Zaklopanie na dvere prerušilo ticho medzi nami ako ostrý rez nožom.
Na pár sekúnd sa ani jeden z nás nepohol.
Stála predo mnou so zviazanými rukami, zrýchlene dýchala a v očiach mala neistotu zmiešanú s očakávaním. Jemne som jej dlaňou prešiel po krku, aby zostala pokojná.
„Ani sa nepohneš,“ povedal som ticho.
Poslušne prikývla.
Druhé zaklopanie bolo pomalšie. Trpezlivejšie.
Bez náhlenia som sa otočil a podišiel k dverám. Keď som ich otvoril, na chodbe stál sused z vedľajšieho bytu. Starší chlap, nervózne prešľapoval a v rukách držal moje nesprávne doručené listy.
„Prepáčte, ja len… poštár to zase hodil ku mne,“ zamrmlal.
Chvíľu som sa naňho len pokojne pozeral. Nie agresívne. Len tým pohľadom, pri ktorom ľudia automaticky začnú hovoriť tichšie a klopia pohľady.
Vzduch medzi nami bol zvláštne napätý.
Za mojím chrbtom bolo ticho bytu. Tlmené svetlo. A ona tam niekde stála zviazaná, poslušne čakajúca na ďalší pokyn.
„Ďakujem,“ povedal som pokojne a vzal si listy.
Sused ešte chvíľu zaváhal, akoby chcel niečo dodať, no potom len prikývol.
„Prajem pekný večer.“
„Aj vám.“
Keď som zatvoril dvere, na pár sekúnd som zostal stáť chrbtom k nim.
Potom som sa pomaly otočil.
A ona tam stále bola.
Presne tam, kde som ju nechal.
Ani sa nepohla.
To ticho bolo zrazu ešte hustejšie než predtým. Jej dych bol rýchly, nepokojný a v očiach mala niečo nové. Niečo medzi obdivom a túžbou.
Pristúpil som bližšie.
„Bola si poslušná.“
Jemne sklonila hlavu.
Prstami som jej chytil bradu a donútil ju pozrieť sa na mňa.
„Vieš, čo sa mi na tebe páči?“ povedal som potichu.
„Že čím viac kontrolu cítiš okolo seba… tým pokojnejšia si.“
Zachvela sa.
Pomaly som ju otočil chrbtom k sebe a dlaňami prešiel po jej bokoch. Celé telo mala napäté očakávaním. Vedel som, že celý ten moment pri dverách sledovala v úplnom tichu. Počúvala môj hlas. Ten pokoj. Tú istotu. To bezpečie..
A práve to ju ničilo najviac.
Nie sila.
Nie putá.
Ale pocit, že kontrola je prirodzená ešte aj v obyčajnej chvíli.
Naklonil som sa tesne k jej uchu.
„Teraz mi ukážeš, aká poslušná vieš byť, keď už nedokážeš myslieť na nič iné.“
Similar stories
-
Ovaj vikend želim da idemo u prirodu. Prijatelj mi ima kuću u Lici i rekao je da možemo slobodno provesti par dana tamo- Oh divno, baš se veselim.-Svojim veselim glasom je odgovorila Bojana dok mi je…
prije 7 mjeseci 3 877 4 -
Prošlo je već dobrih dva mjeseca kako smo se Bojana i ja redovito nalazili u njenom stanu koji je naslijedila. Cijela priča je dobila zanimljivu konturu. Oboje smo bili single ali iz nekog razloga…
prije 8 mjeseci 0 642 9 -
Imam prijatelja koji je već jako dugo, puno prije mene, započeo s BDSM. Prilikom naših razgovora sam upijao sve njegove priče, iskustva i mogao sam ga slušati satima. Čovjek kojem bezgranično…
prije 8 mjeseci 0 587 5