Boli to krásne časy…

Pamätám sa na ten večer ako dnes :) Mal som 23 rokov, v práci kolegyňu o pár rokov staršiu, ktorá mala čarovný úsmev a ešte čarovnejši výstrih ;) Nižšia, bacuľatá, s krásnym oblým zadkom, bujným dekoltom a peklom v očiach. Dajme jej meno povedzme Radka…

Klasický pracovný piatok, v kancelárii od rána dobrá nálada. Radka spomenula, že večer ide na oslavu kamarátky pár kilometrov za naše mesto a keďže nevie kedy sa vráti, tak manžel s deťmi idú na víkend k jeho rodičom na opačný koniec republiky. Ja som bol v tom čase po rozchode a utápal som svoj smútok po večeroch pri počítačových hrách alebo vo fitku. Na víkend plány žiadne, takže o 16tej som Radke zaželal peknú oslavu a šiel domov. Pri odchode z kancelárie však podotkla “uvidíme čo bude…” a mne to začalo vŕtať v hlave.

Niečo po 23tej mi pípla nečakaná sms… “Spíš? Potrebovala by som odvoz domov,” napísala Radka a moja odpoveď bola blesková: “Nespím, môžem Ťa zaviezť. Kde si?”.

Bola v bare v meste asi 20 kilometrov od nášho mesta. Dohodli sme sa, že okolo polnoci ju vyzdvihnem. Blesková sprcha, obľúbený parfum, biela letná košeľa, kľúče od auta… Cesta tam mi preletela veľmi rýchlo, ale pár minút som meškal. Napisal som Radke, že už som na parkovisku a mrzí ma, že meškám. Do päť minút vyšla a bola… Krásna. Žiarivý úsmev, rozpustené čierne vlasy a evidentne výborná nálada. Priateľské pusy na líca, vzájomný kompliment a už bola na sedadle spolujazdca. Pohli sme sa z parkoviska, adresu som poznal, cesta bola príjemná a rýchla. Dobrá nálada, ale všetko v absolútnej slušnosti.

Po polhodine jazdy som zaparkoval pred jej bytovkou. Milo poďakovala za odvoz a spýtala sa či mám ešte nejaký program. Odpovedal som pravdivo, že nie. “Poď hore na colu, pokecáme, ešte sa mi nechce spať,” povedala s tým najkrajším úsmevom. Neváhal som, ale stále mi vôbec nedochádzalo, že by sa niečo mohlo stať.

Pekný trojizbový byt na sídlisku, usadila ma v obývačke, rohová šedá sedačka bola veľmi pohodlná. “Idem po tú colu, chceš chladenú alebo nechladenú?” spýtala sa Radka. “Nechladenú, však vieš, ja a angíny sme kamoši. Ďakujem,” povedal som. Odišla, po chvíli sa vrátila aj s colou, no aj s rozopnutým gombíkom na blúzke. Nahla sa predomňa, položila plechovku coly na konferenčný stolík a ponúkla mi čarovný pohľad na jej prsia. Mohutné, plné, uväznené v čiernej podprsenke. Zastavil sa môj dych, môj život ostal v tej jednej sekunde. Nevedel som odtrhnúť pohľad. Sklonila sa, pozrela mi do očí a zrazu sa perami prisala na tie moje… Šok? Splnený sen? Sám neviem.

Isté je len to, že jej blúzka a podprsenka boli o niekoľko minút neskôr na podlahe a ja som si vychutnával tie najúžasnejšie prsia a bradavky na svete. Radka sedela na mne, slastne vzdychala a šepkala, že toto tu malo byť už dávno.

Som prirodzene hanblivý, trvá mi kým sa odviažem, resp. uvoľním. Tá noc bola pamätná. V ďalšej poviedke sa rozpíšem viac, chcete? ;) Len dodám, že z tejto noci vznikol niekoľkoročný milenecký vzťah, rozvod, láska aj nenávisť. Zrejme až do konca života. Uvidíme.