Firemné akcie nikdy nemala v obľube. Vždy sa im vyhýbala, vyhovárala sa na povinnosti, či rodinu, no tentoraz jej šéfka nedala na výber. „Aspoň raz pôjdeš,“ povedala rozhodne, „firma je veľká, ľudia sú z každej pobočky. Potrebuješ nadviazať nové kontakty.“ Neochotne súhlasila, hoci sa necítila vo svojej koži.
Na Zemplínsku Šíravu ju zobrala kolegyňa, ale tá mala priateľa v blízkom meste a tak bolo jasné, že noc v penzióne strávi sama. Aspoň si to myslela.
Po registrácii na recepcii jej pridelili izbu. Unavená z cesty vystúpila na poschodie, otvorila dvere izby, no okamžite znehybnela. Zo sprchy sa ozýval šum vody a skôr než stihla zareagovať, dvere kúpeľne sa pootvorili a vyšiel z nich muž.
Bol vysoký, s vlhkými vlasmi a okolo drieku mal len uterák. Voda mu ešte stekala po hrudi, ramená mal pevné, celé telo vypracované - nie prehnane, ale prirodzene, akoby bol zvyknutý na pohyb. Zostala stáť vo dverách s otvorenými ústami.
„Čo tu, dopekla, robíte?“ vyhŕkla a prudko sa otočila chrbtom.
„Asi sa stala chyba,“ ozval sa jeho hlboký hlas, v ktorom bolo cítiť mierne rozpaky aj pobavenie. „Na recepcii nás ubytovali spolu. Myslel som, že budem sám.“
Za chrbtom začula šuchot látky - narýchlo si obliekal tričko a kraťasy. Stála bez pohnutia, srdce jej bilo rýchlejšie, než by chcela priznať.
„To je teda výborné,“ zamrmlala. „Dvojlôžková izba a jeden kľúč… skvelá organizácia.“
„Nebojte sa,“ ozval sa znova, už pokojnejšie. „Vydržím to. V turistických chatách býva človek rád, keď sa má kde vyspať, aj keď je miesta pomenej.“
Uškrnula sa, no stále sa neotočila. Vytiahla mobil a vytočila šéfku.
„Asi došlo k omylu,“ začala potichu. „Ubytovali ma na izbu s nejakým neznámym kolegom ! Nemôžem tu ostať.“
Šéfka ráznym hlasom povedala: „Čo mám info, penzión je plný. Každá izba je obsadená, sú tam ľudia z každej pobočky. Nedá sa to vymeniť. Zvládneš to, nič sa nestane.“
„Ale…“ chcela namietnuť.
„Žiadne ale. Ste obaja dospelí. Zostaneš tam. Aspoň sa porozprávaš s niekým novým!“
Hovor skončil a ona si znechutene vzdychla. „Takže sme tu spolu uviazli,“ povedala nahlas.
Muž - už oblečený, s mokrými vlasmi a rozohriatou pokožkou po sprche - sa usmial a natiahol k nej ruku.
„Peter,“ predstavil sa jednoducho.
Váhavo potriasla jeho rukou. „Júlia.“
„Teší ma,“ dodal a sadol si na posteľ. „Tak, Júlia… nemáš sa čoho báť. Ja som skôr na turistiku, prechádzky, plávanie, korčule… ale nie som nejaký narušený spolubývajúci,“ zasmial sa.
„No… ja sa športom veľmi nechválim,“ odvetila a rukou si nenápadne uhladila sukňu. „Skôr by som vedela urobiť webovú stránku alebo niečo grafické. To je moja parketa.“
Peter sa na ňu pozrel so záujmom. „Naozaj? To by som presne potreboval. Rád fotím prírodu - kopce, jazerá, hory, všetko, čo sa mi pripletie do cesty, keď chodím do prírody. Už dávno rozmýšľam, že by som mal mať miesto, kde by som to všetko zverejňoval.“
Júlia trochu zmäkla, prekvapilo ju, že našli spoločnú tému. „Tak to by sme možno vedeli skombinovať - tvoje fotky a moja robota za počítačom.“
„Ukážem ti niečo,“ povedal nadšene a siahol po mobile. Prešiel pár krokov a bez váhania si sadol na posteľ vedľa nej. Bol tak blízko, že Júlia cítila teplo jeho tela, ešte stále vyžarujúce po sprche.
Natiahol ruku s mobilom, aby jej ukázal fotografie. V tej chvíli sa jeho lakeť ľahko obtrel o jej predlaktie. Júliu to zaskočilo - nebolo to nič úmyselné, no dotyk bol mäkký, hrejivý a akosi zvláštne príjemný.
