Zmiznutie

Táto stránka ma už asi naozaj ničím neprekvapí. Alebo si to aspoň myslím vždy, kým sa nestane zas niečo nové, čo ma prinúti len sa pousmiať a povedať si: „Tak toto už je fakt vrchol.“ 😄 Úplne bežná situácia – začneš si s niekým písať. Najprv opatrne, potom viac, konverzácia sa rozbehne, možno si sadnete, možno nie, ale ide to. A potom zrazu… ticho. Žiadna správa, žiadne vysvetlenie, nič. Klikneš na profil a – neexistuje. Zmizol. Vyparil sa. Ako keby tu ten človek nikdy ani nebol. Alebo iný scenár – máš tu niekoho medzi kamarátmi. Sem-tam si napíšete, možno sa aj stretnete, možno sa pohádate, možno si len prestanete rozumieť. A zrazu zistíš, že profil je fuč. Zmazaný. Bez slova, bez bodky na konci vety. A ty len ostaneš pozerať na prázdne miesto a premýšľaš, čo sa vlastne stalo. Začínam mať pocit, že mazanie profilov je tu normálne hobby. Alebo ešte lepšie – národný šport tejto stránky. 😅 Namiesto toho, aby ľudia riešili veci normálne, radšej zmiznú. Bez vysvetlenia, bez uzavretia. Proste „ctrl + alt + delete“ na celý svoj online život. Pritom si hovorím – načo? Veď existuje milión jednoduchších spôsobov. Niekto ti nesedí? Neodpíš. Nemáš záujem? Napíš to slušne. Nechceš kontakt? Ignoruj. Je to oveľa jednoduchšie, menej dramatické a hlavne férovejšie. Lebo priznajme si, to zmiznutie bez slova je vlastne taký moderný spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti. Nemusíš nič vysvetľovať, nemusíš nič riešiť, nemusíš čeliť reakcii druhej strany. Jednoducho sa „odhlásiš zo života“ toho druhého človeka a ideš ďalej. A áno, chápem, niekedy na to môžu byť dôvody. Niekto tu má nepríjemné skúsenosti, niekto nechce byť dohľadateľný, niekto si chráni súkromie. To všetko beriem. Aj ja si občas zmením meno – hlavne kvôli niektorým… povedzme „vytrvalým“ pánom, ktorí si myslia, že keď napíšu desaťkrát, tak sa zázrakom niečo zmení. 😄 Ale aj tak – profil ostáva, identita ostáva, len sa trochu upraví „obal“. Ale úplné zmiznutie? To je iná liga. To je ako keby si uprostred rozhovoru vstal od stola a bez slova odišiel. V reálnom živote by to pôsobilo minimálne zvláštne. Tu sa to berie ako norma. A možno je to práve tým, že je to online. Že tu necítime tú priamu spätnú väzbu, emóciu, pohľad do očí. Všetko je jednoduchšie, rýchlejšie, anonymnejšie. Stačí pár kliknutí a človek „neexistuje“. Lenže na druhej strane – na druhej strane sedí reálny človek. Niekto, kto si s tebou písal, venoval ti čas, možno aj energiu. A zrazu nič. Bez vysvetlenia. Bez ukončenia. Nejde o to, že by sme si tu všetci mali niečo dlžiť. Nejde o to, že každý musí každému niečo vysvetľovať. Ale trochu základnej slušnosti by nezaškodilo. Jedna veta. Jedno „nemám záujem“, „necítim to“, „nejdeme si do nôt“. To úplne stačí. Možno som staromódna, ale mám rada, keď veci majú začiatok aj koniec. Keď sa komunikácia nestráca niekde vo vzduchoprázdne. Keď človek vie, na čom je. A práve preto ma to zaujíma – ako to vnímate vy? Stáva sa vám to tiež? Že si s niekým píšete a zrazu zmizne? Alebo že niekto, koho ste mali medzi kontaktmi, jednoducho vymaže profil a je po všetkom? Beriete to ako normálnu súčasť tejto stránky? Alebo vám to tiež príde zvláštne? Možno je to len nová doba a ja si na to ešte len zvykám. Ale stále si myslím, že aj v online svete by mali platiť aspoň základné pravidlá slušnosti. Lebo za každým profilom je človek. Nie len fotka, nie len meno, nie len pár správ. Človek, ktorý si zaslúži aspoň malý náznak rešpektu. Tak ako to máte vy?