Plamene uprostred snehu (súťažná)

Sneh sa jemne znášal na strechu zrubovej chaty, zatiaľ čo vo vnútri praskal krb, posielajúc teplé svetlo do každej miestnosti. Drevo voňalo starou borovicou a trochu smolou, ktorá dokonale ladila s vôňou horiacej sviečky na stole. Na mäkkej kožušine pred krbom ležala deka, pri ktorej stáli ich poháre s vínom.

Stála pri okne, sledujúc ticho padajúci sneh, zatiaľ čo on sa k nej nenápadne priblížil odzadu. Jeho prítomnosť jej rozbúchala srdce a jemne ju napäla. „Krásna noc, však?“ zašepkal, jeho hlas bol hlboký a nežný zároveň. Ona sa usmiala a obrátila k nemu tvár. „Najkrajšia,“ odpovedala, no oči jej žiarili viac než slová.
On ju chytil za ruky a pritlačil si ich k sebe, priamo na hruď. Ich telá sa jemne dotýkali. „Teplo krbu nestačí,“ zašepkal, a rukou jej prešiel po paži. Ona pocítila, ako jej telo reaguje, a pousmiala sa, v očiach iskričky provokácie. Vzal jej dlaň do svojej dlane, položil si ju tam- pred krb, na pohodlnú kožušinu. Pozeral sa na ňu, nežne a zároveň vášnivo. Každý dotyk, každý pohľad mal v sebe iskrivosť a očakávanie.

Jeho prsty sa pomaly presunuli k jej krku, jemne hladili pokožku, zatiaľ čo ona sa k nemu jemne priblížila, nechávajúc ho cítiť jej dych. Ich pery sa stretli len na okamih, potom sa od seba vzdialili, len aby sa znovu priblížili. Bozk bol teraz pomalý, skúmajúci, no napätie medzi nimi narastalo s každou sekundou.
Víno sa teraz zdalo byť zbytočné; všetko, čo potrebovali, bolo tu, medzi nimi.

Jeho ruky obopli jej boky a pritiahol ju k sebe, zatiaľ čo ona sa jemne opierala o jeho hrudník, cítiac jeho tep. Ich pohyby boli synchrónne, každý dotyk mal svoj rytmus, každé zastavenie bolo hrou s napätím, ktorá nútila dych zastaviť a potom znova zrýchliť. Očarujúca atmosféra chaty im umožnila úplne sa ponoriť do tohto okamihu.

Vonku padal sneh, zatiaľ čo oni objavovali každý centimeter svojho tela. Chlad sa tu striedal s ich rozžeravenými telami. Jeho pery kĺzali po jej pleciach, ramenách, dolu k dekoltu, zatiaľ čo ona jemne krútila prstami jeho vlasy, potajomky si užívajúc tú zmyselnú predohru. Obaja zároveň chceli, aby táto chvíľa nepominula, no zároveň ich túžba ochutnať toho druhého ich hnala ďalej a ďalej.
Príťažlivosť narastala s každým pohybom, každý dotyk bol kombináciou nežnosti a vášne.

Najprv si ju vzal perami. Preskúmal jej tvrdé bradavky perami, jazykom a keď videl, ako ju to vzrušuje, skúsil prstami, aká je vlhká. Od vzrušenia mu už išli prasknúť nohavice, preto na nich uvoľnil zips a ukázal sa jej v celej kráse. Pri pohľade naňho si až slastne vzdychla. Musí ho ochutnať! Pritiahla si ho k sebe, a jemne, pomaly do nej vnikal. Tak pomaly, ako sa len dalo. Aby každý a jeden jeho centimeter intenzívne precítila. Začali sa vlniť v rovnakom rytme. Ich telá boli dokonale synchronizované, každý dotyk zanechal na pokožke pečať so slovami: “Áno, ešte!” Obaja ako v sladkom omámení prestali vnímať okolitý svet, až do sladkého spoločného vyvrcholenia.

Konečne, keď sa od seba odtrhli, ich oči sa stretli a už vedeli, že hranice medzi romantikou a erotikou sa úplne stratili. Ležali spolu na kožušinách pred krbom, ruky stále spletené, dychy sa miešali, a nechali sa unášať teplom ohňa, vôňou vína, šumom vetra za stenami a predovšetkým tým, čo našli jeden v druhom. Vonku padal nekonečný sneh, no v tejto chate sa zrodila búrka, ktorej sa už nikdy nechceli vzdať.