nevhodne zamilovaná

So vzlykmi hovorí: - on mi jasne vymedzil hranice, dá mi dve hodiny za týždeň. Ja ho tak potrebujem, tak veľmi chcem objatie, milovanie. Rok sa stretávame. On ale mal len povrchné vzťahy, s krásnymi mladými, nikdy neprežíval takú hĺbku, to sa teraz predsa môže zmeniť... Smrká, fňuká a ja surovo hovorím: To si mu snáď nepovedala?

• Povedala, chcem, aby vedel, že ho potrebujem.

Milá moja, asi sa budeš musieť poradiť so skúsenou ženou. Muž neznáša slzy. Zo všetkého ho najviac odstraší úprimnosť. Tvár sa ľahostajne.

Fňuk, smrk,- ale ja to tak nechcem, ja to chcem úprimne, ja neviem hrať, ja ho chceeeeem.

A už som radšej nehovorila nič k tejto téme, nech ju nezraním ešte viac, než sa zraňuje sama. Ďalší problém je závislosť. Muž, ako predmet závislosti. Hranice osobnej slobody sa posúvajú omnoho horšie, než štátne. Muž pred 50-tkou predsa nevymení voľnosť za život plný obmedzení.

Ako jej šetrne povedať, aby si prestala robiť nádeje? Zraňuje sa, inak skvelá, krásna, múdra žena. Ako jej pomôcť?