Sutra

Videla som nášho suseda ako zalieva trávnik a hadicu si prihlúplo držal medzi nohami. Keď som mu zamávala na znak pozdravu, dvihol hlavu a čumel na mňa dovtedy, kým sa mu hadica nepretočila a neostriekala ho celého spredu.

Tváril sa akoby sa nič nestalo a ponúkol sa mi: „Ak by ste potrebovali postrek pre mravce a inú háveď, dajte mi kľudne vedieť, slečna Cortigiana. Mám toho dosť na to, aby som ich zničil všetky.“ - zasmial sa akoby povedal vtip storočia.

„Skúšky z prírodopisu zahŕňajú aj tému mravce.“- zareagovala som pohotovo, no sused sa na mňa pozrel akoby som hovorila v cudzom jazyku. „Samičky žijú možno aj pár rokov a ich kráľovná možno aj viac,“ - pokračovala som - „ale samčekovia do pár hodín, či do niekoľkých dní umierajú. Ich existencia má iba jeden účel, spáriť sa so samičkou a potom zdochnúť.“

Moja predstavivosť si nedala pokoj ani teraz v hlave mi prebehol scenár so zajačikmi našej školy a uvažovala som, koľkí z nich by ochotne súhlasili, keby som im uprostred noci vkročila nahá do spálne a žiadala od nich, aby so mnou súložili aj za cenu toho, že do štyridsiatich ôsmich hodín potom zomrú. Ktovie, možno by sa ich pár našlo.

Sused sa zamračil, stiahol prúd vody, ktorá už len dopadala na zem po kvapkách a vyzeralo to ako atrapa penisu. „To sú strašné pravidlá,“- prehlásil.