Laura

Vídavala ho stále na hodinách biológie. Po každé, keď sa k nej sklonil,

aby jej skontroloval správnosť zapísaných údajov, spomenula si na svoj

trest. Na to, ako bola v jeho moci, ako sa s ňou hral. Nemohla ten

zážitok dostať z hlavy. Bola prekvapená sama zo seba. Zmietala sa v

pocitoch, vedela, že ju to vzrušuje. Prišla na to, že v nej prebudil

niečo, čo o sebe ani len netušila. Snažila sa upútať jeho pozornosť.

Upínala na neho svoj pohľad, keď sa nik nedíval, no on si ju nevšímal.

Bola iba obyčajnou študentkou, jednou z mnohých. Rozhodla sa...

Profesor sedel vo svojom obľúbenom kresle, ostatne ako vždy poobede, a

čítal si noviny. Z tejto dokonalej siesty ho čosi vyrušilo. Jemné

klopanie na dvere, skoro ho ani nepočul. Otvoril ich a na jeho

prekvapenie za nimi stála Laura. Profesor sa iba pousmial, čakal na túto

chvíľu. Laura bez slova vstúpila dnu. Na sebe mala len priliehavý

svetrík na gombíčky a krátku sukňu. Profesor si ju poriadne obzrel. Spod

minisukne sa na neho usmievali krásne biele, štíhle nohy. Mala ich

naozaj pôvabné. Ucítil jej vôňu, presne tú, ktorej sa nevedel nabažiť.

„Laura,

aké prekvapenie. Sadni si!“ – odviedol ju do obývačky. Laura sa

pohodlne usadila na pohovku a profesor si sadol do kresla. Neponúkol jej

nič, ani len pohár vody. Napadlo mu, prečo sem prišla a musel jej dať

predsa najavo, že si nič nezaslúži. Mlčiac sa jej díval rovno do očí a

Lauru to mierne vykoľajilo.

„Pán profesor, ja...ja...neviem ani ako

Vám to mám povedať“ – prehodila nesmelo. Profesor nič nepovedal, nemal

dôvod uľahčovať jej situáciu. Pozoroval ju v tejto potupnej chvíli ako

žralok striehnuci na svoju obeť. Laura sa zhlboka nadýchla, no nemohla

pokračovať ďalej, jeho pohľad jej nedovolil robiť nič. Sadol si k nej.

Cítila sa pri ňom podobne ako vtedy.

„Áno Laura, chcela si niečo povedať, počúvam ťa!“

Mladé dievča sa konečne poriadne nadýchlo a odhodlala sa urobiť ten krok.

„

Pane, ja...ja si zaslúžim trest...“ – riekla opäť nesmelo. Profesor sa

jej zahľadel priamo do očí, čítal v nej ako v otvorenej knihe. Bola pre

neho ničím. Bola iba obyčajná študentka, ničím výnimočná.

„ Môj

trestanec neposlúchal? Chceš povedať, že sa tvoj pán bude hnevať?“ –

opýtal sa jej a chytil ju za vlasy. Potískal si tie jej hebké vlasy a

naraz nimi trhol smerom dozadu, na čo sa Laura strhla a zaúpela od

bolesti.

„Niečo som sa ťa pýtal!“ – a zatiahol ju opäť za vrkoč.

Laura stuhla a čakala kým ju profesor vymaní zo zovretia. Ťahal ju čoraz

silnejšie, už sa zdalo, že jej zopár vlasov aj vytrhol.

„Pane,

prepáčte. Ja...ja som na Vás myslela, pane.“ Profesor jej uvoľnil hlavu.

Sedela vedľa neho mladá žena, s veľmi pekným telom, ktoré by sa jemu

oddávalo kedykoľvek by si povedal. To vedomie ho nemohlo nechať

chladným. Chcel ju naučiť, čo je to byť trestancom, keď si to to mláďa

želá. Je ešte mladá a dá sa dobre vycvičiť. Ak si to šteňa želá byť

otrokom, bude jej to ukázané a všetko to, čo k tomu patrí...

„ Postav sa!“ – prikázal jej a ona poslúchla. Postavila sa doprostred miestnosti a čakala na ďalšie rozkazy svojho pána.

