Sobota

Milujem knihy. Hoci väčšina mojich kamarátok číta len povrchné časopisy, ja milujem šuchot a vôňu skutočných kníh. Pocit zahĺbenia a vnárania sa do deja. Do príbehov, ktoré sa odohrávajú na stránkach a zrazu mi vstupujú do mysle. Často sa nechám zhypnotizovať
dejom, až mi na rukách naskočí husia koža. Príbeh je pán, ktorý si ma zotročí.
Preto milujem sobotné rána. Iba ja, kniha a dobrý príbeh. Bolo to minulý
týždeň, keď sa ku mne začal prihovárať najväčší zvrhlík všetkých čias a soboty už nikdy neboli ako pred tým. Prevracala som zápisky filozofie francúzskeho majstra erotiky. Vždy som si myslela, že predohra je to jediné, čo uspokojí ženskú dušu, doleje do nej toľko vášne, aby sa pripravila na orgazmus.
Lenže v to ráno sa všetko zmenilo. Pocítila som vlhkosť v lone z oddretých zápästí od pevných šnúr. Zdalo sa mi, že počujem dopadanie bičíka na holý zadok a pri každej vete som sa zachvela. Odložila som knihu. Cítila som, ako by bol niekto so mnou v miestnosti. No bola som sama. Iba moje zbožné prianie hovorilo o mužovi, ktorý prichádza ku mne do spálne a napája ma svojim sadizmom. Cítila som sa dokonale zvodne. Vstala som a opantaná myšlienkami francúzskeho markíza, chcela ísť von. Otvorila som dvere s túžbou kúpiť si raňajky a zahnať tak racionálnou stravou moje neracionálne chute. Túžila som nasýtiť svoje telo, vyšla som von a rovno oproti mne stál sused Andrej. S taškou pripravenou na nákup. Iba sme na seba pozreli. Možno rozpoznal ten plameň, ktorý vo mne horel. Možno si práve dočítal Markíza de Sade a bol o dve kapitoly predo mnou, ale okamžite pristúpil ku mne a na pery mi dal bozk. Svet prestal existovať. Bola som len ja a sused, ktorý mi dlhé roky brnkal na citlivú strunku, stál teraz vedľa mňa a hltavo ma bozkával. Jeho fyzická prevaha ma zatláčala naspäť
do bytu, ani som nevedela, ako sa opäť zatvorili za nami dvere a sedela som na mojej posteli. Andrej si rozopínal nohavice. Zvuk krátkeho zipsu na rázporku som nepočula už týždne. To si nikto jednoducho nezmýli rozopínajúce sa nohavice. Klesli na zem, pracka opasku buchla o plávajúcu podlahu. Sama som stiahla Andrejovi biele boxerky, pod ktorými sa ako fantóm týčil jeho vztýčený penis. Konečne som ho videla z blízka. Tvrdý a veľký, vzala som ho nežne do ruky a okamžite aj medzi pery. Kĺzala som po jeho žaludi so stále väčšou intenzitou. Po chvíli ma Andrej doslova odstrčil. Siahol do tašky, s ktorou chcel ísť do obchodu a vytiahol z nej dlhý
kožený bičík. Na koncoch rozstrapkaný. Roztriasla som sa. Bezmocnosťou, že som za zavretými dvermi s mužom, ktorý má predo mnou obnažený penis v ruke zviera bičík. Na druhej strane bolo vzrušenie. Už som opäť počula zvuk kože dopadajúcej na nahý zadok, omnoho skôr, ako sa Andrej rozohnal a tenké
pásiky bičíka dopadli a moje pozadie. Bola by to bolesť, ale pri pohľade na pevnú erekciu a vzrušenie, ktoré sa každý dopad bičíka na moje tele u Andreja rapídne zvyšovalo, som zabudla na akýkoľvek náznak bolesti a každý dopad nástroja sa premieňal na mučivú inváziu erotických pocitov.
S každým červeným šrámom sa moje telo aj myseľ rozpaľovali viac a viac. Chcela som byť nehybnou hračkou v Andrejových rukách, byť
nehybnou služobníčkou rozkoší. Tou, čo sa stane otrokom vášne, ako to popisoval učiteľ Sade. Spútanou nielen erotickou podmanivosťou, ale aj pevným povrazom.
Akoby mi Andrej čítal myšlienky. Zo svojej tajomnej tašky vytiahol pevné
horolezecké lano, ktorým mi ovinul zápästia. Pritiahol a ja som zastonala.
Pritiahol ešte pevnejšie, bola som ako otrok jeho túžby. Zvalil ma na posteľ
a hlboko do mňa vnikol. Moje telo bolo pripravené. Chcelo, aby ma napĺňal neskutočnou rozkošou. Na niečo také malicherné ako predohra som ani nemyslela.
Naše telá tancovali podľa valčíka, ktorý dirigoval sám Sade. Andrej ma držal za vlasy. Ťahanie nebolo nepríjemným, práve naopak, len zväčšovalo podiel rozkoše,
ktorou ma plnil. Jednou rukou mi jemne šľahal bičíkom po chrbte a ja som v sebe nemohla udržať hlboké stony. Nemohla som sa ani pohnúť mimo rytmu,
moje ruky za chrbtom zväzovalo pevné lano. Andrej neprestával. Jeho penis sa vnáral v prudkom rytme do mojej rozpálenej jaskynky. Nikdy by som si nebola myslela, že orgazmus a bolesť majú k sebe tak blízko, ale keď
jemný pásik bičíka dopadol zhodne na môj chrbát, pričom Andrejov penis zasiahol
G bod, silné vyvrcholenie sa začalo predierať navonok. Mykalo mnou, triasla som rukami za sebou a hlavu zabárala do vankúša. Stále spútaná, no zovretie začalo pozvoľna povoľovať. Zrazu všetko ustalo. V izbe bolo ticho, nápadné
a hrozivé ticho ako po šialenom orgazme. V ušiach mi stále hučalo a ja som cítila, ako sa vysilená a spokojná ponáram ešte viac do hlbín ticha, zaspávam a moje telo sa necháva rozmaznávať erotickým pocitom, z ktorého sa raduje každá bunka. Zobudila som sa náhle. Akoby niekto praskol bičom. Posteľ bola rozhádzaná a ja som si našla pod posteľou knihu zápiskov Markíza de Sade. Na vankúši bol mokrý fľak, ktorý mohol byť
mojimi slinami. Nad iným som nechcela premýšľať, hoci ma na rukách a chrbte zvláštne pálila pokožka. Byt bol tichý a prázdny. Sobota sa prebúdzala a mne bolo treba ísť do obchodu.
Obliekla som sa, vyrazila a v mysli mi stále zaznievala Sadeho symfónia. Vzala som knihu a ani neviem prečo, cestou do obchodu som ju vhodila do schránky Andreja Krivána. Pri spiatočnej ceste, ovešaná nákupom som sa tešila už len na dobrú kávu, keď som si všimla, že mám niečo v schránke. Bola to kniha Sadeho zápiskov. Asi ju nechce, pomyslela som si. Pri raňajkách som otvorila listy a hneď som spoznala rozdiel. Nebola moja. Na pár stranách nenápadne poznačená spomienkami rozkoší...