VERONIKA -5, Letné splynutie

I.
Piatok sa začal rituálom. Veronika si dopriala dlhý kúpeľ s olejmi, ktoré kúpila špeciálne na túto príležitosť. Voda voňala po levanduľe a mandliach, jej pokožka sa stala hodvábne hladkou. Po depilácii bola dokonale čistá, pripravená na dotyk.

Popoludní si ešte zašla na wellness procedúry do salónu v Banskej Bystrici. Masáž celého tela, ošetrenie tváre, manikúra s francúzskymi nechtami. Chcela byť pre neho dokonalá.

Jaroslav sa mal vrátiť až v nedeľu večer. Mali pred sebou celú noc, možno aj celý víkend. Myšlienka ju vzrušovala a súčasne desila.

II.
O deviatej večer zaklopala na Milošove dvere. Oblečená v čiernom body, ktoré kúpila deň predtým – čipka sa jej priliepala k telu ako druhá koža. Cez tenký materiál sa rysovali kontúry jej pŕs, bradavky sa napli očakávaním.

Miloš otvoril dvere oblečený v bielej košeli rozopnutej po prsia. Vlasy mal čerstvo umyté, voňal po drahom parfume s tónmi santalového dreva.

"Ste ohromujúca," povedal a vzal ju za ruku. Jeho dotyk ňou prenikol ako elektrický prúd.

Zaviedol ju do svojej časti domu, ktorú videla prvýkrát. Obývačka bola útulná, zariadená s vkusom. Všade horeli sviečky, na stolíku stála fľaša šampanského a misa čerstvých jahôd. Z reproduktorov sa linula pomalá, zmyselná hudba.

III.
"Chcem, aby ste sa cítili ako bohyňa," povedal a podal jej pohár šampanského.

Pili pomaly, ich pohľady sa stretávali a držali. Veronika cítila, ako sa jej telo rozohrieva nielen od alkoholu, ale aj od jeho pozornosti, od spôsobu, akým sa na ňu díval.

Keď si sadla na gauč, Miloš si kľakol pred ňu a vzal jej chodidlá do rúk. Začal ich masírovať pomaly, pozorne, akoby objavoval každý milimeter jej kože. Jeho ruky boli šikovné, vedel presne, kde a ako sa jej dotknúť.

Jeho pery sa potom dotkli jej nohy, bozkal ju na členok, na lýtko, postupne putoval vyššie. Veronika cítila, ako jej telo rozožiera rozkoš, ako sa jej dych láme na krátke vzdychy.

Keď ju nakoniec vzal do náručia a položil na gauč, bola úplne pripravená. Milovali sa dlho, vášnivo, ale zároveň jemne. Miloš poznal ženské telo, vedel, ako ju doviesť na hranicu extázy a potom ju preniesť cez ňu. Veronika zakúšala pocity, ktoré roky nepoznala – cítila sa konečne ako skutočná žena, milovaná, žiadaná, krásna.

Ich telá sa spojili v rytme starom ako svet, v tanci, ktorý poznajú len muž a žena, keď sa skutočne milujú. Každý pohyb, každý bozk, každý dotyk súzneli s hudbou, ktorá hrala okolo nich.

Keď nakoniec ležali v objatí, pot sa im miešal na spoločnej pokožke, vonku už svitali prvé ranné lúče nad Slovenskou Ľupčou.

"Čo teraz?" spýtala sa ticho.

"Teraz konečne žijeme," odpovedal a pobozkal ju na čelo. "Konečne skutočne žijeme."


Epilóg

Veronika našla odvahu povedať Jaroslavovi pravdu. Ich rozchod bol pokojný, bez výčitiek – obaja vedeli, že ich manželstvo skončilo už dávno, len sa báli priznať si to.

S Milošom začala nový život, plný lásky, vášne a vzájomného rešpektu. Malá Slovenská Ľupča s kaviarňami Sladký život a Dolce víta sa stala miestom, kde pochopila najdôležitejšiu vec – že najväčším hriechom nie je túžba, ale život bez nej.

V letných večeroch, keď sa z ich okien linula funky hudba a smiech, susedia len súhlasne kývali hlavami a usmievali sa. Každý vedel, že láska nemá vek, a šťastie si nájde cestu vždy, keď má na to dostatok odvahy.