„Ako

prvé ťa, Laura, naučím základne pravidlá. Každý otrok musí nejaké mať a

taká mala čubka ako ty nebude výnimkou.“ Laura sa trochu zarazila pri

tej nadávke. Nečakala sprvu takú hrubosť. Profesor to vycítil a podsadil

sa o niečo pohodlnejšie:

„Tak ty moja malá, daj si dole nohavičky a

podaj mi ich!“ Chvíľu tam len tak stála a začala sa chvieť. Naozaj

nečakala, že tento pán v strednom veku na to pôjde tak zhurta. Mala už

síce za sebou nejaké sexuálne skúsenosti, no bola ešte panna a trochu sa

hanbila. Profesor sa jej pozrel rovno do tých jej vyplašených očí a

hrubým hlasom prehovoril:

„Tak, ty čubka, bude to? Nemienim na to

čakať do nekonečna. Buď to urobíš sama, alebo ťa potrestám a to bude

oveľa horšie ako toto, čo som ti nakázal.“ – oznámil jej a Laura sa pri

slove trest mierne zatriasla a jej telom preletela vlna prekvapenia

zmiešaná s pocitom bezmocnosti. Pomaly si zašla rukami pod sukňu a

odokryla tak svoje biele stehná. Nahmatala svoje nohavičky a stiahla ich

dole. Jej biele spodné prádlo sa kĺzalo po jej krehkých nôžkach až

dole, kde pristali medzi členkami. Pri pohľade do profesorových očí sa

jej podlomili kolená, no vedela, že musí pokračovať. Zohla sa a zdvihla

svoje nohavičky zo zeme. Držiac ich v ruke, pomaly podišla k profesorovi

spokojne sediacom na gauči a podala mu ich.

„Môžeš sa postaviť späť

na svoje miesto“ - povedal jej profesor. Laura zaujala svoj postoj

uprostred obývačky a ďalej čakala. Profesor si privoňal k jej bielim

nevinným nohavičkám a zhlboka sa nadýchol, jeho telom prebehla vlna

slasti, už dlho nemal pri tvári nič krajšie. Zbadal mokrú neveľkú škvrnu

na tom kuse bielej látky, ktorú zvieral v rukách. Vedel, že sa jeho

subinka vzrušila už dávno.

„Prvé pravidlo pre môjho otroka: Keď mi

budeš slúžiť nebudeš môcť mať nohavičky! Akékoľvek porušenie sa trestá!“

Laura sa opäť zachvela.

„A vyzleč si ten svetrík, nebudeš ho

potrebovať“ – prikázal jej akoby mimochodom. Laura si pomaly s neistotu

rozopla všetky gombíčky na svojom svetríku a vyzliekla si ho. Pred

profesorovými očami sa objavili dva nádherné pahorky, ktoré tuho

obopínala biela podprsenka.

„Daj si ruky za hlavu a podrž si ich

tam! Spoj prsty na temene!“ – povedal jej a čakal. Laura to samozrejme

urobila, i keď sa už cítila trochu ponížená. Nerátala s tým, že by mohol

byť na ňu taký hrubý. Profesor sa chvíľu kochal tým prekrásnym

výhľadom. Stála pred ním jeho študentka a bola absolútne v jeho moci.

Vypínali sa pred ním jej prsia zahalené len bielou látkou. Jej krátka

suknička sa jej vlnila na stenách, mala nohy mierne rozkročené.

Pripomínala mu väzňa stojaceho v cele čakajúc na prehliadku. A to presne

spraví, napadlo ho. Postavil sa a podišiel k nej. Obišiel ju a

pozoroval pri tom jej chvejúce sa boky a ladný chrbát. Zostal stáť pred

ňou.

„Rozkroč tie nohy viac!“ – prikázal jej opäť tým svojím hrubým

hlasom. Urobila tak. Zavrela oči aby vstrebala ten pocit, ktorý jej

bránil normálne dýchať. Cítila sa ako hračka. Jej dych bol hlboký ale

vzdychy krátke.

„Si celkom kočka.“ – poznamenal a pokračoval:

„Takto budeš stáť vždy, kým ti nepoviem, čo iné máš spraviť. Rozumela si?“

„Áno.“

– odpovedala mu potichu. Zrazu profesorova ruka vyletela a zahrabala sa

jej do vlasov. Potiahol ju tak, že sa musela zakloniť aby tú bolesť

mohla pretrpieť.

„Ako si to povedala? Nezabúdaj, že som teraz tvoj pán a musíš mi vzdávať úctu!“ – povedal nepúšťajúc jej hrivu zo zovretia.

„Áno, pane.“ – opravila sa v tom ju profesor pustil.

„Teraz

musíš podstúpiť vstupnú prehliadku, aby si mi mohla slúžiť.“ – oznámil

jej. Lauriným telom preletel ten známi pocit blížiaceho sa potupenia.

