňa, ktorá sa nebojí špiny – pretože špina sa bojí jej.

Vlasy mi spadnú okolo tváre, oči sa mi zabodnú do jeho. Sme prepojení. Nie citom. Mocou. A tvojou bezmocnosťou, ty moja mužská kurva.

Priložím jazyk k jeho žaluďu. Pomaly. Horúco. Začnem ho olizovať. Krúživým pohybom, detailne, z každej strany. Jazyk sa mi leskne, slina mi steká po brade – ale ja sa len usmejem. Pozerám mu do očí. Neuhýbam.

„ Vieš, čo si? “ – poviem mu nežne, ako by som ho hladila slovami. – „ Si len vec. Vec na fajčenie. Môj nástroj. Tvoje telo nemá práva. Tvoj úd neexistuje na milovanie. Existuje len… na fajku. A ja si ťa teraz vychutnám.“

Vezmem si ho do úst. Pomaly. Vášnivo. Fajčím ho hlboko, až do hrdla. Dusím sa. Ale neprestávam. Držím ho pevne, ťahám ho dovnútra a znovu von.

Rukami mu masírujem semenníky. A potom – silno ich stlačím. On sa zatrasie. Moje ústa ho obopínajú, hltajú, oblizujú. Každý pohyb je orgazmus. Každý ťah môjho jazyka je trest.

Fajčím ho pomaly. Hlbočizne. Pozerám sa mu do očí – a on už vie, že to prichádza. Cíti, že je blízko.Jazyk sa mu točí po špičke žaluďa, moje pery ho obopínajú presne tak, ako to neunesie. Moje ruky sťahujú jeho semenníky, masírujem ich – raz jemne, raz bolestivo. Znovu a znovu.

Fajka sa mení na mučenie. Ale nie je úniku. On vie, že striekať môže len vtedy, keď mu to dovolím. A ja sa k tomu blížim. Pomalým pohybom si ho zoberiem hlboko do úst, znovu a znovu. Zvuk môjho satie sa odráža od stien. Vlhko. Vášnivo. Brutálne krásne.

A potom, v poslednej sekunde, zdvihnem pohľad a zašepkám - „ Teraz. Striekaj, ty poslušná kurva. Chcem svoju večeru. “

On sa napne. Stehná sa mu zachvejú. Zadok stiahne. A potom – výbuch. Strieka mi do úst. Prudko. Viac než čakal. Prvá dávka mi udiera do hrdla. Druhá je slanšia. Tretia pulzuje. A ja ho držím hlboko. Nehýbem sa. Neuhýbam. Prehĺtam ho ako žena, ktorá si práve zobrala to, čo jej právom patrí.

A v tom momente… sa nadvihnem. S jeho semenom ešte na jazyku sa skloním k jeho ústam – naznačím bozk. Tvrdý, silný, intenzívny bozk.

Počkám a pobozkám ho. Vrazím mu jazyk do úst. A on – šokovaný, zľaknutý – sa zachveje.

Cíti, čo som práve prehltla. A na sekundu verí, že mu to vrátim.

„ Chcela som, ale nie! Nie, nie… nezaslúžiš si to späť. Moju večeru si zjem sama. “

Prehltnem. Pomalým, teatrálnym pohybom. Potom si jazyk prejdem po perách a olízem zvyšok. - „ Chutil si ako poslušnosť. A trošku strachu. “

Pozerám sa naňho. Stehná sa mu trasú, brucho mu ešte pulzuje. Celý sa chveje. Myslí si, že sa mu uľavilo. Mýli sa. Kruto. Sladko. Osudovo.

Skloním sa k jeho uchu a zašepkám pomaly, zblízka, takmer nežne - „ Zlatko… ešte ani len netušíš, čo znamená byť fajčený. To, čo si cítil teraz… to bola len úvodná kapitola. A ďalšia… sa začne hneď. Bez prestávky. Bez milosti. Bez otázok. “

Vezmem si jeho semenníky do ruky. Stlačím. Jemne. Výhražne. A potom dodám - „ Od tejto chvíle neexistuje tvoja vôľa. Len moja chuť. “

Kľaknem si opäť pred neho. Pomaly. S ladnosťou ženy, ktorá presne vie, čo chce. Otvorím ústa. A jeho penis, ešte pulzujúci, horúci, poslušný… už v nich je. Už ho fajčím.

A potom prichádza ten jediný rozkaz, ktorý dnes dostane - „Vydržíš to. Hodinu. Fajka. Silná. Hlbočizná. Bez prestávky. Tvoja povinnosť. Môj pôžitok. “