Denník hriešnice

Otváram dvere do bytu. Prázdneho. Neporiadok sa hromadí, už celý týždeň. Mám voči nemu apatiu. Ospravedlňujem sa sama pred sebou, že som uanvená a nestíham. Ako by sa aj dalo, keď chodím domov len zneužiť svoju postel. Istú dobu už len na spánok. A nakŕmiť domáce zvieratká.
Sedím na posteli, v ruke pohár. Skrinka s chlastom prázdna. Možno preto, že ju ani nemám. Alkohol sa nachádza rôzne. Poličky, mraznička, chladnička, šatník. Prehrávam si, kde čo mám. Šatník-pivo-vychľastané, polička-víno-vychľastané, chladnička-vodka-brrr-teraz nie. Ááá mraznička-stará myslivecká. Ulejem si. Brrr. Nie. Kriste, človek sa chce opiť a nemôže. Prečo som nedokúpila víno? No lebo keby ho dokúpim, tak aj tak ho už opäť nemám, takže táto úvaha je zbytočná. Objavujem medovinu. Čo už, keď neteče aspoň kvapká a je to sladké.
Takže popíjam si medovinku v nesprávnej teplote, nesprávne podávanú, ale nám alkoholikom je to jedno. Alebo čo vlastne som. Zapíjať smútok už pol roka asi nie je normálne. A teraz sa pridružil ďalší. Karma je sviňa hnusná a chce sa na mne vyšantiť. Znejú mi tóny piesne, dosť výsťižné... Hrá harmonikár, opitý kráľ tancuje sám... Kurnik, pohár s medovinou putuje prudko k zemi. Posledný zo sady padol tiež za obeť. Asi si zaobstarám plastové. Nie, nie. Však som nejaká dáma. Pohár musí byť vždy štýlový. Dosť bolo vína v hrnčeku ako za internátnych čias.
Začalo sa to takto...
Sucho v nížinách, tlak vo výšinách. Išla mi prasknúť hlava, nemyslela som na nič iné ako na sex. Potrebujem ho, tajne, premyslene. Našla som úžasný inzerát. Každému sa páčil, ale iba mňa môže napadnúť to aj zrealizovať. Služobka do Bratislavy prišla vhod. Reagovala som na ponuku, dohodli sme sa a horela mi som nedočkavosťou. Popísať, čo bolo v inzeráte by nebolo také výstižné, tak vám ho tu celý capnem.
Poviem ti hotel a číslo izby. Prídeš na izbu, vyzlečieš sa, osprchuješ sa, lahneš si nahá do postele a zaviazeš si šatkou oči.
Prídem ja, v predsieni sa vyzlečiem, osprchujem ... stále sa nevidíme. Ležíš nahá v posteli so zaviazanými očami ... ja si tiež zaviažem oči a prídem pomaly k tebe do postele ...
A začneme sa zoznamovať dotykmi, bozkami ... budeme cítiť jeden druhého, vnímať sa, dotýkať, ale neuvidíme sa, stále budeme mat zaviazané oči ...
Fantázia nám bude naplno pracovať ... dotýkame sa, bozkávame, pomilujeme sa ... a po milovani si dáme dole šatky z očí a zoznámime sa ... a dáme si dalšie kolo . Máš odvahu na takéto stretko ? Keď áno, napíš mi.
Toto bol začiatok príbehu, ako som oveľa neskôr zistila, aj koniec. Ale, ako sa poznám, keď si niečo zaumienim, idem za tým. Urobila by som to isté, aj keby som teraz dvakrát toľko alkoholu mala vypiť od smútku. Však som nejaká východniarka.
Inzerát bol, plán som si hneď spravila. Toto mi ide, všetko naplánovať do detailov. Základ je však mať dobrú kamarátku, ktorá vie, kde ste a čo robíte a v prípade potreby zavolá pánov, ktorý by nám mali pomáhať a chrániť nás. Však oni ma zachárnia keby niečo, jedine že by nie. Počas mojej kariéry nymfomanky som strela našťastie len úchylákov a nie šialencov a vrahov. V opačnom prípade by sa príbeh skončil inak. V správach by bolo, že našli znásilnenú mladú ženu, priviazanú o radiátor, hlava jej nedbalo leží pri nohách a jej hriešne oči sú previazané šatkou…