Na displeji sa objavila séria fotiek - lúky posiate kvetmi, lesné chodníky, potok, ktorý sa kľukatí medzi kameňmi.
„Toto je zo Zbojskej, z víkendu,“ vysvetľoval. Jeho hlas bol tichší, keď hovoril tak blízko nej. „A toto som fotil pri východe slnka. Vstával som o štvrtej ráno.“
Júlia sa nahla bližšie, aby lepšie videla. Ich ramená sa letmo dotkli. Bolo to také nenápadné, no zároveň akoby jej po chrbte prebehol slabý prúd.
„Máš na to oko,“ povedala úprimne. „Fotky sú krásne. Vieš zachytiť atmosféru.“
Peter sa pousmial a na okamih sa jej zadíval do očí. Bol to pohľad, ktorý trval o niečo dlhšie, než by bol len kolegiálny. A Júlia, hoci bola zvyknutá držať si odstup, zrazu nemala chuť odtiahnuť sa.
Vzduch medzi nimi zhustol. Jeho rameno sa stále dotýkalo jej ramena, a hoci to bolo len nenápadné priblíženie, Júlia cítila, ako jej horí tvár.
„Vieš, že by som si naozaj vedel predstaviť, že tie fotky budú na webe, ktorý spravíš ty?“
Júlia sa jemne pousmiala a odvrátila zrak, akoby nevedela, čo s tou energiou, ktorá sa medzi nimi usadila.
Peter však vstal, odložil mobil, postavil sa pred ňu a so samozrejmou istotou sa naklonil.
„Choď sa osprchovať,“ povedal mäkko, no tón mal rozhodný. „Po ceste musíš byť unavená, a večera je až o siedmej. Máme čas.“
Júlia sa na okamih zarazila, chcela niečo namietnuť, ale v jeho pohľade bolo niečo, čo jej vzalo slová z úst. Vzala si veci a odišla do kúpeľne.
Voda jej stekala po tele, snažila sa upokojiť, no jej myšlienky sa stále vracali k nemu. K tomu, ako sedel blízko nej, ako sa ich ramená dotkli, ako sa na ňu díval… Nebola zvyknutá na takéto situácie. Roky sa držala bokom, nikdy nechcela pútať pozornosť. A teraz mala pocit, že sa ocitla v centre niečoho, čo už nedokáže zastaviť.
Keď vyšla zo sprchy, mala na sebe len sukňu a tričko, cez látku trička sa črtali malé stvrdnuté bradavky. Vedela, že to Peter uvidí, a práve tá predstava ju vzrušovala ešte viac.
Peter sedel na posteli, opieral sa o dlane a keď vošla, jeho oči sa okamžite zastavili na jej postave. Usmial sa – ten úsmev nebol chlapčenský ani rozpačitý, ale sebavedomý, vedel presne, čo chce.
„Krása,“ povedal potichu a vstal. Podišiel k nej, zastavil sa len pár centimetrov od jej tela. Jeho blízkosť ju úplne ochromila.
Jeho prsty jemne prešli po jej ruke, zastavili sa na zápästí. Zdvihol jej ruku k ústam a pobozkal ju.
Vzduch medzi nimi bol hustý, každá sekunda ju vtiahla hlbšie do napätia, z ktorého už nebolo úniku.
Peter stál tak blízko, že cítila jeho dych na líci. Ruku jej stále držal pri ústach, jemne, no pevne. Jeho oči sa do nej vpíjali a Júlia mala pocit, že sa v nich topí.
„Vieš, čo je na tebe najpríťažlivejšie?“ spýtal sa ticho, takmer šepotom. „Že si hanblivá. Že si sama neuvedomuješ, aká si krásna.“
Skôr než stihla čokoľvek povedať, jeho druhá ruka sa dotkla jej bokov. Silno, nie tak opatrne, ako bola zvyknutá. Potiahol si ju bližšie k sebe, až narazila telom na jeho hruď.
„Chcem, aby si dnes večer prestala utekať,“ povedal vážne. „Od ľudí, od seba… odo mňa.“
Jeho ústa sa dotkli jej uška, horúci dych jej prebehol po pokožke a Júlii sa z úst vydral tichý ston. Inštinktívne sa ho chytila za tričko, akoby potrebovala oporu.
Peter sa mierne odtiahol, pozrel jej do očí a jeho pohľad bol tvrdší, rozhodnejší. „Ľahni si na posteľ.“
Júlia zaváhala len krátko. Srdce jej búšilo, v hlave mala tisíc pochybností, no zároveň ju neskutočne priťahovalo, ako sebavedomo ju vedie. Poslúchla, sadla si na okraj postele a pomaly si ľahla. Peter si k nej ľahol, chytil ju za koleno a rukou jej prešiel po stehne, až pod sukňu. Jeho dotyk bol istý, neotáľal, vedel, čo robí. Júlia zovrela pery, oči mala privreté, každý jeho pohyb v nej vyvolával slabosť.