Zdvihol jej sukňu k pásu a podržal ju tam. Druhou rukou jej siahol medzi

jej stehná. Pomaly sa pohyboval prstom smerom od pupku až k jej

mušličke. Laura sa začala triasť. Jej telo pripomínalo kŕč. S istotou sa

dostal až ku klitorisu. Prstom sa prehrabal medzi jej pysky a zatlačil.

Laura sa mykla a zatackala, nečakala tento pohyb. Zatlačil jej na to

miesto, ešte raz, no tento krát o niečo silnejšie. Do očí jej vyhŕkli

slzy. Profesor sa nezastavil a pokračoval prstom ďalej. Pomaly jej

vsunul prst do jej jaskynky, nie hlboko. Krúžil v nej a tváril sa ako by

ju skutočne prehliadal:

„ No Laura, máš ju naozaj vlhkú a jemnú. Som

rád. Moja čubinka urobila svojmu pánovi radosť“ – poznamenal a

pokračoval v prehliadke. Jej prst sa posúval smerom k jej riťke. Rukou,

ktorá držala sukňu jej roztvoril polky zadočku. Laura sa napla. Jej telo

akoby celé narástlo, každý jej sval bol napnutý na prasknutie. Chcela

sa nejako ubrániť. Nevedela, čo má robiť, tak len zovrela inštinktívne

konečník, aby sa dnu nedostalo nič.

„Okamžite sa prestaň vzpierať! A

uvoľni ten tvoj čubkovský zadok, lebo dostaneš trest!“ – povedal hlasno

a naštvane. Lauru zamrazilo. Nemala na výber, musela povoliť. V tom

momente, ako to spravila sa do jej riťky zaboril profesorov prst. Najprv

len kúsok, no profesor postupne pritláčal, až ho mala vo svojom zadočku

úplne celý. Bolelo ju to. Chvela sa a vzpierala, no to jej nijako

nepomohlo. Profesor začal v jej útrobách otáčať prstom a ju to

privádzalo k mukám. Do očí jej vyhŕkli slzy, no on neprestával, otáčal

stále viac a viac, vedel, že ju tým týra. Nakoniec ho vybral a zhrnul

jej sukňu naspäť dole.

„Dobre, Laura. Myslím, že si zaslúžiš, aby si

mi mohla robiť otroka. Ako som povedal, pravidlá ti poviem postupne.

Zatiaľ tu ticho stoj a ani sa nepohni! Nezabúdaj, že ťa môžem kedykoľvek

potrestať ak ma neuposlúchneš. A teraz ťa tu nechám samú. Mám ešte

nejakú prácu a nebudem sa s tebou predsa trápiť celý deň, za to mi

nestojíš.“ – povedal arogantne a odišiel. Nechal ju tam samú, stáť

rozkročmo v izbe s príšernou bolesťou v zadku.

Nevedela ani koľko

bola v tej izbe sama. Zdalo sa jej to ako celá večnosť. Nohy ju už

príšerne boleli a hlava sa motala. Zopár krát to skoro nevydržala a

kolená sa jej podlomili, no musela to vydržať, nechcela svojho pána

sklamať. Profesor vošiel do izby a ani si ju nevšimol. Pohodlne sa

uvelebil na gauč a zapozeral sa do novín, ktoré mal rozčítané. Laura na

neho ukradomky pozerala. Bála sa, že už nevydrží ďalej stáť na mieste a

spadne rovno pred jeho očami. A naozaj to nevydržala. Jej krehké

kolienka sa jej podlomili a ona s ťažkým žuchnutím dopadla na zem.

Ostala v polo kľačme a rukami sa zachytávala zeme. Profesor sa na ňu

pozrel, ako sa jej mladé ženské telo trápi a prežíva bolesť.

„Poď

sem ku mne Laura.“ – prikázal jej podozrivo pokojným hlasom. Laura sa

horko ťažko zdvihla zo zeme a ťažkým krokom plným bolesti prišla až k

nemu. Profesor sa postavil:

„Prehni sa cez neho!“ – a ukázal na

konferenčný stolík pri jeho kresle. Laura sa pomaly zohla, no nemohla to

spraviť. Bála sa toho, čo bude nasledovať. Vedela, že nesplnila jeho

úlohu. Zastavila sa s prosíkom v pohľade.

„Mám to urobiť za teba?“ – opýtal sa jej prísne.

„

Nie, pane“ – odpovedala okamžite a už si aj líhala na stolík. Bola oň

opretá bruchom a prsiami, zatiaľ čo jej zadoček sa vypínal smerom hore.

