Stretnutie po dvadsiatich rokoch

Keď som vstúpil do malej kaviarne vedľa nákupného centra Nivy v Bratislave, ovanula ma známa vôňa čerstvej kávy a tlmený šum rozhovorov. Rozhliadol som sa a v tom som ju uvidel – pri okne, s knihou v ruke, sedela žena, ktorú som nevidel celé dve desaťročia. Hana.

Bruneta s dlhými vlasmi, vyššia než ja, elegantná, no zároveň prirodzená. Vstala, keď ma zazrela, a na jej tvári sa objavil úsmev, ktorý som si pamätal ešte zo strednej školy. Objali sme sa – pevne, dlho, akoby sme chceli vymazať tých dvadsať rokov, ktoré sa medzi nami natiahli.

Sadli sme si a hneď sme sa ponorili do rozhovoru. Smiali sme sa na starých príhodách, rozprávali o práci, o rodine, o deťoch. Bolo to, akoby sa čas zastavil.

Keď som dopil svoju kávu, opýtal som sa: „A kam teraz ideš?“

Na chvíľu zaváhala, potom sa usmiala a pohľadom skĺzla k oknu. „Vieš, radšej to nebudem hovoriť.“

„Ale no tak,“ naliehal som, „sme predsa starí známi. Čo také tajné môžeš mať?“

Zasmiala sa a potichu, takmer so šepotom, priznala: „Idem do erotického obchodu. Chcem si kúpiť vibrátor.“

Nečakal som to, no tá úprimnosť ma zasiahla. „Tak vieš čo? Poďme tam spolu,“ navrhol som s úsmevom.

A tak sme šli.

Vo vnútri obchodu panovalo tlmené svetlo, police plné najrôznejších hračiek. Najskôr sme obaja pôsobili trochu nesmelo, no ona vzala do ruky prvý kúsok – tenký, drobný. „Tento je asi na mňa slabý,“ povedala a pozrela na mňa spod dlhých rias. „Vieš, ja mám radšej, keď je to trochu väčšie. Keď to cítim poriadne.“

Zasmial som sa, vzal jej hračku z ruky a podal späť. „Máš pravdu. Ty si žena, ktorá potrebuje niečo viac.“

Prechádzali sme spolu regálmi, skúšala rôzne tvary, zapínala vibrácie v dlani a vždy sa spýtala: „Čo myslíš? Tento je moc? Alebo akurát?“ Pri každej otázke som sa k nej naklonil bližšie, až sa naše ramená občas dotkli.

„Vieš,“ povedala potichu, keď držala hrubší model, „mám rada, keď je to stredne hrubé, ale silné. Také, čo ma úplne zaplní.“

Cítil som, ako sa mi zrýchlil dych. Jej hlas bol hlbší, zmyselnejší, a v očiach jej blikali iskry, ktoré si možno ani neuvedomovala.

Nakoniec vzala do ruky tmavofialový vibrátor – stredne veľký, pevný, so silnou vibráciou. Keď ho zapla a usmiala sa nad tým, ako sa jemne chvel v jej ruke, rozhodla sa: „Tento bude môj.“

Pri pokladni stála tesne pri mne. Jej rameno sa opieralo o moje a ja som cítil teplo jej tela. Keď zaplatila a vzala tašku, naklonil som sa k nej a zašepkal jej do ucha:

„Dnes večer si budem predstavovať, ako si to s ním robíš… a ako by som ti pri tom mohol pomôcť.“

Jej tvár sa zachvela úsmevom, pery sa jemne pootvorili a oči na okamih zhasli hanblivosťou, aby v nich vzápätí zaiskrila túžba. Pevne ma objala a než sme sa pustili, vložila mi do ruky papierik s číslom.

„Ozvi sa mi,“ povedala ticho. „Možno ťa fakt pozvem… skontrolovať, či funguje tak, ako má.“