„Takto je to správne,“ zašepkal, keď sa sklonil nad ňu. „Nechaj ma viesť. A ty… sa len odovzdaj.“
Jeho pery sa prisali na jej ústa, bozk bol hlboký, vášnivý, bez váhania. Ruky jej pritisol k matracu, pevne, ako keby ju nechcel nechať ujsť. V tej chvíli vedela, že už sa neubráni. Že jej hanblivosť sa mení na túžbu, ktorú v nej roznietil.
A Peter to cítil. Bol dominantný, každým dotykom, každým pohybom jej ukazoval, že to on určuje tempo. Jeho prsty skúmali jej telo, zastavili sa na prsiach, cez tenké tričko cítil malé, stvrdnuté bradavky. Stlačil ich medzi prstami, žmolkal ich až zalapala po dychu.
„Si nádherná,“ zamrmlal jej do úst.
Peter jej stále držal ruky nad hlavou a pohľadom ju priam hypnotizoval. Každý jeho pohyb, každý dotyk bol sebavedomý a presný. Júlia cítila, ako sa jej telo chveje – najprv z hanblivosti, potom zo vzrušenia, ktoré nedokázala ovládať.
Zašepkal jej ticho do uška: „Nechaj ma viesť. Ver mi, že to bude stáť za to.“
Júlia ležala na posteli a cítila, ako ju jeho pohľad úplne spútal. Každý jeho pohyb bol presný, sebavedomý, ako keby vedel presne, čo v nej prebúdza. Jeho ruka sa jemne dotkla jej ramena a potom prešla po jej boku, pritom ju k sebe pritiahol bližšie. Srdce jej búšilo, a hoci sa ešte stále snažila držať si odstup, každá časť jej tela mu podľahla. Vytiahol jej sukňu na bruško, siahol jej na jej prírodnú kundičku a začal jej ju masírovať, dráždil jej krásne nabehnutý citlivý klitoris, zasúval jej prst dnu do dierky, honil jej prstom kundičku, cítila, ako jej prebehla po tele vlna tepla, ktorá ju úplne omámila, ako dosahovala jeden orgazmus za druhým. Každý jeho pohyb v nej zanechával intenzívnejší pocit vzrušenia. Všetka jej hanblivosť sa pomaly menila na zvedavosť a túžbu. Potom si ju rýchlym pohybom pretočil na posteli na brucho, prikázal jej nech naňho vyšpúli krásnu macatú kundičku a už len cítila ako jej ho zasúva dnu, najprv len tak na krajíček a zastal vychutnával si jej pocit bezradnosti, čakal kým začne prosíkať. A potom sa stalo niečo, čo nemohla zastaviť. Prestala premýšľať a brániť sa svojim pocitom. Bola jeho, a on vedel, že to vie, vedel, že sa mu odovzdala úplne. Boli úplne splynutí v tom okamihu, ktorý patril len im, všetky hranice zanikli. Zaprosíkala, aby jej to urobil, tak ako to má rád. Zasunul ho a neprestával ju šukať až kým obaja nepadli unavení na posteľ.
Slnko klesalo nad Šíravou a Júlia sa prezliekala na spoločnú firemnú večeru, ešte stále cítiac teplo jeho dotykov. Peter sedel na posteli, jeho pohľad na ňu bol plný tichej túžby a spokojnosti, no ani jeden z nich už nepotreboval slová – všetko, čo sa stalo, bolo zapísané v ich pohľadoch a náznakoch úsmevov.
Keď sa spoločne presunuli do spoločenskej miestnosti na firemnú večeru, Juliino srdce stále búšilo, a každý jeho nenápadný dotyk, každé jemné zachytenie ruky v dave, jej pripomínalo, že ich vzájomná vášeň sa neskončila.
Peter sa k nej naklonil počas rozhovoru s kolegami a šepol ticho: „Dnes večer ešte nie je koniec.“ Júlia sa len jemne usmiala, a pohľadom mu odpovedala - vedela, že to, čo medzi nimi začalo, má pokračovanie, aj keď teraz sa zdali byť súčasťou tichého, usporiadaného sveta firemnej akcie.
Každý ich smiech, každý náznak dotyku bol teraz ako malá iskrička, ktorá stále hýrila pod povrchom, a oni obaja vedeli, že celá noc bude patriť len im - vo fantázii a v tichom, sladkom napätí, ktoré ich spájalo.
Similar stories
