Neodolateľná krása

Vošla do miestnosti, akoby jej patrila. Rukou si prehrabla vlasy, ktoré mala dokonale upravené. Modré oči zvýraznila len špirálou a jemným nádychom lícenky. Nepotrebovala výrazný make-up. Vedela, že jej sila spočíva inde.

Sadla si k baru a elegantne preložila nohu cez nohu. Rázporok na šatách na okamih poodhalil stehno.

„Čo vám môžem ponúknuť?“ opýtal sa muž za barom.

„Prekvapte ma,“ odpovedala s úsmevom, na ktorý sa nezabúda.

Pred ňu položil martini. Chytila pohár za stopku, ochutnala a jazykom si zľahka prešla po perách.

„Príjemne ste ma prekvapili.“

Venovala mu pohľad, ktorý ho na okamih pripravil o sústredenie. Pohár v jeho ruke zostal neutretý. Nebolo to len jej výzorom. Bola v nej elegancia, pokoj a sebavedomie, ktoré sa nedalo naučiť.

Keď dopila, postavila sa, uhladila si šaty a poďakovala.

Prešla okolo neho.

Zastavil ju jemným dotykom na lakti. Zachytil vôňu jej parfumu.

„Chcel by som vás bližšie spoznať.“

Pozrela sa naňho s pobavením v očiach.

„Na koľko žien ste to už skúšali?“

Otázka ho zaskočila. Hľadal odpoveď, no slová neprichádzali.

Ona sa len usmiala.

„Aj ticho je odpoveď.“

Potom odišla.

Neobzrela sa.