Úplne oddaná - predohra

„Idem uvariť to rizoto?“ – „ No ja som myslel, že najprv pôjdeme do izby, potom si uvaríme večeru a potom vaňa“. Pozrela na mňa tými svojími tmavými očami tak prosebne a tak hladne, že som hneď prehodnotil svoj plán. Prechádzam preto do kuchyne – S čím Ti pomôžem? Dnes varí ona pre mňa. Prvý krát a som naozaj zvedavý. Rizoto mám veľmi rád, hlavne to hríbové. Odchádzam do izby pre potrebnú súčasť varenia – zástere. Snáď si predsa nezamažeme naše oblečenie. Podávam jej zásteru a jej otázka je – Čo si môžem nechať na sebe? . Naozaj som sa chvíľu obával, že si to len prehodí cez seba. Už keď mi posielala foto cez insta kde bola žena pri linke len v zástere, som ju chcel tak vidieť. Pomaly ju vyzliekam do spodného prádla. A dávam jej zásteru. Má na sebe krásne čierne nohavičky – tangá, ktoré jej zvýrazňujú zadoček a zladenú podprsenku, ktorá zvýrazňuje jej nádherné prsia. Prichádza k linke a dovolí mi kochať sa tým pohľadom. Odzadu je vidieť len šňúrky ktoré jej držia zásteru, nahý chrbátik, cez ktorý ide lem podprsenky a potom ten zadok. V ktorom je ukrytý kúsok čiernej látky. – A ja si čo môžem nechať? Pozrie na mňa s jej povestným ohňom v očiach – No ja by som rada holý zadoček. Jej úsmevu a prianiu sa nedá odolať. Idem preto do naha. Teda ponožky si nechávame obaja, pretože predsa je už december. Ona akurát urobí len malú úpravu a mierne si ich zroluje. Bože ona ešte aj v kuchyni musí byť zladená  . Prichádzam ku nej odzadu. Je to taký zvláštny pocit, keď ste nahý a predsa oblečený. Keď mám úplnú voľnosť dole. Objímam ju odzadu. Cítim je hebký chrbát a teplo ktoré z nej vyžaruje. Prejdem jej rukami k rozkroku, ale nedotknem sa ho. Ani nemusím, aj tak už stráca slová. „Podáš mi prosím maslo je... „ nevie si spomenúť kde. Je naozaj rozkošná. Naozaj ma baví .A baví ma ešte viac ju privádzať do takéhoto stavu. Nechcem ju však ešte trápiť. Na trápenie ešte len príde neskoršie. Preto jej podávam maslo s chladničky. A pripojím sa do prípravy. Teda ostáva mi len nakrájať syr nakoľko nie je v kuchyni strúhadlo. Presnejšie v kuchyni nie je skoro žiadne vybavenie. Ešte že je taká pripravená do života. Jedlo mieša lyžicou (áno, ani len vareška tam nebola) a táto lyžica následne slúži aj ako naberačka. –plytké, alebo hlboké taniere? – neviem, môžu byť aj aj. Vyberám preto hlboké. Rizoto vonia nádherne. Hoci tvrdí, že sa to varí samé, nie je to tak. Možno je to len môj pocit, no dnes si to varenie užívala. Šlo jej to od ruky a mne to prišlo také čudné, byť v kuchyni a nič nerobiť. Nie som na to zvyknutý. No pri nej mi to neprekážalo, vôbec som nemal potrebu do toho vstupovať a radiť jej. Vonia a vyzerá to krásne aj na tanieri. Vidím na nej ako sa nevie dočkať kedy ochutnám a zhodnotím ho. Vie že som náročný stravník a mám rád dobré jedlo. Ochutnám, je naozaj výborné. Presne také aké mám rád, krémové, masla tak akurát a chuť hríbov naozaj výrazná. A ešte k tomu ten parmezán. Naozaj výborné. Úprimne ho pochválim a vidím na nej ako je spokojná. Ale aj tak sa ešte pre istotu opýta, či mi naozaj chutí. –" Áno naozaj mi chutí. Môžem si ešte nabrať?" Neviem či je to dobrý nápad, nakoľko nás čaká ešte ďalší program, no neviem mu odolať. Naberám aj jej. Je ako ja, má rada dobré jedlo a pre mňa je vždy veľký pôžitok pozerať sa na ňu ako jej chutí. Nikoho iného nepoznám, kto dokáže počas jedenia vyjadriť ako veľmi jej chutí. Je úplne bežné, že pri každom súste si nahlas povie „mňam“. Aj preto rád pre ňu varím aj ja. Trochu sme si posedeli, popili dobré víno, pofajčili. Odchádzam do izby pripraviť ďalší program. Vidím na nej, že už sa nevie dočkať čo to bude. Má síce určitú predstavu nakoľko si sama doniesla bičík ktorý som už nestihol ísť zobrať, no o zvyšku nevedela...