„Si poslušná fenka“ – pochválil ju a pokračoval:

„Teraz

sa chyť stola na každej strane!“ Laura s neistotu načiahla svoje ruky

až ku krajom stola a chytila sa ho. Cítila ako jej vyhŕňa sukňu. Pred

profesorom sa zjavila krásna broskynka. Mladá a voňavá. Pohladil ju po

zadočku, akoby ju chcel ukľudniť. Ucítila ako sa jej dotýka niečo

chladné. Jazdí jej to po polkách sem a tam. Otočila sa a uvidela, že

profesor drží vo svojej ruke kovové ukazovátko, ktoré tak rád používal.

Dostala strach. Inštinktívne sa silnejšie uchytila stola a zavrela oči.

Ucítila náraz a zvýskla od bolesti. Štipľavý náraz sa vzápätí opakoval,

no dorazil na iné miesto o niečo bližšie k jej stehnám. Zalapala po

dychu a opäť zhíkla.

„To ťa naučí ako máš plniť moje príkazy, ty moja

malá čubinka!“ – a udrel znova, tento krát ešte silnejšie. Jej bledý

zadoček sa začal farbiť do prenikavo ružovej, miestami červenel a

fialovel. Ostávali na ňom dokonalé stopy po jeho mohutnom ukazovátku. V

očiach mala opäť záplavu sĺz. Profesor neprestával ani napriek tomu.

Pokračoval vo svojej práci a jeho rany ďalej silneli. Laura sa už

triasla od bolesti, bola na pokraji omdletia. Celým telom jej mykalo.

Zatínala zuby čakajúc na ranu.

„To by ti malo na začiatok stačiť!“ –

povedal a sadol si naspäť na pohovku. Ležala tam netušiac, čo má robiť.

Celý zadok ju bolel, mala ho ako v ohni. Pomaly sa postavila. Chvíľu

pozorovala profesorov spokojný výraz. Postavila sa na svoje miesto

doprostred obývačky, ruky si uložila za hlavou, ako jej bolo prikázané a

čakala. Profesor musel tajiť svoje vzrušenie. Jeho kôpka v nohaviciach

bola neprehliadnuteľná. Zahľadel sa na svoju otrokyňu a prikázal:

„

Daj si pravú ruku dole a strč si ju do dierky, tak ako to robíš, keď si

večer v posteli a myslíš na svojho pána. Môžeš sa pri tom hladiť, chcem

ťa pozorovať!“ – nakázal jej a pri tom z nej nespustil oči. Laura

nasledovala jeho pokyny. Siahla si pravou rukou medzi nohy a začala si

masírovať svoju jaskynku. Ucítila aká je vlhká. Jej vzrušenie sa

rozlievalo po celej jej dlani a zaplavoval ju pocit blaha. Druhou rukou

si pridržiavala sukňu hore aby sa mal profesor dokonalý výhľad. Jej

telom začala prúdiť vlna vzrušenia. Hladila sa stále rýchlejšie a popri

tom si do seba zasúvala prsty. V tvári mierne očervenela a začala

hlasnejšie dýchať. Už bola na pokraji prežitia dokonalej slasti, keď ju

profesor zastavil:

„Stop Laura. Pekne si mi predviedla, čo dokážeš, ale to mi zatiaľ stačí. Si tu pre moje potešenie, je to pravda?“

„Áno, pane.“ – odpovedala mu ešte mierne zadýchane.

„Si vlhká vzrušením Laura?“

„Áno, pane, som veľmi vlhká.“

„Páči sa ti u svojho pána?“

„Áno, pane.“

„Dobre,

Laura. Obleč sa a choď domov. Pre dnešok tvoj výcvik skončil.“ –

oznámil jej. Laura sa pomaly začala obliekať a keď už bola hotová

otočila sa k profesorovi:

„Pane, môžem mať otázku?“

„Áno, Laura.“

„Prosím, pane, dovoľte mi prísť Vám poslúžiť aj zajtra.“ Profesor sa len pousmial:

„Laura,

ja ti nemusím nič dovoľovať. Odteraz je tvojou povinnosťou chodiť sem

každý deň. A ešte niečo. To čo si mi tu teraz predvádzala máš odteraz

zakázané robiť, rozumela si?“

Laura sa zachvela. Telom jej preletela opäť tá známa vlna bezmoci, tak slastná a opojná.

„Áno, pane, rozumela som.“

„A teraz už choď!“